reklama

diel 74 - rubrika: moje najhranejšie (v júni 2022)

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 74, 27. septembra 2022 Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

Už je vlastne astronomická jeseň 2022, ale hudobne sme v tomto blogu ešte stále pozadu... Ešte len na začiatku leta 2022. Jún je ale skvelý mesiac. Asi môj najobľúbenejší z celého roka. Plný optimizmu, slnečného svetla a chuti do života. V júni by som chcel žiť po celý rok. My permanent June... Keby sa to dalo...

Akú hudobnú úrodu priniesol jún 2022? Niečo si vyberme.

Yellow The Sun sú duo (Anthony „Antman“ Fine + Marcos Micozzi) z Austrálie, z oblasti Byron Bay (New South Wales).

Alebo sú možno aj trio. To neviem presne... na niektorých fotkách na ich sociálnych sieťach sú traja. A v niektorých zdrojoch sa uvádza ďalší spoluautor piesní (Hamilton Blacket). Je možné, že sú dnes traja a pôvodne boli dvaja. Neviem presne, nedokázal som to relevantne zistiť... ale nevadí, nie je to úplne kľúčová vec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

https://www.instagram.com/explore/tags/yellowthesun/

Svoj debutový album (LA LUNA) vydali v septembri 2020 prostredníctvom labelu Nice Guys Music. Tematicky sa na ňom zaoberali beznádejou, ktorá vyplývala z prísnych austrálskych lockdownov (it was as if the ‘moon just won´t rise’). Album však nebol dychberúci...

Naproti tomu veľmi vydarený tanečný singel Dreams vydali 13. mája 2022. Épečko SKYLINE následne vyšlo 30. júla 2022.

Podľa nich hrajú psych-pop (+ dream-pop + synth-wave) a občas trochu surf-rocku je tam (lebo surf-rock je všade, kde je oceán a teplo... nie, v Nórsku nie). Ako „synths and sunny melodies“  sami charakterizovali svoju hudbu na ich FB.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chalani veria na klimatickú zmenu spôsobenú človekom a v tom zmysle komunikujú so svojimi fanúšikmi... (ale zdôrazňujem, že byť eko na osobnej úrovni je v poriadku... Ja sám som viac eko, než by ste si mysleli... V mnohých ohľadoch som v tejto veci predbehol trendy. Napr. som odčleňoval rozložiteľný kuchynský odpad už dávno dávno pred tým, než sa objavili hnedé nádoby.)

Yellow The Sun mi trochu pripomínajú zvukom iných Austrálčanov - Empire of the Sun. Tí singel Walking On A Dream vydali na jar 2009... Bože, to už je 13 rokov naspäť!? Hrozne to beží...

Empire of the Sun bolo akoby spojenie skupín Sleepy Jackson a Pnau.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz ideme na pôdu do-it-yourself a sell-it-yourself hudby. Takže fakt alternatíva...

Walking Potion neviem veľa... Mal by to byť autor (Jason Krause) usídlený vo Philadelphii (USA, Pennsylvania). Neviem však akej je národnosti (alebo pôvodu), lebo medzi jeho skladbami sú aj názvy ako Atomsk, Zanarkand alebo Wremena Three. Tak mám také tušenie, že to teda vôbec nemusí byť rodený Američan alebo bude mať aj čiastočne iný pôvod. Ale nebudem špekulovať, keďže nemám presnejšie info.

Okrem toho, že to je bedroom-hudobník, je to aj gamer, výtvarník (digitálne portréty, ktoré robí, sú celkom zaujímavé) a chová mačku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeho nastavenie je liberálno-progresívne. Je podporovateľom Bidena. Ťažko povedať, či je s ním teraz spokojný... ale načo rýpať. Biden má svoj začiatok a bude mať aj svoj koniec. A čím skôr, tým lepšie...

Digitálny album THE VISITOR si vydal 4. mája 2022 a na bandcampe má k nemu túto poznámku.

All sales from this album in perpetuity go to The Brigid Alliance, an organization that covers the logistical care of people seeking abortions (travel, lodging, child care, etc.)


Takže v tej kauze „Roe vs. Wade“ je na strane toho názoru, že právo na potrat v USA by malo byť federálne garantované právo (v júli 2022 sa to, po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA, zmenilo do tej podoby, že jednotlivé štáty si budú riešiť prístup k potratom na štátnej úrovni, federálna garancia skončila). Najvyšší súd USA zrušil doteraz platné právo na potrat deklarované precedenčným rozsudkom v kauze "Roe vs. Wade" z roku 1973 a ponecháva v kompetencii jednotlivých amerických štátov, v akom rozsahu potraty na svojom území umožnia alebo obmedzia. Tzn. Najvyšší súd USA potraty nezakázal, zrušil len rozsudok z r. 1973 s tým, že otázka potratov patrí do jurisdikcie jednotlivých štátov a nie federálneho súdu.

Našiel som tiež ešte nejaký jeho Twitterový účet @buhumoth, kde sa vyjadroval ku January 6th Insurrection (to je ten umožnený „útok“ na Capitol, ktorý je pripisovaný Trumpovi) a kde oznamuje, že prispel pre National Network of Abortion Funds. A vyrozumel som, že nemá rád Arcade Fire a Fleet Foxes a ešte ďalších.

Ale poďme radšej k hudbe... Walking Potion vyzerá na one-man-project a žánrovo je to... lo-fi post-punk? Asi. Občasne gitarovejši, občasne elektronickejší (miestami až ambientný). Občas psychedelickejší, občas s priamejším, rockovejším ťahom... Občas s vokálom, občas bez... Väčšinou s dosť temnou náladou. A to mi vyhovuje... Emerald Weapon od neho je dokonca niečo, ako keď Sufjan Stevens používa elektronické nástroje.

Artworky pre jednotlivé vydania si buď robí sám alebo to ťahá z nejakých temnejších comicsov (napr. od autora D. Edward Calhoun).

13. augusta 2022 si vlastným nákladom vydal épečko SHADOW GALLERY.

Pôvodná grafika k tej piesni však nevyzerá takto, to len autor kanálu takto prepojil hudbu a fotografiu. Pre tentokrát to ťahám z fan-kanálu, ktorý sa volá Audio Creaturez. Nemám to veľmi rád, lebo len tŕpnem, že možno za pár dní sa objaví hláška, že „video je súkromné“. Ale je to tak výborná psychedelická vec, že som jednoducho neodolal. A k soundcloudu Walking Potion sa dostanete tak či tak, takže nie je nič hrozné, ak by sa práve toto konkrétne video stalo pre nás nedostupné...

https://soundcloud.com/walkingpotion

Diamond Weapon je zo 7-piesňového épečka WITH ALL OUR BROKEN HANDS. Ja som sa o ňom však dozvedel až v júni 2022. Skoro 6 a pol minúty dosť psychedelických... Veľmi vydarené.

The Mary Onettes je švédska skupina (z Jönköpingu) balansujúca niekde na pomedzí medzi indie-popom a dream-popom.

A áno, ich názov je zvukomalebná slovná hračka, lebo aj v tomto ich zápise (The Mary Onettes) to stále vyslovíte ako „The Marionettes“ („Marionety“).

Vznikli v roku 2000. Jadro skupiny tvorí dvojica bratov - Philip Ekström (gitara, vokál) a Henrik Ekström (basa). Filip Extrém a Henrik Extrém...

Ale nie, The Mary Onettes nie je žiadny extrém, ani to nie je žiadny ohňostroj originality... Chlapci dosť vychádzajú z už-počutého a už-zahratého... The Mary Onettes nie sú žiadni novátori. Len epigóni. Ale občasne sa im zadarí aj fajn song, aj zaujímavý sound. Nie sú bez talentu.

V úvode svojej kariéry, V rokoch 2004 a 2005 zažili celkom nepríjemné peripetie s nahrávacími zmluvami a až od roku 2006 (keď podpísali zmluvu so švédskym vydavateľstvom Labrador Records) sa ich situácia stabilizovala natoľko, že sa mohli naozaj venovať len skladaniu piesní. Debutový album vydali koncom apríla 2007.

Zatiaľ vydali tri albumy a minimálne 4 épečká (až tak presne som to nepreveroval, takže tie počty môžu byť mierne nepresné).

V polovici júna 2022 cez značku Manus Records vydali veľmi vydarený singel What I Feel In Some Places. Podobajú sa v ňom trochu na skupinu The Radio Dept. Čo sú tiež Švédi... Že aká náhodička :-)

Mozaiku je Mostafa Ben Ghozzi. Z Tuniska. Hudbe sa asi venuje od roku 2021. Informácií je málo.

https://mozaiku1.bandcamp.com/album/strange-summer

Album STRANGE SUMMER si vydal 10. mája 2022 prostredníctvom platformy RoutNote Digital Music Distribution (v iných zdrojoch zase sa spomína akýsi label(?) Meline Motel). Ťažko sa v tom vyznať, isté je však , že Mozaiku je skôr hudobník, ktorý vydáva svojpomocne. V septembri 2022 vydal épečko Ethereal Fantasy.

Album STRANGE SUMMER nie je extra výnimočný, ale Same Mistakes má celkom zaujímavý elektronický zvuk.

Jessica Lea Mayfield je jedna z mojich obľúbených amerických pesničkárok, ale je plná paradoxov... nie vždy sa mi vidí, že spieva (intonuje) korektne (dobre, na to sa v alternatíve naozaj nehráme... aby niekto vedel spievať alebo hrať) a zdalo sa mi tiež, že jej osobná zložitá karma jej stavala do cesty dosť veľké prekážky, aby bola celosvetovo známejšia a úspešnejšia.

Pamätám si svojho času jej príspevky na sociálnych sieťach, keď mala napr. haváriu auta (niekto do nej napálil zozadu a zničil jej merchandising, ktorý mala naložený v zadnom kufri)... Kto má málo, ešte sa mu odoberie :-)

Alebo je to práve ženská povaha, ktorá k sebe priťahuje takéto udalosti? Ťažko posúdiť, som muž a môžem byť zaujatý, ale aj z našej rodiny viem, že ženy vedia byť veľmi komplikujúci karmický faktor (sebe aj iným).

Možno práve preto má Jessica akýsi zmysel pre temnotu. Je veľmi oceňovaná a uznávaná za svoje texty.
“I think she’s dark and moody in a mysterious way... like Nick Cave", povedal o nej Dan Auerbach zo skupiny The Black Keys.

Jessica je z hudobníckej rodiny. Mayfieldovci mali blue-grassovú skupinu, s ktorou cestovali po Spojených štátoch, hlavne po juhu. Ohio a Tennessee. Už od 8-ich rokov s nimi bola na pódiu a od 11-tich už skúšala svoje vlastné piesne... Keď mala 15 rokov, vydala svoj prvý album (ale vylisovaných bolo len niekoľko stoviek kópií). Jeden sa dostal aj do rúk Dana Auerbacha (zo skupiny The Black Keys) a ten jej pomohol (aj finančne) s nahratím jej prvého vážneho debutového albumu WITH BLASHEMY SO HEARTFELT (2008, Polymer Sounds).

Začala najprv cez tzv. „americanu“ a minimalistický folk (prvý album mal celkom surový zvuk) a potom preskúšala viaceré štýly. Ja som si ju objavil až v roku 2014 s albumom MAKE MY HEAD SING, ktorý mal ťažký rockový, skoro až grungeový(?) zvuk... Vtedy zrovna prechádzala ťažkým obdobím, keď bola vo svojom vtedajšom partnerskom vzťahu konfrontovaná s domácim násilím... 

Na konci mája 2022 vydala, úplne neočakávane, singel Can You Feel It?. Zatiaľ nie sú známe jej ďalšie plány.

Ale zdá sa, že teraz sa má celkom dobre... dosť koncertovala počas leta. V auguste 2022 aj v New Yorku.

jessica lea mayfield live
jessica lea mayfield live (zdroj: screenshot z YT)

Keď máte radi gitarovky a to, čomu sa hovorí „jangly sound“ (zvonivý zvuk) alebo „jangly guitars“, určite poznáte nielen The Smiths, Felt, Pernice Brothers, The American Analog Set, The Sundays, Death Cab for Cutie... ale aj amerických Real Estate.

Už menej však napriamo rezonuje meno Martin Courtney... aj mne by bolo treba napovedať, nefixujem to meno úplne automaticky. A tento Martin Courtney je členom skupiny Real Estate.

Real Estate vznikli v roku 2008 v Ridgewood (NJ, USA), už dlhšie však sídlia v New Yorku. Zatiaľ vydali 5 štúdiových albumov. Jadro skupiny dlho tvorilo trio kamarátov z detstva (čiastočne dokonca kamarátov zo základnej školy) - Martin Courtney (gitara), Alex Bleeker (basa) a Matt Mondanile (gitara). Mondanile bol o rok starší, spolu s Bleekerom mali rovnakého učiteľa gitary a po hodinách Mondanile učil Bleekera, ako hrať na gitare piesne Pixies :-) Mladosť je krásna... 

Na strednej hrávali spoločne príležitostne po kluboch na "open mic" akciách. Po strednej škole sa ich cesty rozdelili, aby sa po vysokej škole zase spojili... Počas vysokej hrali samostatne s rôznymi kapelami... V lete roku 2008 prišiel práve Courtney so základmi niekoľkých piesní a s nápadom, že by mohli urobiť kapelu. Nielen ako recesiu, ale seriózne. Nazvali sa Real Estate, čo nie je veľmi nápadité meno, ale má to svoje pozadie - Courtneyovci vlastnili (a možno ešte stále vlastnia) realitnú kanceláriu a samotný Martin si práve v čase vzniku skupiny robil aj skúšky na licenciu realitného makléra. 

K sebe si ešte priberali ďalšieho gitaristu, hráčov na klávesy a bubeníkov. Zostava sa menila... jadro však dosť dlho pretrvávalo. Dnes vlastne všetci ovládajú viac nástrojov (minimálne gitara, basa, klávesy).

Takto v roku 2011 zahrali Green Aisles pre La Blogothèque. Tri gitary, jedna basa, koľajnice, kamene...

Prvý album vydali v roku 2009, od roku 2011 prešli pod vydavateľstvo Domino Recording. V máji 2016 je zo skupiny odídený Matt Mondanile kvôli istým MeToo záležitostiam.

Real Estate stále fungujú, ale Martin Courtney v medzičase občasne vydáva aj svoje sólové skladby a sólové albumy. Singel Corncob vyšiel na konci apríla 2022. Album MAGIC SIGN (jeho druhý sólový) následne vyšiel 24. júna 2022.

A keď tak počúvate jeho sólové albumy, tak potom viete trochu počuť jeho rukopis aj v piesňach skupiny Real Estate. Rozumiete, čo do nich on osobne vkladá.

A za Living Rooms si Martin Courtney zaslúži špeciálne ocenenie za najnečakanejšie akordy :-) A medzihra od 02:15 je paráda.

Jeho prvý sólový album MANY MOONS (2015, Domino Recording) je však podľa mňa o niečo lepší než nový MAGIC SIGN... je tam viac zaujímavých melódií. Napríklad titulná inštrumentálka Many Moons.

Mňa osobne svojho času dosť nepotešil odchod Matta Mondanilea zo skupiny Real Estate, lebo tandem Martin + Matt bol celkom silný. Silnejší, než keď sú teraz od seba. Mondanile sa ďalej venuje svojmu projektu Ducktails, kde sa popri ňom strieda pomerne väčšie množstvo hudobníkov (hlavne naživo). Ducktails nemá žiadnu pevnú zostavu...

V roku 2021 však Matt pod hlavičkou Ducktails vydal silne podpriemerný album IMPRESSIONS (v porovnaní s jeho staršími albumami) a tiež album SKETCHES plný dosť „vyprchaných“ druhoakostných loungeových hotelovo-barových prevažne inštrumentálok. Tak neviem, čo sa to deje... ja už vlastne ani neviem, či som fanúšik Ducktails :-) Stále sa však viem vracať k jeho starším veciam. To je istota.

Ale aj zo slabého albumu sa niečo dá vybrať. Takto Ducktails nahrali naživo pieseň Only A Fool z albumu IMPRESSIONS, ktorý vyšiel začiatkom júla 2021 na značke New Images Limited. Natočené to bolo v lete 2021 v Grécku na Hydra Island.

Soft Velvet Lounge sú nová skupina z USA (nezistil som však z akého mesta).

No a zase to začína :-) Na Twitteri majú napísané, že dream-pop duo (Jaslyn „Jazz“ Talia + Zedadiah Martinez) a v iných zdrojoch sa spomínajú tri mená... ale väčšina zdrojov uvádza dvoch členov, tak štatisticky sa na nich budem pozerať ako na duo :-)

soft velvet lounge
soft velvet lounge (zdroj: natalie flores)

Soft Velvet Lounge sú dream pop, bedroom-pop, vo vrcholných momentoch až možno taký na-pol-plynu shoe-gaze... Ale vlastne načo veľmi vymýšľať žánrové škatuľky. Ich hudba je presne taká, ako si to oni vymysleli... je soft, je velvet a je loungeová.

Akoby nejaký druhoakostný fleetwood-mac-tribute-band, skupina The Gentle People a prvý album skupiny Slowdive mali spolu dieťa... To druhoakostný nemyslím teraz však úplne zle. Všetky tribute bandy sú druhoakostné (prinajlepšom). Ale v hudbe SVL nájdete aj trochu 80-tych rokov, aj keď nie priamo, ale cez zvukové pripomienky Beach House alebo M83 (čo boli recyklujúce kapely, takže je to recyklovanie už recyklovaného).

A je pekné, že takú pomerne plnú hudbu tvoria iba dvaja ľudia.

A sú aj dosť retro... akoby boli soundtrackom ku starým nostalgickým fotografiám (60-te, 70-te, 80-te roky). Vlastne ich debutový album znie dosť klasicky... tie zvuky tu už opakovane v histórii hudby boli. Ale neomrzia.

Singel Polaroid Girl vyšiel 22. apríla 2022 na Mood Machine Records.
Na albume (7-piesní) je potom v o niečo dlhšej verzii. Cca 05:40.

7-piesňový album LIFE OF THE PARTY vyšiel 24. júna 2022.

Feels Like Home z albumu LIFE OF THE PARTY.

Lost In Vegas z albumu LIFE OF THE PARTY.

Táto časť by tu asi ani nemala byť, ale naozaj až koncom júna 2022 vyšla správa (na musicserver.cz), že koncom roka 2021 vyšla vinylová reedícia remastrovanej podoby prvého sólového albumu Báry Basikovej, ktorý pôvodne vyšiel v roku 1991.

A na základe tejto júnovej správy (recenzie) som sa aj ja - na chvíľu - vrátil k tomu albumu... už veľmi starému albumu. Albumu spred 30-tich rokov...

Bára Basiková spievala pôvodne nielen v televíznej relácii Zpívá celá rodina, ale od roku 1984 predovšetkým so skupinou Precedens. Najprv ako zboristka a neskôr ako sólová speváčka. Precedens bolo niečo ako new romance alebo new wave (s pochopiteľnými technickými obmedzeniami hrania v socialistickej krajine) a Bára bola „drobná slečna s veľkým hlasom“.

Od roku 1986 sedela Bára na dvoch stoličkách - pretože spolupracovala aj so super-skupinou Stromboli (ktorá vznikla pri vynútenej pauze Pražského Výběru medzi rokmi 1983 - 1986). V Stromboli zažila umelecky najzaujímavejšie obdobie. Debutový album STROMBOLI vyšiel ešte pred revolúciou, v roku 1987. V roku 1989 sa Basiková rozhodla sústrediť len na StromboliPrecedens pokračoval ďalej bez nej. A od roku 1991 išlo Stromboli do útlmu... Vznikol tak čas a priestor na jej vlastné plány.

"Je to moje zlomové album, moje první regulérní sólová deska. Po mnoha letech intenzivní spolupráce s Martinem Němcem a Michalem Pavlíčkem jsem měla tehdy chuť a potřebu vydat se svou vlastní cestou, přijít s něčím osobitým a jako zpěvačka jsem chtěla zkusit sólový projekt. Jiný styl, žánr i výraz. Být víc 'písňová' a víc sama za sebe. Sama si vybrat autory a materiál. Oslovila jsem proto deset svých kamarádů kolegů muzikantů, kteří byli v té době ti nejlepší a nejpopulárnější, a každý z nich mi daroval jednu skladbu a tu pak také na album nahrál se svou domovskou kapelou.“ (musicserver.cz)

Album BÁRA BASIKOVÁ vyšiel v roku 1991 na EMI Czech Republic. 

Jednu pieseň pre Báru skomponoval aj Josef „Mrak“ Vondrášek - gitarista skupín Letadlo, Jižní pól, Tichá dohoda (a pravdepodobne aj skupín AbraxasGaráž... to je ale bez záruky). Vondrášek spolupracoval (ako štúdiový hráč) aj s OK Band, Lucie, Wanastovi vjecy, Marcela BřezinováYandim Band.

A Josef Vondrášek to pekne urobil aj pre Báru Basikovú. Až tak dobre, že to bol úvodný track („opener“) na jej prvom sólovom albume.

Text napísal (a to kompletne na celom albume) Jan „Sahara“ Hedl (Precedens, Duševní hrob). Sahara urobil haluzné, abstraktné texty. Veď si len zoberte názvy piesní - Ti zvláštní, Víkend lvích vášní, Bílá kráčí, Mouchy jdou, Říjen spí, Ty uvadlé, Souměrná...

Trochu sa priznám, že Saharove texty som nikdy nemal rád... ja som vlastne ani nikdy nevedel, o čom sú. A verím, že mnohí nevedeli o čom sú... Môžeme sa baviť o tom, že teda toto je to umenie, ale dobrý piesňový text potrebuje ústredný slogan (alebo aspoň hoci jednu repliku, jeden verš), ktorý ho urobí atraktívnym pre publikum, aby si ho malo chuť spievať... a to sa Saharovi (při vší úctě) myslím nedarilo. Nebol na to vhodný typ. Ale bolo to také umelecké...

Celý album produkoval Martin Němec (Precedens), ktorý napriek vždy-inej-hudobníckej-zostave pre každú jednotlivú pieseň predsa len nakoniec v štúdiu dosiahol, že zvuk na albume ako-tak drží pohromade...

Souměrná - autor Ota Baláž (Tango, BSP, Nová Růže)

Od polovice 90-tych sa Bára vrhla vlastne do biznisu... pripojila sa ku všelijakým tým Hůlkům a Střihavkům a k Csákovej (tá tiež kedysi pekne začínala v Laura a její Tygři) a počuli sme ju až v polo-gýčoch typu GREGORIANA. Stále spievala dobre, len človek „z alternatívy“ už si od nej nevedel nič uspokojivo vziať... A pri tom počas covidu dávala rozhovory, ako nemá peniaze a musí pracovať v domove dôchodcov...
"... Je to milá holka, všechno, no ale ona už tři roky po sobě bere 600 tisíc každý rok. A další, ne 600, ale milion, dva miliony, berou Jandové a jiní…“ Takže mala v dobrých časoch nielen nemalé príjmy, ale aj asi nemalé výdaje... A covidové časy ju zastihli akosi ekonomicky nepripravenú.

Na začiatku jej cesty však určite boli aj umelecké ambície. Bolo to niekde na konci 80-tych rokov (socializmus už pomaly pukal), keď som sa aj ja mohol stať die-hard fanúšik Báry Basikovej... vtedy, keď sa z Báry Basikovej mohla stať československá (resp. aspoň česká) Elizabeth Frazer. Ale nezadarilo sa.

Košilela z albumu STROMBOLI (1987, Supraphon). Text je tiež haluzný, ale to preto lebo je to zhudobnená báseň Christiana Morgensterna.

Hot Moms Club je Eliza Rose Vera zo San Diega (a tiež z Los Angeles). Hot Moms Club je projekt tak niekde na pomedzí indie-popu a urban-folku.

Eliza nie je úplný novic, lebo predtým pôsobila v skupine Swimming In Circles. Od jari 2020 začala robiť aj vlastnú hudbu a... prišiel covid a lockdowny. Aby sa nezbláznila a mala pravidelný denný program, začala behať spolu s kamarátkou zo susedstva. Kúpili si aj závažia na členky a zápästia, nech to je fest o tréningu... Bolo to trochu čudné, ale zároveň to bol dôvod na smiech. Poznáte baby... "girls just wanna have fun", vedia sa chichotať aj pri sexe :-)

No tak sa smiali a padla veta "We are going to be hottest mums in the block!". A vtedy Elize prebehlo hlavou: "toto je to, toto bude názov". Tak vraj vznikol názov Hot Moms Club.

Singel DD vyšiel 26. apríla 2022. 4-piesňové épečko HOT MOMS CLUB následne vyšlo 24. mája 2022 (DD + Forrest + Brian + Everything).

Bože, aký krásny starý Nissan... asi z 80-tych rokov. Neviete, aký je to model? Trochu som googlil, ale nedokázal som to nájsť... Ak viete, napíšte mi do diskusie.

Ja som chvíľu nevedel presne, čo tam Eliza spieva. Chcel som počuť "dedicated driver" (čo je aj správne), ale stále som tam počul "dedicated driven", hoci to nedáva zmysel. Takže ak by ste mali podobný problém ako ja, tak v tzv. "lyric videu" si viete overiť text. (Hudba je tá istá ako v klipe, takže môžete preskočiť druhé počúvanie toho istého... je to tu naozaj len kvôli textu).

Eliza Rose Vera (Hot Moms Club) na svojich nahrávkach v štúdiu spolupracuje s video-umelkyňou, grafičkou a hudobníčkou Mallory Hauser, ktorá zverejňuje svoju hudbu pod pseudonymom Mal.

Mallory Hauser je tak vlastne producentkou pre Hot Moms Club. Pieseň Bluebird je z jesene 2020.

Na záver len veľmi krátko... Aj tak som toho veľa nenašiel. Tape Tension je home-recording projekt multiinštrumentalistu a zvukovo-hudobného producenta Jacka Rossa z Minneapolisu (Minnesota, USA).

Piesne z rokov 2019 až 2021 zhrnul na album QUESTIONS IN BALANCE, ktorý vydal 21. júna 2022 na vinyle a digitálne.

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  69x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu