diel 72 - rubrika: moje najhranejšie (v máji 2022)

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 72, 8. augusta 2022 Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Silver Liz sme si predstavili v dieli 66 (marec 2022, časť 1). Manželské duo Carrie Wagner a Matt Wagner z Brooklynu (NYC).

Singel Until Lately (aj s vydareným do-it-yourself klipom) vydali v januári 2022 (ten sme si v tom dieli 66 aj pozreli), singel Thousand vyšiel na konci marca 2022 a singel Unlikely Girl v polovici mája 2022. A pri tom májovom sa pristavíme.

 A pretože
Silver Liz, the Brooklyn-based husband/wife duo of Carrie and Matt Wagner, is unafraid to explore entirely disparate genres.“,

resp.
Silver Liz say they are committed to surprising their audience with each release by exploring various genres.“,

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

tak singel Unlikely Girl je zase trochu iný.

Tentoraz si ten singel vymysleli (a nahrali) ako 90-tkový gitarový rock, s veľmi pekne zaranžovanými bicími aj gitarami a s parádnou medzihrou od 01:22. Rozmýšľam, je to vôbec medzihra? Je to asi súčasť refrénu (stavba tej piesne je trochu svojská), kde sa kontinuálne strieda elektrifikovaná a kvázi akustická časť (trochu podobný zvukový detail ako v omnoho známejšej Bullet With The Butterfly Wings od The Smashing Pumpkins z 90-tych rokov).

To všetko, čo sa priebežne deje, by malo smerovať ku albumu, ktorý je avizovaný, ale stále ešte neviem, kedy má vyjsť. Stále sa len píše, že „Silver Liz’s sophomore album is due later this year“ , ale bohvie, kedy vyjde... Stále ho len avizujú, ale nikdy nie s konkrétnym dátumom.

SkryťVypnúť reklamu

25. júla 2022 vydali Silver Liz ďalší singel Missing The Party. Je dosť elektronický (a nie veľmi vydarený). Zatiaľ tak striedajú vždy silnejší a slabší singel. Unlikely Girl je, našťastie, silnejší singel :-)

Za to Austrálčanka Julia Jacklin (pozri aj diel 03 a diel 02) už má všetko pod strechou. Album PRE PLEASURE je hotový a vyjde 26. augusta 2022 na značkách Polyvinyl Records a Transgressive Records. Teraz už sa deje len povinná marketingová jazda. Mesiac po mesiaci Julia vydáva single, aby potenciálna cieľová skupina dostávala "hic" na album...

V polovici mája 2022 vyšiel prvý singel Lydia Wears A Cross (vynikajúci), v polovici júna 2022 o niečo slabší I Was Neon a v polovici júla 2022 zase skvelý Love, Try Not To Let Go.

SkryťVypnúť reklamu

Debutový album DON’T LET THE KIDS WIN vydala Julia v októbri 2016 (na značkách Transgressive Records, Polyvinyl Records a Liberation Records - v závislosti od miesta distribúcie). A len tesne pred týmto obdobím (v lete 2016) sa stala full-time hudobníčkou a vzdala sa svojho civilného povolania. Na prvý album si však musela dosť dlho šetriť, lebo ho chcela nahrávať s producentom Benom Edwardsom na Novom Zélande - s človekom, ktorý produkoval aj debutový album novozélandskej pesničkárky Aldous Harding.

S odstupom času je však prvý album Julie (pre mňa) trochu slabší, skôr folkový, s vplyvom alt-country. Chcel by som povedať, že štýl Julie Jacklin ešte nebol ustálený, ale vlastne to nemôžem takto povedať... lebo neviem... Nedokážem byť objektívny... možno práve vtedy bola najautentickejšia. Ale mne až tak nevyhovoval... ani double-A-side singel Eastwick / Cold Caller zo septembra 2017, ktorý tiež nahrávala s producentom Benom Edwardsom.

SkryťVypnúť reklamu

Druhý jej album CRUSHING bol následne rockovejší, bol to skôr folk-rock až indie-rock, vplyvy alt-country ustúpili... Jej nový zvuk mi vyhovoval veľmi (považujem ho za atraktívnejší než na prvom albume), ale možno práve to bol ústupok v prospech získania početnejšieho publika, resp. posun viac „do stredu“ medzi množstvo interpretov s podobným zvukom. Album CRUSHING (producent Burke Reid, ktorý spolupracoval aj s Courtney Barnett) vyšiel vo februári 2019 (na Transgressive + Polyvinyl + Liberation) a vyšlo z neho niekoľko singlov, okrem iného aj skvelý Head Alone.

No a po tri a pol roku sa dočkáme nového albumu. Vydanie tretieho albumu bolo oznámené 10. mája 2022.

V songu Lydia Wears A Cross otvára otázky (podľa mňa neriešiteľné otázky) inštitucionálnej viery a osobnej viery.
“The song is about a lot of things, but mainly being a 7-year-old Jesus Christ Superstar fanatic attending catholic school trying to figure out which way is up.“ (nme.com)

I’d be a believer
if it was all just song and dance
I’d be a believer
if i thought we had a chance

Julia Jacklin - Lydia Wears A Cross (singel máj 2022)

Album bude mať takýto obal:

julia jacklin - album pre pleasure
julia jacklin - album pre pleasure (zdroj: polyvinyl records)

Album nahrávala v Kanade opäť s iným producentom. Takže každý album pripravovala s iným dohľadom a iným zvukovým inžinierom.

A ešte jedna vec sa zmenila. Po prvýkrát základy piesní komponovala na klávesách.
“For the first time I stepped away from the guitar, and wrote a lot of the album on the Roland keyboard in my apartment in Montréal with its inbuilt band tracks. I blu-tacked reams of butcher paper to the walls, covered in lyrics and ideas, praying to the music gods that my brain would arrange everything in time.” (nme.com)

Nový zvuk je snáď ešte prepracovanejší a vydetailovanejší než na druhom albume. Je cítiť jej neustály zvukový a produkčný progres. Napríklad bicie v Lydia Wears A Cross sú excelentné.

Melódie sú melancholické, veľmi typické pre Juliu (so zdvojovaním resp. zmnožovaním vokálov v emocionálne exponovaných pasážach), texty sú veľmi zaujímavé, veď Julia je vlastne dokonca uznávanejšia ako poetka než ako speváčka...

A aká je "story behind" za názvom albumu?
“A lot of the time I feel like I need to do all the work before I can enjoy my life. Whether that’s work on songs, or sex, friendships, or my relationship with my family - I think if I work on them long and hard enough, eventually I’ll get to sit around and really enjoy them. But that’s not how anything works. It’s all an ongoing process.” (nme.com)

Aj ja som to dlho mal tak... mal som takú predstavu, že keď sa posnažím a odmakám si, čo je potrebné (a často nepríjemné), tak príde bod, v ktorom si vyložím nohy a budem si život užívať... A ten bod nijako neprichádzal (alebo mi ho kazili iní ľudia a ja som to zase kazil iným) a tak som sa postupne (a trvalo to celkom dlho) učil užívať si život komplet a priebežne, bez delenia na príjemné a nepríjemné chvíle... každý moment. Samozrejme, ani to nie je úplne možné (lebo život prináša aj naozaj odporné situácie, ktoré už nechcete nikdy zažiť znova), ale vždy je lepšie vedieť nájsť a žiť PRE-PLEASURE, než čakať na PLEASURE, ktoré možno ani nikdy nepríde.

Na druhú stranu tzv. „odloženie uspokojenia“ je dôležitou zložkou zrelej osobnosti a základný predpoklad pre výkonové dosahovanie... napr. štúdium, tréning a pod. Ak niečo neviem (a potrebujem to vedieť), musím sa to naučiť, aj keď v tomto momente by som sa radšej zabával. Jednoducho "odložím uspokojenie" (zatnem zuby), aby som dosiahol nejaké väčšie či zásadnejšie ciele v budúcnosti. Budem sa učiť na skúšku, vstanem ráno na tréning, idem do práce aj keby som radšej spal a pod.

Ak by sme chceli mať len pôžitky a zážitky a zábavu... tak nikdy nič nenatrénujeme, nikdy sa nič nenaučíme. Rast a zdokonaľovanie je vždy spojené s istým výdajom energie, s námahou. Ale človek sa v tom musí naučiť plávať sám za seba... nájsť si svoju tému, svoju motiváciu a svoj balans medzi obetou a ziskami, medzi námahou a rozkošou, medzi výdajom a príjmom.

19. júla 2022 (máme šťastie, že som pozadu) vyšiel jej tretí singel z albumu PRE PLEASURE - Love, Try Not To Let Go.
Klip navrhli, zrežírovali a natočili opäť spoločne Julia Jacklin a Nick Mckk. Videoklip zožal veľa nadšenia. Poslucháči k nemu Julii všeličo popísali. Zase raz som sa na comment-section dosť dobre vyzabával...

* Love these homemade music videos!
* The music video budget was like $5.
* The cat's participation was excellent!
* Shout-out for the cat’s brilliant acting too!
* PrePleasure is goin to be amazin. You've significantly raised my expectations after every single.
* No one does twilight Australian suburbia wistful slow-mo dancing better than Julia.
* Kitty is a paid actor.
* Can you put that cat in all your music videos, please?
* That cat can act.
* Is that David Byrne's suit jacket, Julia? (komu nie je jasné, v čom je vtip, pozrite si niektoré videoklipy Talking Heads)
* Julia! Stop!! It’s too beautiful. I can’t stop crying.

PS: A keď som sa svojho času čudoval nad menom jej stabilného videospolupracovníka (Nick Mckk), tak som si až nedávno upresnil, že je to vlastne umelecký pseudonym. Skutočné meno jej dvorného režiséra a kameramana je Nick McKinlay. No... to už dáva zmysel.

Julia Jacklin - Love, Try Not To Let Go (singel júl 2022)

Tí ma ale dostali! Takmer som na nich neklikol. Videl som len akýsi hispánsky pôsobiaci názov a hovorím si: „nieee... hispánske haluze nie sú nič pre mňa“. Ale potom mi oči ešte raz prebehli cez tie thumbnails v pravom stĺpci a zase ma niečo zastavilo a vidím, že týpek s gitarou a dievča pri klávesách... a niečo mi začalo vŕtať v hlave. Tak som klikol... a ešte aj v tom momente som bol v tom, že tomu dám tak zo dvadsať sekúnd a vrátim sa späť.

A dostal som sa (prekvapujúco) do Švédska. Lebo Morabeza Tobacco je duo (Gustav Jennefors + Vanilla Stillefors) zo Štokholmu. Pomenovali sa podľa názvu malého obchodu s tabakom (Morabeza Tobak) v štokholmskej štvrti Mariatorget.

Legenda hovorí, že Gustav videl Vanillu prvýkrát, keď DJovala v undergroundovom klube v Norrköpingu. Bol unesený z jej setu a rozhodol sa, že s ňou bude teda určite spolupracovať.

Morabeza Tobacco sa pohybujú na poli, ktoré si predtým vykolíkovali napr. Gardens & Villa, Connan Moccasin, s prižmúrením oka Mac DeMarco, s prižmúrením oka Ariel Pink, s prižmúrením oka Homephone a podobná cháska...

Takže taká fúzia všeličoho... indie-pop, synth-pop, funk, trošíčku chill-wave (skôr len v produkcii) a to celé vo vintage (v lo-fi) podaní. Veď o tom hovorí aj charakteristika ich zvuku, ako ju uviedli na npr.org.
"At times it's like hearing a 45 RPM record played at a slower speed." (npr.org)

Svoj prvý singel TTYL vydali začiatkom roka 2018. Debutový album MORABEZA TOBACCO vydali v máji 2019 na Luminelle Recordings a Naiv Recordings. Ale pozor, ak sa budete v tom hrabať, tie staršie veci nie sú až tak výrazné. Nestoja za veľa.

Nový skvelý singel Temperature vyšiel tesne na začiatku júna 2022 (trochu sme vyskočili z mája, ale iba krajíčkom).

Najlepšie veci v živote sú zadarmo a najlepšie objavy sú náhodné objavy.

Spomínal som amerických Gardens & Villa? Áno spomínal... Bullet Train z februára 2014, keď im vyšiel nielen tento singel, ale zároveň aj album DUNES na značke Secretly Canadians.

Curiositi (áno... nepreklepol som sa, je to názov s gramatickou chybou) je švédske duo z Malmö - Matilda Berggren a Emil Johansson. Tvrdia, že hrajú „R&B-pop with dark vibes“.

Zdá sa, že Matilda a Emil nie sú len spoluhráči a kolegovia v skupine, ale aj partneri. Lebo na FB majú uvedené, že: „Having sex to make music to have sex to.“  Sexujú, aby robili hudbu, pri ktorej môžete sexovať... Curiositi vlastne prenášajú (indukujú) na nás sex a vytvárajú tak nekonečný kolobeh sexu. Sexuálne perpetuum mobile.

A ja som si myslel, poučený South Parkom, že „svet je kolobeh hovienok“. Ale to som mal tušiť, že keď to hovorí Mr. Hankey, že to je interpretácia sveta z jeho hovienkovského uhla pohľadu... Nakoniec „nekonečný kolobeh sexu“ je vlastne rozhodne príjemnejšia výkladová báza, z ktorej chápať a vysvetľovať svet.

Singel Trash vyšiel 22. apríla 2022 na značke Inertia Records. Áno, dalo by sa pri ňom sexovať.
Predošlý singel Avowal (február 2022) bol však dosť slabý. Ba dokonca veľmi slabý. Ich doteraz jediný album SKIN LOVE vyšiel na konci marca 2019.

Singel Trash vyšiel 22. apríla 2022 na značke Inertia Records. Pekný zvuk. Pripomína mi to niečo z 80-tych rokov.
Napr. Benjamin Orr - Stay The Night. A tak poďme z roku 2022 do roku 1986... Sa zdá na prvý pohľad, že je to moc ďaleko, ale podľa zvuku budete počuť, že ani nie. Cítite tie podobnosti? Aj keď teda ide o hudbu z úplne rozdielnych dekád...

Benjamin Orr (vlastným menom Benjamin Orzechowski) bol zakladateľom, basgitaristom a vokalistom americkej skupiny The Cars. Benjamin Orr spieva napr. v ich asi najväčšom hite (Drive).

Zomrel v roku 2000 len ako 53-ročný na rakovinu pankreasu. V apríli 2000 mu ju diagnostikovali, 27. septembra 2000 ešte koncertoval... a 3. októbra 2000 bol už mŕtvy. Niet rýchlejšej rakoviny, než rakovina pankreasu (je to aj tým, že väčšinou býva diagnostikovaná, až keď už je vlastne neskoro)...

Sólový album THE LACE vydal v októbri roku 1986 na Elektra Records. A na ňom sa práve nachádzal singel Stay The Night. V polovici 90-tych rokov (už po ukončení činnosti skupiny The Cars) pripravoval ďalší svoj sólový album, nikdy ho však nevydal.

Ric Ocasek, frontman The Cars, Benjaminov spoluhráč a dlhoročný partner modelky českého pôvodu Pauliny Pořízkovej, napísal skladbu Silver ako tribute Benjaminovi Orrovi. Silver vyšlo na Ocasekovom albume NEXTERDAY v roku 2005.

Tak si teda pustite Trash od Curiositi a hneď za tým Stay The Night od Benjamina Orra.

Volať sa ako skupina 100% (niekedy zapisovaná ako One Hundred Percent) je celkom dosť nešikovný názov. Je nevhodne všeobecný... Lebo veď to vám prehliadač nájde kopec položiek, ktoré vôbec nepotrebujete. Takže ak si ich budete vyhľadávať, je dobré to bližšie špecifikovať (napr. "100% band It Records").

100% sú z Brisbane (Austrália). Hudbu robia od roku 2014 (teda vychádzam z obsahu ich bandcampu... môže to byť aj skôr). Sú to tri mladé ženy (tipujem tak tridsiatničky) - Chloe Blackwood (v niektorých zdrojoch Chloe Baxter... tak sa asi vydala... len neviem či za Blackwooda alebo Baxtera, lebo neviem ktoré priezvisko je aktuálnejšie), Grace Stevenson a Lena Molnar. Každá z nich podľa všetkého pôsobí aj vo svojich domovských skupinách (len ich mená nám nič nevravia, lebo lokálnu austrálsku scénu nesledujeme denne... takže ich nebudem uvádzať). Lena Molnar spieva a basuje, ostatné baby robia elektronický podklad.

Vydávajú cez melbournské vydavateľstvo It Records.

Singel Abandon vyšiel koncom apríla 2022. Ich debutový album CLEAR VISIONS by mal vyjsť ešte niekedy v priebehu roka 2022. Nepodarilo sa mi však zistiť, kedy presne.

Singel Prisoner následne vyšiel začiatkom júna 2022 a je to pôvodne stará pieseň (z demokazety z roku 2014), ktorá bola prearanžovaná a nahratá nanovo.

Ešte raz pôjdeme do Austrálie. Ak na nový album Julie Jacklin sme čakali 3 a pol roka, tak na nový album Austrálčanky (s anglickým pôvodom) Lisy Mitchell sme čakali dokonca až 6 rokov. Album A PLACE TO FALL APART (jej štvrtý) vyšiel 22. apríla 2022 na značke Believe Music.

A dlhšie som vôbec nevedel zistiť, kto je vydavateľ albumu... Mám dojem, že Lisa buď mala problém nájsť vydavateľa, resp. ona sama sa rozhodla stiahnuť trochu bokom od show-businessu.

Lisa začala v "továrni na liché nádeje" - ako účastníčka Australian Idol (u nás Superstar), kde v ročníku 2006 skončila ako šiesta.

Jej prvý album bol folkový a trochu detský (boli to naozaj piesne, ktoré zložila ešte ako teenagerka), následne žánrovo trochu experimentovala (až tápala, povedali by zlé jazyky), preto druhý a tretí album nemuseli niekomu až tak úplne sadnúť (predávali sa však dobre a boli vydané cez "major label" Warner Australia).

Na štvrtom albume sa vrátila sa k tomu, čo ju zdobilo na začiatku... vrátila sa k jemnému, veľmi feminínnemu, introspektívnemu a melancholickému urban-folku ("soaked in a dreamy alt-pop and folk infused soundscape"), aj keď u nej teraz to už asi ani nie je "urban", pretože ona sa vážne odsťahovala kamsi na austrálsky vidiek, na farmu asi hodinu cesty od Melbourne... a pestuje rastliny a chová zvieratá. Ale nielen to... snažila sa študovať tradičnú čínsku medicínu a japonské masáže shiatzu. A tiež sa trochu venuje tomu slniečkárskemu zlepšovaniu sveta - nekonečnému ospravedlňovaniu sa Aborigéncom a klimatickej kríze a tak... Je to jemná mladá dáma, decentne to nebudem komentovať. Ja mám tiež svoje hodnoty a ideály, za ktorými kráčam...

Album Lisa skomponovala v roku 2020, keď aj ju pandémia "uzemnila" a zavrela doma. A vyšiel jej z toho jej prvý "zrelý" album. Album zrelej ženy, zrelej umelkyne. Až je škoda, že po nahrávke nesiahlo žiadne z renomovaných alternatívnych vydavateľstiev (ale musím priznať, že neviem presne, čo sa tam dialo pri tých rozhodnutiach o zmluvách a zastupovaní a vydávaní... tejto téme sa v rozhovoroch moc nevenuje). Len sa trochu obávam, že za týchto okolností možno nebude práve jednoduché sa dostať ku fyzickým nosičom (ja som napr. nenašiel ani jej vlastný bandcamp).

Singel Zombie vyšiel už v septembri 2021.

Apricots z albumu A PLACE TO FALL APART.

Apricots trochu pripomína alt-country skupinu Tarnation z ich 4AD-obdobia (z prvej polovice 90-tych rokov).

Lisa Mitchell pri tomto albume cielene hľadala "down-sizing", hľadala čo najprostejšie a najjednoduchšie aranžmány. Tie aranžmány sú rozpísané pre 3 až 4 hráčov. Dodatočnej štúdiovej produkcie je minimum.

"What feels really significant to me about this album is the band. So, even though I wrote most of the songs myself, I then took them to my band. We wrote all of the arrangements together so that limitation of the three of us has enabled the album to have a space, that I think on my past albums I have really struggled to find that limitation. That was one of my main goals for this album was to find a limitation. That meant that it would have its own world and sound that would be pretty difficult to depart from too much in any song." (livewireau.com)

Blue z albumu A PLACE TO FALL APART.

Je to album na večer... na stíšenie... keď už sa nikam neponáhľate, nie je pred vami žiadna povinnosť a jediným spoločníkom je záclona, ktorá sa vlní prúdením vzduchu... Väčšina piesní sú skôr tichšie, tak je dobré nájsť si svoj vlastný "volume", na ktorom to chcete počúvať, aby ste si všimli detaily striedmych (a vkusných) aranžmánov. "The sonics are so warm and inviting and the whole album takes you on a journey." (livewireau.com)

She Is of the Earth z albumu A PLACE TO FALL APART.

Je to vydarený album, ktorý pri prvom počutí pôsobil na mňa trochu rozpačito (hoci ja zvyčajne mám rád takéto "prázdne" minimalistické aranžmány). Ale opakované počúvanie poposúvalo všetko na svoje miesto... Takže ani sa nedá povedať, že je to "dobrý album", pretože je to "zo dňa na deň lepší album".

"One of my main goals for this album was really just to create an album that I just loved playing live." (livewireau.com)

Let Your Body, záverečná pieseň z albumu A PLACE TO FALL APART. Naživo z apríla 2022.

Veľmi ťažko sa mi hodnotia Fontaines D.C., pretože to je skupina, ktorá patrí do kategórie „mnou nespravodlivo opomínaných“.

Napriek tomu, že fungujú od roku 2017, nikdy som si na nich nezvykol (a žiaľ, nikdy som si ich ani neobľúbil). A tak vždy raz za čas ich potom znovuobjavujem (resp. doobjavujem), vysortírujem si ich dobré veci a uznanlivo pokývam hlavou („veď to je celkom dobré“)... Aby som ich potom zase dlhé roky v podstate ignoroval. A zase na nich zabudol... a potom ich znova objavoval. A takto dookola a dookola.

Je to čudné aj pre mňa, že sa mi to takto v hlave stáva (a opakuje), ale nedokážem to zvrátiť... Niečo mi ich stabilne hádže do „masy, ktorá sa mi zlieva“.  

Ťažko sa to vysvetľuje... dokonca sa to ťažko vysvetľuje mne samému a nieto ešte cudzím ľuďom (čitateľom). Mám potom mierne výčitky svedomia, ale neviem s tým nič robiť... Ak si mám spontánne niečo pustiť, len veľmi zriedkavo mi napadne Fontaines D.C. Je kopec skupín, ktoré ma vzrušujú viac.

Fontainesovia sú výrazne „ostrovný“ fenomén (podobne ako... napríklad, čo ja viem... Arctic Monkeys), takže je možné, že my v strednej Európe ten feeling ani nevieme úplne jasne uchopiť. Takto si to pred sebou ospravedlňujem. Ale musím povedať, že sa zlepšujú a každý ich ďalší album je lepší (resp. poslucháčsky prístupnejší).

Fontaines D.C. írska (dublinská) post-punková skupina. Kvinteto. Aktuálne usadená v Londýne.

Debutový album (DOGREL) vydali v roku 2019. Na druhom albume A HERO’S DEATH už prišli s náladovejším a melodickejším zvukom. Album SKINTY FIA vyšiel 22. apríla 2022 na Partisan Records. Vraj najkomplexnejší a najlepší album „A perfect balance between tough and tender“ (pitchfork.com)

Tretí album SKINTY FIA reflektuje aj to, že 4 z piatich členov dnes žijú v Londýne a aj keď nie sú prisťahovalcami na prvý pohľad, bezpečne ich v zmiešanej spoločnosti prezradia ich akcenty. Je to ich prvý album ako „Londýnčanov“. 

„There is a homesick, fish-out-of-water feeling. SKINTY FIA is a record about living in a place that looks like home, but doesn’t feel like it. Irishman in England." (pitchfork.com)

Fontaines D.C. sa snažia pre seba z tejto inakosti vyťažiť čo najviac, ale je jasné, že občas z nej majú poriadne ťažkú hlavu.

A to ide o o susedné národy (Íri + Angličania), ktoré majú rozsiahlu spoločnú (aj keď skôr konfrontačnú) minulosť. Nerozumiem, ako si globalisti vôbec mohli niekedy myslieť, že vznikne spriemerovaný multikulturálny svetoobčan. Také niečo neexistuje a nebude existovať...

Aj názov albumu reflektuje to írsko-britské napätie. Názov albumu je obskurná írska nadávka, ktorá znamená niečo ako „damned deer“ (a jeleň je aj na obale). Dokonca toto slovné spojenie si v roku 2020 chcela zosnulá Írka žijúca v Coventry nechať vygravírovať na náhrobný kameň, ale The Church of England požadovala anglický preklad a nedovolili jej to (resp. jej pozostalým). Vznikla z toho kontroverzia, ktorá Írom jasne ukázala to, že za svoju kultúrnu identitu musia bojovať dokonca aj po smrti. Aj keď... dať si na náhrobok vlastne nadávku... neviem... Celá tá situácia sa dá vysvetľovať vo viacerých rovinách, ale story je to údajne pravdivá.

Bloomsday z albumu SKINTY FIA.

Sila albumu je prekvapujúco (pre mňa) vo výrazných a ťažkých basových linkách pripomínajúcich mnohým recenzentom Joy Divison... ale mne skôr U2 (Adam Clayton), aby sme teda zostali v írskom feelingu. Naozaj mi to pripomína skôr claytonovské basovanie než Hookeyho (Peter Hook) basovanie.

How Cold Love Is z albumu SKINTY FIA.

Pomyselný "battle" amerických a austrálskych pesničkárok pre tento raz lepšie zvládli Austrálčanky Julia a Lisa. Podľa mňa.
Američanka Sharon Katharine Van Etten vydala album, ktorý (asi) nebude patriť k jej najlepším.

Aj keď recenzie sú väčšinou pochvalné... a chodí sa len tak decentne okolo horúcej kaše... Ťažko to vlastne nejako kritizovať, lebo úmysly umelca sú úplne nad všetkým. "Reality check" budú následné predaje... Proste Sharon to tak chcela, najala si ako producenta Daniela Knowlesa (mne nie až tak známeho) a urobili spoločne nejaký výsledný zvuk. V jednom momente si obaja povedali: "OK, teraz je to hotové, znie to fajn, takto sme to chceli...". A čo už tam človek iné narobí...

Jediný (portál) Pitchfork dal jej novému albumu "len" 7,8 bodu (Pitchfork si to dobre vymyslel, že má aj tie desatinné body a má vlastne od nula po 10 až 100-stupňovú stupnicu). A aj tých 7,8 je vlastne na hranici nadpriemerné / excelentné.

Kritický bol tiež Antony Fantano (pozri jeho kanál The Needle Drop na YT) s vyjadreniami ako:
"WBGATAW contains Sharon Van Etten's biggest-sounding songs to date, which is maybe to the album's detriment sometimes."

"... layers of synths and guitar all slathered in enough reverb to choke a whale... biggest-sounding songs sharon’s ever released...“

A udelil "len" 6/10. Takže boli mnohí z tej recenzie prekvapení. Za návštevníkov kanála to asi najlepšie zhrnul diskutér, ktorý napísal: "It´s not the review we want, but the one we deserve." (na tom som sa dosť smial)

Je to jej cesta... Sharon Van Etten už od albumu ARE WE THERE? pridávala do zvuku čoraz viac produkcie, syntetizátorov a elektroniky.

Čo som vypozoroval, je to približne tak, že kto s ňou poslucháčsky začínal neskôr, je celkom spokojný až veľmi spokojný a tí čo ju poznajú od prvého albumu, resp. starších nahrávok, sú trochu v rozpakoch. Ale tam niekde na spodku, je to stále Sharon Van Etten, ako sme ju poznali... len je to teraz prevrstvené všeličím.

Home To Me z albumu WE´VE BEEN GOING ABOUT THIS ALL WRONG

Nechcem byť „brzda“, ktorá nepochváli žiadny posun na umelcoch a len čakám, že budú (pre mňa) dookola hrať to isté... ale sila Sharon bola skôr v subtílnosti a intimite. V hudbe, ktorá nebola „prepísaná“ produkciou... Jej sila bola vo folku a toto jej nové je skôr AOR (adult-oriented-rock). Navyše... aranžmány sú pomerne generické... charakteristické pre žáner a nie pre SVE. Akoby sa zaradila a pritom ani nemusela...

Sharon vedela budovať atmosféru predovšetkým svojím hlasom, nie samoúčelným hlukom priehrštia nástrojov. Podľa mňa to ona nepotrebuje... a mala by sa vrátiť ku minimalistickému akustickému zvuku.

Tiež je tu ten objektívny problém, s čím novým (prekvapujúcim) prísť na svojom šiestom albume... Možno práve preto to hľadačstvo a vplyv producentov.

Výhoda je, že tentoraz žiadna pieseň nevytŕča z radu (všetky sú rovnako priemerné)... celý album sa dá počúvať bez skipovania... „to be taken at once“. Nie je to konceptuálny album, ale znie to ako konceptuálny album. Viac než hudobne asi osloví cez texty. Je to (podľa mňa) pravdepodobne prvý album, na ktorom SVE nepriniesla nič prekvapujúce hudobne. Pretože over-production nie je novátorstvo. V jej diskografii sa však budem s radosťou vracať k starším albumom.

Ak máte chuť na tú najpompéznejšiu a najdramatickejšiu (mladí by povedali najepickejšiu) Sharon Van Etten, aká kedy zatiaľ bola, je nový album nahrávka pre vás...

Ak ste zachytili (vo viacerých minulých dieloch) informáciu o mojom privátnom „hviezdičkovacom“ hodnotení, tak len dve skladby získali tri hviezdičky (Home to MeBorn), ostatné zostali s jednou hviezdičkou alebo s otáznikom. To je veľmi málo. I’ll Try (track číslo 3 na albume) je podľa mňa dokonca úplne zbytočný... len s ťažkosťami som ho dokázal dopočúvať do konca... len preto, lebo som sa albumu chcel venovať v blogu. Poslednú skladbu (Far Away) som dopočúval iba z úcty k menu Sharon Van Etten.

Vrcholy albumu? Krásne melancholický song Home to Me, pôsobivo (aj keď až moc pompézne) gradovaný záver Born, rockový akcent v Headspace (až som trochu musel stiahnuť zvuk) a Come Back, ktorá pripomína jej staršie veci.

WE’VE BEEN GOING ABOUT THIS ALL WRONG (2022, Jagjaguwar) nie je album pre mňa. Sharon má však stále má však presvedčených fanúšikov. Aj o takom rozpačitom albume dokázali napísať takéto pekné veci. Veď len pozrite:

* Almost what I expected, wonderful, close to perfection.
* Truly beautiful. Haunting. To be taken at once.
* A healing voice.
* Holy crap! The last 2 minutes of Born are the wildest fucking shit.
* This album wrecks me, but in a good way. SVE has risen to an entirely new level.
* What a voice! What a great album. This is probably the best album since ARE WE THERE.
* Probably one of the best 2022 records.
* More than once I heard Jane Siberry through this album.

PS: Ahoj Sharon, páči sa mi, že si sa vrátila ku krátkemu účesu.

Headspace z albumu WE´VE BEEN GOING ABOUT THIS ALL WRONG

Franc Moody nie je jedna osoba (ako by sa dalo usudzovať z názvu), ale dvojica Ned Franc a Jon Moody. Sú z Londýna. Zatiaľ vydali dva albumy (v rokoch 2018 a 2020) a jedno épečko. Hrajú fúziu funku, popu a diska.

Disco od 70-tych rokov vlastne nikdy nezmizlo zo scény. Len menilo historické mimkry. Miesilo sa z funkom a synth-popom v 80-tych rokoch, s elektronickou tanečnou hudbou v 90-tych a nultých rokoch.

Ich inšpiráciami sú Daft Punk (hlavne ich album RANDOM ACCESS MEMORIES), James BrownJamiroquai. Pri nahrávaní nepoužívajú iba databázu zvukov, ale ku cti im slúži, že aj soľničky, ťukanie na radiátor alebo nahrávajú zvuky zipsu... hore a dole. Zo čohokoľvek vedia urobiť atraktívne rytmické zvukové slučky. A rytmické tleskoty nevyťahujú odniekiaľ zo zvukovej banky, ale nahrávajú si ich - tu s nahými rukami, tu v rukaviciach, transformujú ho, modulujú... Zabávajú sa so zvukmi a je to na tej hudbe potom aj cítiť.

Pre live vystúpenia sú šiesti, aj keď by mohli využívať rôzne sekvencéry a elektronické krabičky.

Vydarený singel I’m In A Funk vyšiel 24. mája 2022 na značke Juicebox Recordings.

Everything Everything je skupina, na ktorú som si doteraz akosi nezvykol.

Nemám ich veľmi rád (aj keď už boli dvakrát nominovaní na Mercury Music Prize)... a doteraz som si nezvykol na to, ako ten človek (Jonathan Higgs) spieva (ale technicky spieva dobre, jeho „voice control“ je obdivuhodný, len mi to občas ťahá uši). A prispevuje tam aj bubeník a ďalší gitarista, takže pracujú aj so zmnožením vokálnych liniek (viď napr. singel Bad Friday)...

Ich štýl je eklektický, dosť tanečný - art pop, indie rock, experimental pop... áno, aj podľa mňa je to viac „pop“ než „rock“. Nový album RAW DATA FEEL je ich šiesty v poradí.

V názvoch, textoch a grafike na novom albume vraj využili aj výsledky „kreativity“ umelej inteligencie. Bože, to čo sú za nápady :-) Ja som počul už aj slovenskú poéziu generovanú umelou inteligenciou, aj hudbu generovanú umelou inteligenciou... Úprimne? Slabé... víťazstvo formy nad obsahom, guláš bez duše (a bez dôvodu). Lebo duša je vec prirodzeného stvorenia... Duša sa nedá umelo vytvoriť.

Tieto experimenty s AI ešte budú ľudstvo aj mrzieť... si myslím. Nie som fanúšik umelej inteligencie (snáď s výnimkou nejakých technologicko-výrobných alebo napr. kozmických aplikácií alebo aplikácií na použitie v extrémnych prostrediach, kde priama prítomnosť človeka môže byť riskantná).

Lebo tento svet potrebuje viac ľudskosti a nie menej ľudskosti... Tento svet sa totiž začína vyvíjať akosi „nekontrolovateľne“. A nikde nablízku nie je záchranná brzda.

Celkom dobrý, v poradí štvrtý, singel Pizza Boy vyšiel začiatkom mája 2022 (album RAW DATA FEEL následne potom 20. mája 2022).

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  75
  •  | 
  • Páči sa:  12x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

279 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
SkryťZatvoriť reklamu