reklama

diel 59 - moje TOP10 za rok 2021, časť 1 (miesto 10 až 6)

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 59, 19. januára 2022 Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Fíííha, to mi ale vyšiel nadpis článku... veď je v ňom takmer rovnaký počet číslic ako písmen :-)
Ale je to neúmyselné. Toto som chcel povedať a to som aj povedal.

Aj keď zatiaľ som sa pri prehľade jednotlivých mesiacov (a čo zaujímavé počas nich bolo vydané) dostal tak do konca mája 2021 (ach tie moje prestoje!), tak bude dobré nečakať a urobiť diel, ktorý bude aspoň trochu aktuálny a ktorý sa bude hodiť do januára 2022. A to preto, lebo to bude diel subjektívne rekapitulujúci rok 2021.

Ideálne by bolo, keby to bolo 10 miest a 10 piesní, že? Ale také jednoduché to so mnou nebude :-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

10 pozícií je naozaj málo na celý rok 2021. A tak som do jednotlivých pozícií TOP10 povkladal nielen nejaké ďalšie zaujímavosti, ale v niektorých prípadoch (hlavne v prvej päťke) som si dovolil umiestniť na jednom stupienka rebríčka aj viac piesní. Tzn. vytvoriť tzv. pozície ex aequo (prix ex aequo = cena v rovnakom poradí).

Takže sa nám rozsah piesní takmer až zdvojnásobí... Preto budú dva diely. Samostatne spodná časť rebríčka, miesta 10 až 6 a potom ešte crème de la crème, najlepšie z najlepšieho, miesta 5 až 1.

Čo teda stálo za to v roku 2021?

Miesto číslo 10 / Snail Mail - Ben Franklin

Snail Mail je predovšetkým Lindsey Jordan z blízkosti Baltimore (Maryland, USA). Teraz už je vraj presťahovaná do NYC. Je ešte mladučká (ročník narodenia 1999). Prvýkrát vystupovala ako Snail Mail v roku 2015 (keď mala len 15 rokov). Niekomu takto plynie čas. Niekomu jednoducho začne „kariéra“ takto skoro.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na gitare sa učila od piatich rokov. Hrávala aj v sprievodnej skupine kostolného súboru. Keď ako 8-ročná videla koncert skupiny Paramore, povedala si, že by nebolo zlé mať raz hudobnú skupinu. A už v dvanástich vystupovala so svojimi vlastnými piesňami v lokálnych kaviarňach a cukrárňach.

Najprv hrávala sama, potom si uvedomila, že pre plnší zvuk nutne potrebuje kapelu (hlavne na živé vystúpenia). Prvé épečko vydali (vydali... už ako trio, zostava sa však ešte menila) v roku 2015 vlastným nákladom.

Debutový album LUSH vydali v roku 2018 na značke Matador Records. V sprievodnej kapele sú aktuálne až 4 ľudia, vrátane hráčky na klávesy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Singel Ben Franklin vyšiel v polovici októbra 2021. Krásne minimalistické a dosť elektronické je to v porovnaní s jej predošlou tvorbou... čo nie je až tak typické pre Snail Mail.

A pekné zúbky má tá Lindsey... fakt ako perličky.

„Snail mail“ znamená „slimačia pošta“, čo je slangovo-hanlivé označenie bežnej papierovej pošty s cieľom zdôrazniť jej ne-rýchlosť oproti elektronickej pošte.

Staršie veci Snail Mail sú skôr lo-fi gitarovky, s takmer garážovým zvukom (vyskúšajte napr. skvelú Thinning). Nový album VALENTINE je o niečo popovejší a mainstreamovejší. Niektoré recenzie preto tvrdili, že nový album je „somewhat bare and uninspired“. Hm... možno aj majú v niečom pravdu... ale ja vlastne nemám až tak rád ani ten prvý album :-) Preto sa mi ťažko hodnotí... Ja vlastne celkovo nie som veľký fanúšik Snail Mail, tak je to aj pre mňa samého prekvapenie, že Ben Franklin na mňa zafungoval tak, až sa dostal do finálneho rebríčka za rok 2021. Tak to by mohlo znamenať jediné. Že je to fakt nadpriemerne vydarený song. Uznanlivo pokyvkávam hlavou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu je príklad z albumu LUSH (2018, Matador Records). Z toho garážovejšieho albumu. Full Control.

