Mám nejakú krízu... Zase som sa dostal "do klinču" (z angl. clinch = tesné zovretie)
:-)
Clinch označuje v bojových športoch (box, MMA, Muay Thai) tesné zovretie súpera, často pri lanách alebo pri pletive - slúži na kontrolu, znehybnenie, údery kolenami/lakťami alebo prechod na zem. V prenesenom význame ide o kritickú situáciu, neriešiteľný spor alebo tesné zovretie.
Dostal som sa proste do bloku (do blogu najprv a potom do bloku). Som sa zablokoval... Míňam nazdarboh čas na články o Epstein Files, o umelej inteligencii, o Iráne a o tom, či sú USA riadené z Izraela... a potom ich vlastne ani nezverejním, lebo som s nimi nespokojný a som z nich akurát rozčarovaný.
A prečo by som mal k takým témam (práve ja) ešte niečo hovoriť, ešte niečo pridávať? Načo je to dobré? Sú to veľké a komplexné udalosti, ktoré majú viacero rovín, nie je jednoduché chápať všetky roviny (vrátane potenciálne spikleneckých) a ukazujú, v akom absurdnom a hroznom stave je svet, a že nie je dobré mať o ňom akékoľvek ilúzie.
Najprv sa k tomu vyjadrovať pokúšam a potom vlastne cítim, že vôbec(!), že absolútne(!) nechcem... že sa všetko vo mne prieči, že už ani neviem uniesť váhu tých svinstiev a paradoxov, do ktorých sa dostala Civilizácia. A strieda sa mi to neuveriteľne, každú hodinu to vidím inak...
Je tiež frustrujúce sledovať to, ako sa "prvý svet" nechal hlúpo vmanévrovať do blížiaceho sa ekonomického kolapsu... a svoju situáciu si vedome zhoršujeme.
Nepamätám si, že by som počas svojho doterajšieho života vôbec kedy žil v až-tak-odpudivej fáze svetových dejín ako teraz... "Punkáči" z prelomu 70-tych a 80-tych rokov so svojím "No Future" vôbec netušili, aké parádne a plodné dekády pred nimi ešte boli... dnes hľadať dôvod žiť, je výkonom z úplne inej ligy. Možno fakt prichádza nevyhnutný Veľký Pád a následne Vek Vodnára... Neviem, ako vy, ja mám z budúcnosti naozaj úzkosť...
Zaujímavá situácia nastala aj vo veci napätia medzi STVR a Radio_Head Awards... je príznačné pre túto (normalizačnú) dobu, že "STVR nebude vysielať vystúpenia kritizujúce smerácku vládu", to sa dá chápať... Ale toto je typická chyba všetkých režimov infikovaných autoritárstvom... Každý takýto režim skôr či neskôr začne bojovať proti svojím vlastným občanom. Chce si zachovať moc a kontrolu a zámerne akceleruje eskaláciu, ktorá následne vedie k jeho pádu (aj keď je jasné, že režim má verných a teda nebojuje proti úplne všetkým). Nie sme ešte ani v polovici roka 2026 a režim sa už obáva jesene 2027? To nie je príznak sily... Z histórie sa fakt asi nedá poučiť.
A neviem, či sa aj vám také deje, ale mne sa stalo, že z mnohých podcastov mám (aktuálne) už len únavu a pachuť... Normálne niečo pozeráte a po tej cca hodine si poviete: "Ako bolo toto pre mňa prínosné? Naozaj mám až toľko času k dispozícii? Fakt som tak zraniteľný click-baitami?" Aj bez AI dnes dochádza k veľkej devalvácii informácií... Som presýtený a unavený. Realita je (aktuálne) pre mňa len sled extrémne frustrujúcich nezmyslov... a možno je to len jarná únava.
Možno fakt mám nejaký endokrinný deficit. Ja (ako dosť vyhranený "biologista") predsa veľmi dobre viem, ako odlišne vnímam realitu, keď som nevyspatý a keď som vyspatý, v akej zásadne odlišnej realite človek žije, keď má prevahu testosterónu a (naopak) estrogénov... Ľudia majú tendenciu hľadať veľké, košaté dôvody/kauzality, ale biológia je veľká šéfka a možno (aj mne) len chýba pár miligramov alebo dokonca nanogramov nejakej látky... nejakého hormónu, neurotransmitera alebo vitamínu (napriek tomu, že počas zimy som sa o seba príkladne staral).
Potrebujem asi nejaký informačný detox alebo čo, povysávať si hlavu, vypnúť telo... Vŕšiace sa množstvo nedokončených blogových konceptov mi jasne ukazuje, v akom kŕči, v akej kognitívnej hmle a motivačnej nemohúcnosti som sa aktuálne ocitol.
Vrátim sa teda ku hudobným dielom... myslím si, že hudba (vitamín H) by mi mohol pomôcť (ako to bolo aj vždy). Hudba ma - v zásade - ešte stále rozčuľuje asi najmenej zo všetkého okolo mňa.
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Celkom "pekne" sa nám rok 2026 rozbieha... V oblasti politiky turbulentne a bizarne (Venezuela, Epstein Files... úplne aktuálne Irán), v oblasti ekonomiky priam hrozivo (pád cien zlata, striebra, spľasnutie bubliny bitcoinu, rast cien fosílnych komodít...), ale našťastie v oblasti pop-kultúry veľmi interesantne a plodne. Verím, že jasným dôkazom o tom bude aj dnešný diel... Ani sa mi do neho nepomestilo všetko to, čo som pôvodne chcel.
Ak sa povie meno Meowlau X Val (vyslovuj "Mňaulau Iks Val"), tak ide o eklektický hudobný projekt dvoch mladých dám (Laura Jašková + Valentina Vlková)...
V zásade sa nedá povedať, že by som bol z Meowlau X Val ja osobne nejako "odvarený" (príliš veľa autotune, príliš veľa r&b vokálnych prvkov), tak sa im nebudem venovať až tak veľa.
Ale existujú informačne výživné podklady, z ktorých sa o nich viete dozvedieť aj viac, než som o nich vôbec kedy vedel ja. Rozhovor z februára 2025 pre Rádio Viva je tu:
https://www.youtube.com/watch?v=nRtIjb1ek5o
rozhovor pre SME z mája 2025 je tu:
https://www.sme.sk/kultura/c/uz-ich-debut-bol-predzvestou-uspechu-stale-sa-zabavaju-na-tom-ako-ludia-pomylene-vyslovuju-ich-meno
rozhovor s Laurou Jaškovou z februára 2025 pre podcast Off-Record (Azet) je tu:
https://www.youtube.com/watch?v=-DVtiXMSOnc
a predstavenie sólového projektu MEOWLAU z októbra 2025 pre Rádio Viva je tu:
https://www.youtube.com/watch?v=m67YFpHh9NQ
a 5 albumov na opustený ostrov podľa Laury je tu:
https://www.youtube.com/watch?v=zfIb7LO4y4o
Laura Jašková vstúpila do hudby svojimi bass-covermi známych hitov, ktoré zverejňovala na Instagrame, v roku 2021 začala hrať s kapelou Billy Barman (ako basgitaristka). Valentina Vlková začala spolupracovať s Janou Kirschner v roku 2022, pôvodne mala byť vokalistkou len pre jeden koncert, ale bola z toho rozsiahlejšia a dlhodobejšia spolupráca.
Ako vzniklo ich (spoločné) meno, vysvetlila Valentina Vlková v spomenutom rozhovore pre SME. „V tom čase som počúvala dve sestry, Chloe X Halle. Veľmi sa mi páčilo to X. Keďže ja aj Lau máme aj vlastnú tvorbu, navrhla som, nech každá máme v názve svoje meno a oddeľuje nás len písmeno X.“
Vzhľadom k tomu, že Meowlau X Val nie je úplne moja šálka kávy, tak je pre mňa len dobré, že dievčatá majú aj svoje samostatné hudobné projekty, lebo tak rastie pravdepodobnosť, že sa mi niečo bude páčiť. A z môjho pohľadu je Laura viac "rockovejšia", "post-punkovejšia" a "alternatívnejšia" než Valentina... takže je vyššia pravdepodobnosť, že Laura sa mi viac trafí do vkusu. Potvrdilo sa to.
Prvý jej sólový singel sa volal Ruksak, vyšiel na konci októbra 2025, druhý Kvety vyšiel začiatkom decembra 2025.
Nemám výťah a nemám ani teba z januára 2026 bol tretí (skvelý!) singel z debutového albumu KVETY (2026, Universal), ktorý vyjde vyšiel 20. februára 2026.
Nemám výťah a nemám ani teba je po dlhšej dobe zase niečo slovenské, čo ma zdvihlo zo stoličky...
Ale ešte niečo "na okraj" skúsim povedať... aj keď ma to trochu mrzí, že som sa k takémuto názoru dopracoval. Lebo pindať na oblečenie mladých ľudí, je trápne a starecké, že?
Ja som bol kedysi dosť "fashionista" (aj keď v posledných rokoch (aj) na to už kašlem), takže prirodzene zvládam aj extravaganciu a mám pre ňu pochopenie. Zvlášť v umení má vizuálna extravagancia svoje miesto... Ale spôsob akým sa oblieka a "upravuje" Generácia Z (ľudia narodení medzi rokmi 1997 - 2012), je celkom katastrofa. Over-sizeové hnusy, neforemné nohavice, podivné kombinácie farieb a materiálov. Tie najgýčovitejšie retro-bundy z 90-tych rokov. Ako strašiaci do maku... Bolia ma z toho oči a popiera a triešti to de facto všetky moje predstavy o estetickosti. Dnes akoby cieľom bolo reálne byť čo najškaredší, čo najneforemnejší, čo najviac nesúmerný a neharmonizujúci. Estetika škaredosti...
Túto podivuhodnú módu je možné vidieť aj v tom klipe.
Pozitívne je to, že móda a estetický kánon sa vyvíjajú, takže je jasné, že aj táto fáza raz doputuje na koniec a už sa na ten koniec teším. Nejako (naivne) verím, že nič horšie už byť nemôže. Ale vieme dobre, že môže :-)
Nemám výťah a nemám ani teba bol z vydaných singlov (podľa mňa) najlepší, lebo ten aranžmán a zvuk je naozaj svetový... Je to OK, je to fajn...
Album KVETY (2026, Agave Music / Universal) vyšiel 20. februára 2026. Vznikol celkom svižne, vraj v priebehu len 4 mesiacov...
Je to zaujímavý album, ktorý má potenciál nájsť si poslucháčov aj v zahraničí... Prináša veľmi moderný zvuk (aj keď - v tých najzaujímavejších momentoch - je to vlastne retro zvuk vychádzajúci z post-punku prvej polovice 80-tych rokov)... Ale singel Nemám výťah a nemám ani teba aj tak na ňom dosť vytŕča.
Ešte ten album len tak nejako vstrebávam...
https://www.youtube.com/watch?v=jrOM-RWNCzs
Laura Jašková (Meowlau) o novom albume pre New Model Radio (práve v tomto rozhovore sa spomína, že projekt Meowlau X Val je už len minulosť a nebude obnovený).
Ostnatý drôt z albumu KVETY (2026, Agave Music / Universal)
Juni Emilie Habel je nórska folková speváčka a skladateľka z mesta Viken (Nórsko). Niektoré zdroje však hovoria, že žije v meste Rakkestad. Pre nás to až tak dôležité nie je.
Zatiaľ má na (konte) tri albumy - ALL EARS (2020, Koke Plate), CARVINGS (2023, Koke Plate, Basin Rock, Bada Bing! Records) a ten nový, čakajúci na vydanie.
Juni Habel je jedna z radu autoriek, ktoré sú zhmotnením princípu "menej je viac" - len s gitarou a svojím hlasom dokážu vtiahnuť poslucháča do ich špecifického sveta (podobne napr. Joni Mitchell, Jessica Pratt či Joanna Newsom). A tento minimalizmus je esenciálny a mimo plynutia času... fungoval a (dúfam) vždy bude fungovať. Ak chce autor stáť mimo času, tak práve takýmto spôsobom sa to dá naozaj dobre.
10. apríla 2026 (cez label Basin Rock) vyjde jej tretí album EVERGREEN IN YOUR MIND.
Tretí album nahrávala u seba doma a v škole, kde pracuje... jemný folkový akustický zvuk jej pomáha vyladiť producent Stian Skaaden. V porovnaní so staršími nahrávkami sa snažili na treťom albume obmedziť melanchóliu a pridať hravosť, dynamiku a rytmiku (groove).
Tretí album prichádza po viac ako 3 rokoch od predošlého (CARVINGS z januára 2023), ktorý Juni Habel priniesol (po prvý raz) aj medzinárodnú popularitu.
https://junihabel.bandcamp.com/album/carvings
Singel Evergreen In Your Mind vyšiel hneď na začiatku januára 2026. Sedemnásteho februára 2026 bol zverejnený ďalší singel - Stand So Still (klip nájdete na YT) a koncom marca 2026 vyšiel ďalší - "takmer inštrumentálka" Pearl Cloud Song. Všetko nájdete v jej kanáli na YT alebo na jej bandcampe.
H.Birdbath je Hansje de Vries z Berlína, ale pôvodne je z Holandska. Je aj gitaristkou a back-vokalistkou v berlínskom post-punkovom a art-rockovom triu Like Beef.
https://likebeef.bandcamp.com/album/like-beef
Varím dosť z vody, lebo informácií o nej je naozaj pramálo :-) Na Soundcloude si môžete vypočuť viac príkladov jej sólového lo-fi folku...
https://soundcloud.com/hansjedevries
https://www.youtube.com/@H.Birdbath
A ešte poviem, že "birdbath" je záhradná fontánka pre vtáčiky, v ktorej sa môžu napiť a vyčľapkať.
Song Dead Air bol zverejnený koncom januára 2026.
Sungaze mali veľmi zaujímavý už rok 2025, ale tým, že som v minulom roku nerobil diely "po mesiacoch" (resp. robil, ale nikdy neboli vydané a zostali rozpracované len v konceptoch), tak až teraz je premiéra Sungaze v tomto blogu. Ale vy ich možno už poznáte...
Sungaze sú zo Cincinnati (Ohio, USA).
Patria k novej generácii shoe-gaze skupín, ktoré sa priebežne objavovali aj v nultých aj v desiatych rokoch... avšak nikdy sa nesformovali do nejakého ucelenejšieho trendu alebo vlny. Shoe-gaze vlastne nikdy úplne neprestal, len sa "odpratal" na okraj záujmu a pozornosti...
Pôvodne začínali ako duo (Ivory Snow + Ian Hilvert), postupne sa rozrástli až na sexteto (6 ľudí). Zoznámili sa v čase tesne po smrti Ivorinho otca a zdalo sa, že si navzájom otvorili dvere k realizácii svojich snov - Ivory už od čias, keď sledovala "pivničné" skúšky kapely svojho otca, chcela byť speváčkou (a už vlastne ani nedúfala, že sa to niekedy zrealizuje) a Ian po tínedžerskom pôsobení vo viacerých punkových a metalových skupinách, chcel rozbehnúť niečo žánrovo úplne iné, ale nemal na to žiadnu spriaznenú osobu. Tieto dve energie sa stretli (Ivory Snow + Ian Hilvert sú pár aj v súkromí) a vytvorili dobrý základ pre Sungaze. Na basgitaru v skupine hrá aj Ivoryina sestra.
Ivory sa v tom čase živila ako fotografka kultúrnych akcií a dostala ponuku, aby bola dočasnou hráčkou na klávesy. Vokalistkou bola ustanovená vtedy, keď raz (sama doma) nahrala svoj spev ku hudobným základom, ktoré mal Ian uložené v softvéri GarageBand.
Prvý svoj song (Whisper) vydali v júli 2017, prvý album (LIGHT IN ALL OF IT) vydali v júli 2019. Druhý album (THIS DREAM) nasledoval v auguste 2021, tretí album (SUNGAZE) v auguste 2024.
V hrubých rysoch je možné všetky shoe-gaze skupiny vtesnať do dvoch podskupín - buď robíte shoe-gaze "dreamy" spôsobom, alebo ho robíte "noisy" spôsobom. Sungaze patrí do tej "dreamy" odnože a dokonca sa snažia do svojej hudby dostávať aj istú dávku zvukovej elegancie. Ak by sme hľadali nejaké paralely medzi prvotným shoe-gazeom a novodobým shoe-gazeom, tak Sungaze by mohli byť považovaní za ekvivalent niekdajších Slowdive. Približne...
Singel Always Looking Behind vyšiel na konci januára 2026. 26. februára vyšiel ďalší singel Be a Better Man.
Album I´M NO LONGER AFRAID OF HEIGHTS vyjde 22. mája 2026 prostredníctvom vydavateľstiev Softseed Music a Candlepin Records. Budú na ňom aj piesne, ktoré už postupne vychádzali od konca roka 2024.
Alice Costelloe (všimnite si podobnosť jej mena s menom Elvis Costello) je autorka, multiinštrumentalistka a speváčka z Londýna (a v Londýne sa aj narodila). Pôvodne je zo shoe-gazeovej skupiny Big Deal. Big Deal vydali tri albumy (cez Mute Records) a rozišli sa (ukončili svoju činnosť) v septembri 2016. Pôsobila aj ako basgitaristka v live zostave skupiny Superfood.
Svoje prvé nahrávky vydala na jeseň 2023 ešte pod menom Al Costelloe. Od roku 2024 podpísala zmluvu s Moshi Moshi Records a postupne vychádzali single... v novembri 2024 vydala épéčko už teda s novým vydavateľom (aj v nejakom dieli z konca roka 2024 už sme ju tu mali).
Debutový album MOVE ON WITH THE YEAR vyšiel 6. februára 2026 cez Moshi Moshi Records.
https://alcostelloe.bandcamp.com/album/move-on-with-the-year
Produkcie albumu sa ujal Mike Lindsay (polovica dua LUMP - s Laurou Marling). Pekný zvuk, v ktorom nájdete aj melotrón, rôzne flauty, zaujímavo deformovaný ("distortovaný") zvuk kláves sa odkazuje tvorbu Kanaďanky Feist, Andyho Shaufa alebo Cate Le Bon (v jej folkovejšom a popovejšom období). Vznikol tak popový album s dotiahnutými detailmi - "a perfectly executed, sophisticated pop record, with warm, analogue production" (popmatters.com).
Singel How Can I vyšiel hneď v prvých dňoch januára 2026.
Inak, Alice Costelloe je vraj údajne pra-pravnučka Sigmunda Freuda. Posúvam to ďalej tak, ako som kúpil (nebudem to overovať)... ale pripadá mi to celkom zaujímavé.
Možno aj preto je jej album preskúmavaním jej nie úplne hladkých rodinných vzťahov (odcudzenie s otcom, ktorý mal problém s látkovými závislosťami). Preskúmava to, ako sa "chyby" rodičov prenášajú na ich potomstvo, resp. ako im tieto "chyby" formátujú život... Tón však nie je vyčítavý, skôr chápajúci a súcitný. Alice si však dobre uvedomuje, že ak chce pochopiť seba, tak širší kontext nemôže ignorovať.
Napriek ťažkým témam, album je elegantný, subtilný a povznášajúci... Aj Alice Costelloe si "nesie svoj kríž", toto pravidlo neobchádza nikoho na tomto svete.
Silná osobná téma v spojení s veľmi vydarenou produkciou robia MOVE ON WITH THE YEAR (2026, Moshi Moshi) jedným z najatraktívnejších albumov roka 2026.
Jedným zo singlov, ktorý predznamenával vydanie albumu bol aj skvelý Damned If You Do vydaný v polovici novembra 2025.
Februárový (2026) singel bol Feet On the Sand.
Georgia Gets By je v reálnom živote Georgia Nott z Aucklandu (Nový Zéland). Predtým známa z dua BROODS, prevažne elektronického projektu, v ktorom bol účastná spolu so svojím bratom. Začínali okolo roku 2014 a postupne sa vypracovali tak, že dokonca predskakovali pre Taylor Swift, HAIM alebo Ellie Goulding. Považovať to za pochvalu? Neviem... len som chcel povedať, že BROODS mali zjavné popové ambície.
Oproti tomu Georgia Gets By stojí plnšie na strane alternatívy a pohybuje sa na eklektickom premostení medzi popom, indie-popom, bedroom-popom a urban-folkom...
V júni 2023 vydala svoj prvý (alebo jeden z prvých) singel Easier To Run, ktorý sa potom objavil aj na debutovom épéčku FISH BIRD BABY BOY v októbri 2023. Potom v roku 2024 nasledovali ďalšie... Georgia Gets By vydáva cez Luminelle Recordings.
Faded Rose vyšlo koncom januára 2026.
When All You Can Manage Is A Sigh bol samostatný (neépéčkový) singel z februára 2024. Takto znie naživo...
Fish Bird Baby Boy z épéčka FISH BIRD BABY BOY (2023, Luminelle). Diskografia Georgie Gets By nie je zatiaľ veľmi rozsiahla, ale sú tam zaujímavé piesne. A tento rok (2026) začína podobne ako rok 2024 a 2023. Najprv jeden, dva či tri single a potom koncom roka épéčko. Alebo možno bude v tomto roku jej debutový album? Možno už by aj bolo načase (si myslím).
Skvelý singel Won´t Stop Loving You vyšiel na konci februára 2026. Na konci marca 2026 vyšiel ďalší singel Dream For You (trochu menej výrazný).
The Twilight Sad je škótska post-punková/indie rocková kapela z Kilsythu, založená v roku 2003. Pôvodne vznikli ako kvarteto, kapelu v súčasnosti tvoria len zakladajúci členovia James Graham a Andy MacFarlane.
Vznikli v roku 2003 (pôvodne ako "cover band"). Od roku 2007 vydali päť štúdiových albumov, ako aj niekoľko EP, živých nahrávok a singlov. A už prvý album FOURTEEN AUTUMNS & FIFTEEN WINTERS (2007, FatCat Records) bol prijatý veľmi dobre... aj poslucháčmi, aj kritikmi.
Odvtedy si The Twilight Sad stále držia vysokú úroveň. Aj keď personálne zmeny rezultovali do miernych žánrových premien skupiny (základ je - podľa mňa - stále post-punkový, a to je fajn).
Šiesty album IT´S THE LONG GOODBYE vyšiel 27. marca 2026 cez vydavateľstvo Rock Action Records.
Po siedmich rokoch od predošlého albumu, po siedmich rokoch, v ktorých James Graham (spevák a textár) sa potýkal so značne turbulentným obdobím života, v ktorom bojoval jednak so svojimi zdravotnými problémami a musel sa vyrovnať aj so smrťou matky, u ktorej bola diagnostikovaná fronto-temporálna demencia.
Je to teda album o surových, intenzívnych emóciách a o hľadaní východiska z nich...
Pretože skupina je aktuálne iba duo, v štúdiu im s nahrávaním vypomohli členovia skupín Arap Strap, Mogwai a tiež Robert Smith (ktorý je od roku 2016, keď The Twilight Sad predskakovali The Cure, osobným priateľom členov skupiny).
Názov albumu priamo odkazuje na zdravotné problémy matky Jamesa Grahama, keď človek s demenciou "odchádza" postupne, tak ako sa mu zhoršujú (resp. rozpadajú) kognitívne schopnosti...
Why’re you leaving me?
Why’re you slowly leaving me?
Na albume tak sledujeme (v zástupnej symbolickej rovine) nielen vysporiadavanie sa s fatálnymi životnými okamihmi, ale aj akési katarzné "spirituálne oslobodzovanie" Jamesa Grahama...
Designed to Lose bol januárový singel z albumu IT´S THE LONG GOODBYE (2026, Rock Action Records).
Back To Fourteen z albumu IT´S THE LONG GOODBYE (2026, Rock Action Records). V tomto songu Robert Smith (The Cure) hrá - trochu netradične - na basgitaru.
Lyla George je lo-fi pesničkárka z New Orleans (Louisiana, USA). Žánrovo sme v jej prípade asi na pôde indie-popu.
V máji 2025 vydala singel lovedry, v decembri 2025 singel the alchemist, v januári 2026 až dve piesne (anabel a loose ends) - (keďže ona si zapisuje tie názvy v malých písmenách, tak som to zachoval aj ja) - a na konci januára 2026 vyšlo nie épéčko (ako by sa dalo čakať), ale rovno 9-piesňový album SOUP FOR LUNCH.
https://lylageorge.bandcamp.com/album/soup-for-lunch
anabel je už spomínaný singel z januára 2026.
Vraj "rose damask" (ruža damašská) je odroda ruže charakteristická tým, že má abnormálne veľa tŕňov... Takéto stage-name (podprahovo bolestivé) si vybrala Nastia Reigel. Z ruského Petrohradu sa presídlila do undergroundového Berlína.
V júli 2019 Rosa Damask vydala prvé épéčko HEROES, v polovici decembra 2024 prvý album ADORE YOU (2024, Downwards Records).
Vo svojej hudbe kombinuje post-punk, minimal (aj akustický aj elektronický). Staršie nahrávky mali drsnejší zvuk, novšie nahrávky sú skôr "sparse" než drsné - zvukovo veľmi striedme, úsporné, nie však agresívne.
Nový singel Yesterday vyšiel na konci januára 2026.
Belgrado je celkom zaujímavý prípad... možno by ste si mohli myslieť, že Belgrado je skupina z Poľska, ale v realite je to medzinárodná zostava usadená v Barcelone (Španielsko/Katalánsko). A aby to bolo ešte domotanejšie, tak Belgrado znamená v španielčine Belehrad (Beograd).
Patrycja Proniewska textuje a spieva (a dôvodne predpokladám, že je pôvodne z Poľska), Fernando "Fergu" Marquez (a to vyzerá na španielske meno) obsluhuje gitary. A dvaja hráči pôvodom z anglofónneho sveta Jonathan Sirit a Louis Harding sú rytmická sekcia (bicie a basa).
Mám v pláne ešte dogoogliť nejaký rozhovor s nimi, lebo by som chcel vedieť, ako je poľština vo vokáloch vnímaná v Španielsku (a ako vlastne sa stalo, že poľština vyhrala nad "všeobecnou" globálnou angličtinou), resp. či v Poľsku Belgrado vnímajú ako "čiastočne ich" skupinu... Predpokladám, že Belgrado hrávajú dosť po západnej Európe a zaujímalo by ma, či poľština im pridáva "exotickosť" a výnimočnosť alebo je to skôr komplikácia pre živé vystúpenia. Ale keď pri nej zotrvávavajú, tak asi všetko dobre funguje...
Sú vraj "post-punk band", ale to bez výhrad platilo iba pre ich prvý album (v roku 2011)
https://belgrado.bandcamp.com/album/belgrado
Podľa mňa Belgrado nie sú vždy a v každej piesni len post-punk... Ich zvuk je eklektický, majú presah aj do iných žánrov z "osemdesiatok", takže niektoré piesne majú minimal-wave zvuk, často skôr synth-popový zvuk, dokonca miestami aj trochu gýčovitý tanečný "balearic sound" (aj v Bezsenność je to v istej miere počuť) .
Je to jednoducho eklektická zmes, aj keď v zásade sa dá súhlasiť, že eightiesový post-punk je nejaká centrálna os, okolo ktorej sa ich zvuk nejako vrtí... Ako svoje inšpirácie uvádzajú poľskú skupinu Siekiera, ďalej tiež Cabaret Voltaire a New Order.
Vznikli v septembri 2010, debutovú nahrávku vydali v roku 2011, 6. februára 2026 vydali 4-piesňové épéčko EL ENCUENTRO (= "The Encounter") prostredníctvom vydavateľstva La Vida Es Un Mus Discos.
Moje Myśli z épéčka EL ENCUENTRO (2026, La Vida Es Un Mus Discos). Épéčko má zaujímavý obal (artwork) - v štýle raného modernizmu a konštruktivizmu (viď cca 20-te roky 20. storočia).
V novembri 2022 Princess Chelsea (Nový Zéland) a jej skupina The Dream Warriors nahrávali (a aj natáčali) živú session vyskladanú väčšinovo z piesní z albumu EVERYTHING IS GOING TO BE ALRIGHT (2022, Lil' Chief Records) v Štúdiu 2 komplexu Abbey Road Studios.
Táto (cca jednohodinová) nahrávka LIVE AT STUDIO TWO (2026, Lil' Chief Records) s vybranými piesňami zo session bude bola vydaná 27. februára 2026 v zberateľskom vydaní na žltom vinyle.
celú live session nájdete tu:
https://www.youtube.com/watch?v=6mZxgG2eQNc
Album EVERYTHING IS GOING TO BE ALRIGHT (2022, Lil' Chief Records) získal Taite Music Prize (novozélandský ekvivalent Mercury Prize) za výnimočný umelecký výkon a magazín Rolling Stone ho vyhlásil za (zatiaľ) #2 najlepší novozélandský album druhej dekády tohto storočia (tzn. od roku 2020).
Štúdiá Abbey Road sú pravdepodobne najlegendárnejšie nahrávacie štúdiá na svete vôbec (asi spolu s Electric Lady Studios v New Yorku) a aj dnes sú výnimočné hlavne v tom, že kombinujú moderné nahrávacie technológie a vintage hudobné nástroje (napr. Mrs Mills & Challen klavíre, na ktorých osobne nahrávali ešte The Beatles).
V januári 2026 Time z tejto živej session promuje promovalo vydanie live albumu.
Live album LIVE AT STUDIO TWO vyšiel na konci februára 2026. Dostupnosť albumu je obmedzená. Predáva sa na Novom Zélande, cez webstránku vydavateľstva Lil' Chief Records a v Európe fyzicky len v Londýne (výhradne iba v predajni Rough Trade London).
Anaïs Oluwatoyin Estelle Marinho, profesionálne známa ako Arlo Parks, je anglická speváčka a skladateľka. Vyrastala v Londýne, ale má zmiešaný (nigérijský, čadský a francúzsky) pôvod. Jej matka (už sama miešanka) sa narodila v Paríži. Aj Arlo Parks je pôvodne frankofónna, angličtinu sa učila až ako druhý jazyk. Aktuálne žije v L.A.
Niekedy v období 2017/2018 začala nahrávať svoje demosnímky. V novembri 2018 vydala svoj prvý singel Cola (cez Beatnik Records), v apríli 2019 svoje prvé épéčko SUPER SAD GENERATION (2019, Transgressive Records). V priebehu leta 2029 už celkom často vystupovala jednak na festivaloch a tiež ako predskokanka. A ešte pred koncom roka stihla vydať svoje druhé épéčko (SOPHIE). Rok 2019 bol pre ňu prelomový...
Jej prvé európske turné, na ktorom mala byť headliner, síce začalo, ale pribrzdila ho covidová pandémia. V auguste 2020 získala AIM Independent Music Award.
Debutový štúdiový album COLLAPSED IN SUNBEAMS (2021, Transgressive Records) vydala v roku 2021 a následne (v septembri 2021) za neho získala Mercury Music Prize ("The Album of the Year"). V prvých mesiacoch roka 2021 absolvovala mediálne promotion (napr. v programoch The Graham Norton Show alebo Later... with Jools Holland). V máji 2021 získala Brit Award ("Breakthrough Artist").
Druhý album - MY SOFT MACHINE (2023, Transgressive) - vydala v máji 2023. Po jeho vydaní sa vydala na svoje prvé ázijské a "oceánske" turné... aj keď len v "poeurópštených" krajinách (Južná Kórea, Japonsko, Austrália, Nový Zéland). Na jeseň 2023 vydala svoju zbierku básní THE MAGIC BORDER.
Jej tretí album AMBIGOUS DESIRE (2026, Transgressive) by mal vyjsť 3. apríla 2026. Singel Heaven vyšiel na konci januára 2026.
Rolling Blackouts Coastal Fever (niekedy tiež Rolling Blackouts C.F. alebo jednoducho RBCF) sú z Melbourne (Austrália).
Dlhšie už o nich nebolo počuť (ich ostatný album bol v máji 2022, to bola ešte plándémia), tak som celkom rád... Ich gitarový "vintage style" indie-rock sa mi asi nikdy neopočúva...
RBCF začínali v roku 2013 a vo svojej zostave majú až troch gitaristov/spevákov. To je poriadna výzbroj a skupine to umožňuje gitary pekne "vrstviť" nielen v štúdiu, ale aj na koncertoch. Niekedy sú prirovnávaní ku inej austrálskej skupine - The Go-Betweens.
Prvé épéčká vydali v rokoch 2016 a 2017, tri albumy vydali v rokoch 2018, 2020 a 2022.
Nový singel Sunburned in London vyšiel začiatkom februára 2026 cez vydavateľstvo I Oh You (staršie veci vychádzali cez Sub Pop). Na YT nájdete aj live verziu piesne. Zatiaľ nebolo zverejnené, či nový album je na ceste. Stereogum.com zatiaľ napísali iba stručne, že "today the Aussie jangle-rockers are ending that hiatus..." - tzn. že ich pauza je minulosťou. Jeden z back-vokálov v Sunburned In London spieva aj Stella Donnelly.
Každopádne, aj k starším veciam RBCF sa oplatí sa vracať (kým nebude niečo ďalšie nové).
Niektoré recenzie v minulosti mali výhrady, že "ich nahrávky sú v konečnom dôsledku len pre fanúšikov indie-rocku a nedokážu presiahnuť hranice žánru". Neviem... práveže z môjho pohľadu je ich hudba prístupná, dokáže uspokojiť aj náročnejších aj povrchnejších poslucháčov - ich albumy sú dobré nielen na sústredené počúvanie, ale dokonca aj ako veľmi pohodová "background music" k upratovaniu...
* Fire! This band rules and this song rules, the backing vox are an awesome addition.
Courtney Barnett z Melbourne vydala v piatok 27. marca 2026 svoj album CREATURE OF HABIT (2026, Fiction Records / Mom+Pop Records).
https://courtneybarnett.bandcamp.com/album/creature-of-habit
Ešte sa k nemu vrátim... (v marcovom dieli).
V januári 2026 album promoval sympatický singel Site Unseen, na ktorom hosťuje americká pesničkárka Waxahatchee.
O Courtney Barnett zatiaľ len toľko, k albumu sa ešte vrátim. Album sa vydaril. Viac, než som vôbec čakal...
V klipe (trochu felliniovskom?) síce vystupujú dve dievčatá, ale nie je to ani Courtney Barnett, ani Waxahatchee...
cruush sú z Manchestru (Anglicko, UK). Sú kvarteto (traja chalani, jedno dievča). Prekvapilo ma trochu, že sú Briti, lebo zvuk mi pripadá skôr americký... ale to môže byť skreslené tým, že v oblasti tohto hlučnejšieho indie-rocku odkazujúcemu sa na 90-te roky, sa toho viac deje v USA (kde majú aj silnejšiu tradíciu grungeu či slacker-rocku, takže majú viac z čoho "ťahať").
cruush sú proste Briti, ktorí hrajú americky. Majú skôr americký zvuk.
cruush vraj boli pôvodne shoe-gazeová kapela, ale mali "krízu identity" a postupne sa svoj "hazy sound" pretransformovali na niečo hutnejšie, masívnejšie, surovejšie, ostrejšie... a autentickejšie. Oni svoj štýl nazývajú "dirty collage rock". Skupina sama priznáva, že nový zvuk je nielen výsledkom ich osobného vývoja a hľadania sa, ale že im k nemu dopomohol aj šikovný štúdiový sound-engineer Owen Turner.
https://hardofhearingmagazine.com/2025/11/12/dirty-collage-rock-reintroducing-cruush/
Singel Great Dane vyšiel 4. februára 2026.