Z nového albumu VALENTINE (ktorý vyšiel 5. novembra 2021) teda ani ja nejdem až tak do kolien (z desiatich piesní sa dokážem vracať tak asi ku štyrom... Ben Franklin, Headlock, Light Blue a Glory), to nie je extra výsledok... ale mám stále rád jej hlas... lebo ja mám rád také tie trochu zvláštne, drhnúce, trochu poškodené hlasy... Mám rád zvuky, ktoré vydávajú jej hlasivky :-) Krása. Pekne jej ten hlas narástol. Ale na YT nájdete aj niektoré ich naozaj spackané živé vystúpenia, takže buďte vyberaví...

Z nového albumu ešte Light Blue ako ukážka.

Miesto číslo 9 / Oberhofer featuring King Princess - Dreaming of U

Oberhofer je skupina, ktorá vo svojom názve nesie priezvisko svojho zakladajúceho člena a frontmana - Brada Oberhofera. Jej domicilom je Brooklyn, NYC.

Je to podobné ako pri mnohých takýchto kapelách. Spočiatku one-man-band (od roku 2008), potom pribúdajú ľudia, trochu sa aj prestriedajú... aktuálne by mali byť kvarteto.

Zaujímavosťou je, že Oberhoferov prvý singel (ktorý si vydal v roku 2010 vlastným nákladom) mal názov o0Oo0O0o. (Ale už som videl aj zápis o0O0o0Oo... radšej sa v tom nebudem strácať). Taký skôr grafický názov, než slovný názov, že? A debutový album má rovno v názve dvojku - TIME CAPSULES II (2012, Glassnote Records). To sú také tie typické alternatívne úlety. Mystifikácie a hry s publikom.

Čo sa žánru týka, dohľadáte sa v spojitosti s menom Oberhofer k rôznym nálepkám, ale skúsme to zhrnúť pod indie-pop s prvkami retro-zvuku, s elektronickými zvukmi (akoby miestami vapour-wave v inštrumentácii, resp. trochu lo-fi a ponášky na bedroom produkciu... také to zámerne „nedokonalé“ a krivé).

V roku 2015 Oberhofer vydali ďalší album CHRONOVISION. No a 6 rokov sa čakalo na niečo ďalšie.

Začiatkom novembra 2021 vyšiel Dreaming of U ako štvrtý singel vybratý z albumu. Následne 12. novembra 2021 vyšiel ich tretí album SMOTHERED na značke Telefono. Album je kratučký, má len niečo cez 26 minút. Nevadí... Lebo aj tak ma až tak veľmi nenadchol... Miss Yr Face, Dreaming of U a tuším ešte jedna pieseň ma zaujali. Ale Dreaming of U zato dosť výrazne. Až to vystačilo na 9. miesto. Takže podobná situácia ako na mieste 10. Jeden vydarený "catchy" singel z (žiaľ) len priemerného albumu.

Dreaming of U je duet Brada Oberhofera s King Princess (viac o nej pozri diel 07 alebo diel 30). Mám ju celkom rád. Mohla tam vo zvuku dostať aj viac priestoru. Možno aj samostatnú slohu... v tomto garde bola použitá vlastne iba ako back-vokalistka. Prihrávka nevyužitá na potenciálne parádny popový smeč. Mať k dispozícii King Princess a "utopiť ju" v aranžmáne? Ale kto som ja, aby som radil?

O piesni a klipe Brad povedal: "It's about a time I was dreaming about a person, only to later find out they had been dreaming about me at the same time. With the Dreaming Of U video, we tried to capture the experience of interacting with someone in a realistic dreamscape... I also had fun practicing the keyboard solo while pretending to be asleep.“ (thelineofthebestfit.com)

Tento indie-pop si hanbu neurobil... pekné 9. miesto.
"I´ve been dreaming of you tonight..."

A poslucháči mali na tento singel aj takúto reakciu:
Foxes in Fiction - Ontario Gothic vibes!!!

Možnože aj áno... je v Dreaming of U niečo naivno-minimalistické, takže zvuk albumu ONTARIO GOTHIC od Foxes in Fiction to môže pripomínať.

Foxes in Fiction to bol taký lo-fi dream-popový projekt Warrena Hildebranda z Toronta (potom z New Yorku). Svojho času... medzi rokmi 2005 až 2014. Neviem o tom, že by po roku 2014 bol aktívny...

Tak si to preverme... a ozaj, podobnosť s Dreaming of U je to skoro až nenáhodná.
Ontario Gothic je titulná skladba z albumu ONTARIO GOTHIC (2014, Orchid Tapes). Ale nemyslím si, že je to nejaký "kopírovací" zámer... tieto indie-popové songy s naivnými "večerníčkovými" melódiami (one-finger-playing) sa robia stále takto... To je mustra. Podobní ľudia s podobným feelingom robia podobnú hudbu.

A ku číslo 9 len tak voľne (mimo poradia) priradím ešte jeden môj zážitok z roku 2021.

Jeden z mojich najmilších objavov v roku 2021 bolo, keď som náhodne narazil na verziu piesne Sunny In the Making od Steady Holiday v japončine(!). V japončine? Paráda... japonské čudnosti mám vždy rád.

Ako dieťa... ehm, ako zľahka autistické dieťa :-) som mal taký zošitok (myslím, že v zelených doskách), do ktorého som si vpisoval (reálne však vkresľoval len podľa tvaru) ukážky rôznych druhov písma, na ktoré som narazil... a veľmi rád som si „kreslil“ japonské znaky. Čínske sú zbytočne zložité... a kórejské sú zase príliš "pravouhlé". Japonské som mal preto najradšej. A ako dieťa (asi 9 rokov som mohol mať) som sa z jednej cestopisnej knihy naučil počítať po japonsky do 100. Už som to zabudol, ale do 10 viem počítať stále ;-)

Tam niekde sú korene môjho čudného údivu (ani nie obdivu, ale údivu) voči všetkému japonskému :-)

Slečna, pesničkárka a multiinštrumentalistka, ktorá sa volá Andrea Babinski (Dre Babinski) stojí za projektom Steady Holiday. Po účasti vo viacerých kapelách sa rozhodla aj pre vlastnú tvorbu. Sólovo vydala tri albumy (v rokoch 2016, 2018 a 2021). Tretí album TAKE THE CORNERS GENTLY vyšiel 12. februára 2021. Prvý singel z albumu bol Living Life (nájdete ho v dieli 53) a druhý singel Sunny In The Making vyšiel v tom istom dátume ako album (nájdete ho tiež v dieli 53) (moje najhranejšie v marci 2021).

Takže tu je Sunny In The Making (Japanese Version). Táto prekvapujúca verzia vyšla 25. júna 2021.

Andrea Babinski má pravdepodobne nejaký zmiešaný pôvod. Je zrejmé, že vyzerá čiastočne ďalekoázijsky (čo je pre mňa osobne atraktívne), ale je dosť málo informácií o jej súkromí a jej pôvod a etnické pozadie mi nie je známe, aj keď som sa posnažil to dohľadať. Ja som nezistil nič relevantné, ale keď vyzerá tak trochu japonsky a dokáže spievať japonsky, tak tam jednoducho musí byť nejaká rodinná genetická línia. Ak máte viac informácií, dajte mi vedieť do diskusie pod článok.

andrea babinski (Steady Holiday)
andrea babinski (Steady Holiday) (zdroj: zdroj KCRW)
andrea babinski (Steady Holiday)
andrea babinski (Steady Holiday) (zdroj: screenshot YT)

Miesto číslo 8 / až dve piesne ex aequo
Corridor - Et hop + Boys Noize featuring ABRA - Affection

Osmička nám tak vyšla trochu skočnejšia, tanečnejšia.

Corridor sú kvarteto z Montréalu (Québec, Kanada). Pre živé vystúpenia kvintet. Vraj boli úplne prvá frankofónna skupina, ktorá podpísala zmluvu s renomovaným vydavateľstvom Sub Pop Records.

Vydávajú od roku 2013. Vydali zatiaľ 3 albumy v rokoch 2015, 2017 a 2019.

Corridor umne kombinujú nové zvuky s vokálmi znejúcimi ako zo 60-tych rokov (resp. z revivalovej psychedelickej vlny na prelome 80-tych a 90-tych rokov). Preto mnohým pripomínajú kadečo...

(príklady reakcií poslucháčov)
* Bassline reminiscent of The Fall with dreamy Stone Roses-esque vocals
* Sounds like Slowdive meets P.I.L. Liking it.

Vyzerá to tak, že Et hop ("A hop!") je zatiaľ len samostatný singel. Vyšiel iba digitálne. Neviem o tom, že by bol album v príprave... taká informácia zatiaľ neexistuje. A je to krásne retro.

Boys Noize je v Berlíne usadený elektronický hudobník, DJ a producent a remixér, ktorý sa venuje dosť širokému spektru elektronických žánrov (od hip-hopu cez disco až po elektro či techno). A je to počuť, že to má vo zvuku namiešané tak, že žáner určíte len ťažko... a vlastne načo. Je to elektronika, kde je aj trochu experimentu aj dosť a dosť tanečna...

Je aktívny od roku 2004, časopis Rolling Stone ho už zaradil aj do rebríčka TOP10 najinšpiratívnejších DJov na svete.

24. septembra 2021 vydal ôsmy album s názvom +/- resp. POLARITY. V rámci koncertného turné, ktoré začalo v októbri 2021 v USA, sa objavil 13. novembra 2021 aj v Bratislave (Nová Cvernovka).

Veľa remixuje (aj Daft Punk, Santigold a pod.), veľa mixuje a dokonca si našiel teda čas aj na album...

Singel Affection vyšiel koncom septembra 2021. Spolu s albumom.

Osmička nám tak vyšla trochu skočnejšia, tanečnejšia.

Miesto číslo 7 / niečo nové od HTRK. Z albumu RHINESTONES.

A od tanečnejšej hudby ideme ku typickým „uspávankám“ :-) Ako hovoria zlé jazyky celému tomuto blogu... áno, aj do očí mi to hovoria. Že sú to uspávanky. Ale uspávanky sú mňam. A majú atmosféru...

HTRK (= Hate Rock) sú z Austrálie, ale vyskúšali si žiť (a tvoriť) aj v Londýne či Berlíne. Pôvodne boli trio. Od roku 2011 len duo (po samovražde ich basáka). Gitarista Nigel Yang a speváčka Jonnine Standish.

Chceli vytvárať hudbu inšpirovanú filmami Davida Lyncha.

Sú síce relatívne málo známi, ale majú za sebou aj koncertné šnúry s Yeah Yeah Yeahs alebo The Horrors.

Album RHINESTONES vyšiel 17. septembra 2021 na značke N&J Blueberries a Ghostly International. Pretože HTRK sú teraz duo (Nigel & Jonny), tak sa dôvodne domnievam, že N&J Blueberries je ich vlastná značka...

Oni vlastne hrajú stále to isté, len sa presúvajú zo žánru do žánru. Začínali ako pomerne noiseový a minimalistický post-punk, prešli si aj ambientno-elektronickým (samozrejme minimalistickým) obdobím (hlavne keď nahrávali pre značku Ghostly International). V tomto sa podobajú na českého Jana Muchowa, ktorý tiež prebrázdil viacerými žánrami, ale zachoval si vždy vlastný rukopis.

So svojím šiestym albumom (ôsmym, ak rátame aj kompilácie) albumom RHINESTONES po prvýkrát "zaparkovali" akoby v modern-folkovom (urban-folkovom) žánri s jemnejším, akustickejším zvukom, ale samozrejme psychedelicky a „dreamy“ rozostrenom cez krabičky a efekty.

Z HTRK je teraz indie-folková skupina. Ale oni vlastne hrajú stále tú svoju minimalistickú hudbu, len raz má garážovejšie (drsnejšie) balenie, inokedy je čisto elektronická, teraz zase akusticko-elektrifikovaná... stále však sú to výrazne náladové piesne s takmer ambientnou gitarou (občas akoby na spôsob ako hrávajú Durutti Column) a hypnotickým (skôr studeným) vokálom. Veľmi dobré na prečistenie hlavy. Lebo je to hudba vzdušná, v ktorej na vás neútočia celé roty zbytočných nôt. Takí sú oni. HTRK hrajú naozaj len to najnutnejšie... aj grafika na obale je strohá.

Pôvodne na mňa urobila veľký dojem pieseň Valentina, ktorý tu mala byť, ale s odstupom času ma viac vzrušuje napr. Real Headfuck. Valentina chvíľu ašpirovala aj na miesto v prvej päťke... ale od septembra 2021 sa toho potom ešte veľa dialo.

Na tomto mieste č. 7 teda nie je nejaká konkrétna pieseň, ale celý album od HTRK. Vybral som z neho (ako ukážku) až tri songy - Real Headfuck, Sunlight Feels Like Bee StingsStraight to Hell.
Valentinu si prípadne vyhľadáte sami v kanáli HTRK.

Jedna lepšia ako druhá... jedna temnejšia ako druhá... jedna náladovejšia ako druhá... jedna subtílnejšia ako druhá. Ale celkovo predsa len... len siedme miesto. Ale tuším, že v mojom svete toto bude stálica stálejšia než mnohé veci z prvej päťky.

HTRK hrajú tak, ako Hemingway písal. Aby notám bolo voľne a pocitom tesne.
Veru, intenzívna atmosféra sa tu na sedmičke usadila.

Miesto číslo 6 / dve piesne ex aequo
MUNYA Voyage + Tolstoys Skin Hunger (We Are Human Beings)

MUNYA... a zase frankofónna Kanada. A vôbec to nebude (v tomto TOP10) koniec. A pritom ja nemám nejakú extra afinitu ku frankofónnej Kanade. Aspoň oficiálne nie.

Dokonca Québec sa aktuálne dostal svojimi kreatívnymi spôsobmi manažovania covidu do dosť zvláštneho svetla (podobne ako Austrália... ktorá bola kedysi pre mňa „ostrov slobody“... ale asi som vnímal realitu až príliš optimisticky).

MUNYA je vlastným menom Josianne Boivin. Narodila sa v Saguenay ako najmladšia z 9-tich detí. Učila sa hrať na klavíri a študovala aj jazz na University of Montréal. Dlhšie uvažovala o tom, že by robila vlastnú hudbu, ale nevedela presne, z ktorej strany sa do toho pustiť.

Prelom nastal v roku 2017, keď ju jej známi pozvali, aby zahrala na festivale Pop Montréal. A to mala vtedy ešte len jednu svoju vlastnú skladbu! Josie to zobrala ako výzvu, odišla zo svojho vtedajšieho zamestnania a prisťahovala sa k svojej sestre. Keď sestra odišla dopoludnia do práce, Josie si urobila z jej bytu nahrávacie štúdio... a mala čas do 17:00, keď sa vracala z práce domov. V takýchto podmienkach si vytvorila základný repertoár, ktorý mala nielen pre spomínaný festival, ale aj na prvé 3 épečká, ktoré potom vyšli v rokoch 2018 a 2019.

Jej piesne sú prekvapujúco jednoduché, skôr tanečné (celkom výrazné slučky bicích), ale majú v sebe aj akýsi delikátny šarm a eleganciu alebo čo. A ja si myslí, že je to v tých jednoduchých a funkčných do-it-yourself aranžmánoch...

“My music is a collage of first takes, the rawest and best moments, that I transform into something new. I’ll take the drums from one song and a guitar part from another and melody I wrote for something else entirely, and I’ll put them together and see how they work.” (luminellerecs.com)

Singel Voyage vyšiel začiatkom novembra 2021. Debutový album VOYAGE TO MARS (aj keď ja som dohľadal, že v roku 2019 asi súborne vyšli aj jej épečká, ale to sa asi nepovažuje za regulérny album) vyšiel 5. novembra 2021 na Luminelle Recordings.

Slovensko sa vyrovnáva svetu. Slovensko už nie je len akási hudobná provincia.

Takže aj niečo slovenské sa do rebríčka dostalo... a mohlo asi aj viac, lebo slovenská alternatívna scéna je celkom silná... Osobne si myslím, že je aktuálne dokonca silnejšia (pestrejšia, svetovejšia) než česká.

O slovenskej hudbe sa baviť je vec prekérna. Že mnohí nepoznáte HTRK by sa dalo staviť (a vyhrať), ale žeby ste nepoznali Tolstoys, sa dá pochybovať.

Aby som sa vyhol noseniu dreva do lesa, preto len stručne. Tolstoys je kvinteto (podľa informácií z novembra 2021 je ich vraj už 6 kusov), frontmankou je speváčka a skladateľka Ela Tolstová z Bratislavy

Kreatívnou osou skupiny  je dvojica Ela Tolstová a Michal Smetana (basgitara).

Vznikli v roku 2016. Ich album BOTANIKA (2017, Slnko Records) získal ocenenie za Debut roka v ankete RadioHead Awards 2017.

Spievajú aj v slovenčine aj v angličtine. O rozdiele medzi týmito jazykmi povedala Ela Tolstová toto: „Angličtina je super na export a v zahraničí, slovenské veci vedia prekvapiť a sú exotické. Kombinácia je pre mňa úplne ideálna a tvorím spontánne. Na začiatku mi bola angličtina prirodzenejšia, keďže slovenčina je ťažšia na frázovanie, čo aj počuť v skladbách, ale tým je zaujímavá.“ (noizz.sk)

Tolstoys majú teraz pracovité obdobie, lebo sú tesne pred vydaním druhého albumu. Každé dva mesiace vychádza singel s videoklipom, vždy v spolupráci s iným vizuálnym umelcom. A vychádzajú aj remixy predošlých singlov. Vyvrcholením tohto projektu bude vydanie albumu MIRROR ME, ktoré je plánované na 22. februára 2022 vo vydavateľstve Slnko Records (pôvodne boli také správy, že album mal vyjsť už v prvej polovici roka 2021, ale možno to boli len "šumy").

Singel Skin Hunger (We Are Human Beings) vyšiel 22. septembra 2021 a je to zatiaľ asi to najlepšie, čo som od Tolstoys vôbec kedy počul... Veľmi vydarené.

S nápadom na spracovanie videoklipu prišli vizuálni umelci Peter Podolský a Tereza Smetanová, študenti katedry dokumentárnej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. "Masky sú vizuálnym odkazom k umeniu prírodných národov, pradávnym symbolom ľudskej živelnosti a animálnosti."

Mojou slabinou je, že som si dosiaľ nevytvoril "senzory" na ich zvuk (a majú Tolstoys svoj typický "sound"? to je tiež trochu "rýpavá" otázka), možno preto mi často pripomínajú niekoho iného. A v Skin Hunger vokál Ely Tolstovej od 00:22 do 00:33 znie ako Angličanka Laura Groves (ktorá vystupuje väčšinou pod menom Blue Rose).

Toľko spodná časť rebríčka. Prvých 5 miest už čoskoro.

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  69x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu