reklama

diel 82 - rubrika: moje najhranejšie (v septembri 2022) - časť 2

Powerplay of the Week, blog o alternatívnej hudbe, diel 82, 4. februára 2023, Bratislava

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

logo
logo (zdroj: robert stepanik)

To bol zase prelom rokov!

Mal som pripravený samostatný článok k českým prezidentským voľbám. Ale nakoniec som ho nechal len ako koncept. Rozhodol som sa ho nezverejniť (len som jeho prípravou zbytočne stratil čas)... Lebo je to veľmi ťažká téma... Nejednoznačná. A ja som si počas písania prestal byť istý tým, čo by som chcel povedať. Vtedy je lepšie decentne mlčať.

Podobne to bolo s článkom o slovenskom referende (21. január 2023). Ten nakoniec nejako-nejako vznikol, ale dlho to bolo na vážkach... 22. januára 2023 (po referende) som ho ešte krátko doplnil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale predsa len k českým voľbám... Možno to pre mnoho Slovákov nebolo až tak dôležité, ale ja som to trochu sledoval, pretože Slovák som len z polovice.

Nechcel by som byť v koži Čechov a rozhodovať o ich prezidentovi. Čechom sa deje to, čo nám, ale aj inde na svete (viď USA). Že ponuka osobností je poslabšia... a čím ďalej tým slabšia. Že nesystémoví kandidáti sú odstraňovaní ako prví... až nakoniec zostanú len tí ovládateľní. Overovanie platnosti podpisov z petícií "zarezalo" kandidáta Karla Janečka a bolo to čudné. Ukázala sa tam chybovosť až okolo 30% (takmer tretina podpisov bola neplatná), čo je štatistický bizár. Dobre, v prípade Karla Janečka si len on sám myslel, že by sa mohol stať (s jeho nezrozumiteľným verbálnym prejavom) prezidentom. Ale pachuť z možných zákulisných čachrov zostáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A prvé kolo dopadlo presne podľa prieskumov. Do druhého kola postúpili papieroví favoriti. Žiaden zázrak sa nekonal... aj keď bol miestami túžobne očakávaný. Z toho prehnaného očakávania potom vyplývali aj také genderovo-rozhorčené titulky v médiách, ako že: "Do druhého kola postupujú dvaja muži...".

A ešte k tomu dvaja heterosexuálni bieli(!) muži :-) Tragédia, že? Ale no tak Yemi A.D. (41-ročný ne-biely homosexuál) sa proste nestihol prihlásiť, lebo sa v medzičase chystá na nejaký obskurný japonský let do vesmíru...

Takže Česi si mohli vyberať medzi až príliš tvárnym ("plastelínovým") kariérnym lampasákom (bývalý protekčný syn, ktorý vždy vedel plávať s prúdom) alebo slovenským špekulantsko-eštébácko-oligarchickým exportom do Českej republiky. Obaja sa vo svojej osobnej histórii zaplietli s bývalým režimom. Každý trochu inak. Pavlova kariéra (kariérizmus) to vyžadovala a Babišov lifestyle si to priam pýtal... Pavel je z rodiny, kde všetci boli komunisti (aj rodičia). Jeho terajšia manželka za mlada študovala za politruka (političeskij trudovnik). Je naozaj zvláštne, že cca 33 rokov od zmeny režimu sa ešte stále potýkame s takýmito flashbackmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hanebnym vysledkom českych volieb je hlavne to, že Česko nebolo schopne predstavit žiadnu osobnost, ktora by mala nejaku ludsku vahu a životnu integritu. (príspevok z diskusie v konkurenčnom denníku)


Ťažká voľba? ... Vlastne až tak nie, lebo ak zoberieme do úvahy aktuálnu atmosféru v českej spoločnosti (únavu z hádok a konfrontácií, dlhodobá frustrácia zo Zemana) a Babišovu kontroverznosť, tak bolo zrejmé, že Petr Pavel bude na viacerých úrovniach preferovaný (ak by som volil v českých prezidentských voľbách, tiež by som volil anti-Babišovsky). Babiš by si do prezidentskej kancelárie pritiahol celý ten zatuchnutý batoh káuz a pochybností o jeho osobe a výhrad voči jeho politickému a komunikačnému štýlu. Pre Pavla bolo výhodou, že je politicky nepopísaný a časť spoločnosti si tak do neho ľahko môže projekovať istú nádej (ako my svojho času do Kisku).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Babiš nie je vhodný typ pre prezidentský úrad, je príliš oportunistický a bezškrupulózny. Neštítiaci sa nijakej zákernosti a úskoku, komunikuje konfrontačne a manipulatívne. Prezident by mal byť trochu nad vecou, nad politickou dennou agendou a mal by vnášať do spoločnosti istú stabilitu, aj stabilitu etickú.

Okolo Babiša bolo vždy príliš veľa otáznikov a už ako premiér ukázal, ako vie rozoštvávať a manipulovať spoločnosť. A hlavne Babiš vôbec nie je tak pro-národný, ako sa prezentuje, lebo poslanci ANO hlasujú v europarlamente dosť pro-globalisticky (nezabudnite na dosť prepnutú eurokomisárku Věru Jourovú z ANO)... Ak pri Pavlovi sa možno obávať toho, koho chleba bude jesť a koho záujmy bude hájiť, tak pri Babišovi bola istota, že v jeho hľadáčiku budú len jeho vlastné záujmy... Vždy tak fungoval. Pre Babiša je Babiš vždy na prvom mieste. A potom dlho dlho nič... Nie je dobré takémuto človeku zveriť tak kľúčovú ústavnú funkciu.

Babiš už len svojou osobou a svojím vystupovaním dokáže indukovať v spoločnosti nervozitu a konfrontácie. Prinesie však Pavel upokojenie? U neho môžu byť isté pochybnosti, ktorému pánovi bude slúžiť (vieme, že pre USA je eskalácia konfliktu na Ukrajine násobne výhodnejšia než pre európske krajiny) a niektoré jeho postoje a názory sú až príliš "globálne".

Vtipkovalo sa, že to nie je voľba prezidenta, ale súťaž "Náš komunista je lepší ako váš komunista". Nebolo to v polohe, že "jeden za osumnáct, druhý bez dvou za dvacet", ich vady nie sú úplne komplementárne a porovnateľné, ale viem si veľmi dobre predstaviť, že premýšľajúci Čech mohol byť vyrušený. Tu dosť prekvapil Michael Kocáb, de facto slniečkár, ktorý by mal byť s Pavlom teoreticky úplne spokojný, ale prevládol v ňom komunisto-bijec. Ostatní Česi sa nechali radi vmanipulovať buď do prúdu "anti-Babiš" alebo do prúdu "anti-vláda" (a ten prúd tiež nie je okrajový... viď vtipný vizuál nižšie).

priority vlády ČR
priority vlády ČR (zdroj: internetové meme)

Babišov tým trochu prepálil kampaň, ale uznajme im, že veľa možností nemali... Rozhodli sa rozhicovať emócie a rozhicovať atmosféru, pretože nemali veľmi kde brať ďalších voličov. Petr Pavel vykázal mierny náskok už v prvom kole a väčšina voličov iných kandidátov (z tretieho a ďalšieho miesta) boli teoreticky skôr voličmi Pavla. Dokonca aj voliči Mareka Hilšera už asi pochopili, že z neho prezidenta neurobia ani pri druhom pokuse :-)

Babiš urobil niekoľko prekvapivých chýb, pravdepodobne z premotivovanosti. Najviac mu uškodili výroky, ktoré spochybňovali české záväzky voči NATO a jeho slogan, že druhé kolo je "referendum o Babišovi". Ten slogan bol presný. Akurát, že zafungoval proti nemu. Druhé kolo bolo naozaj referendum o Babišovi. Pre Slovákov to nie je nič nové. Tiež sme neboli úplne nadšení z Kisku (až na výnimky), ale potrebovali sme vyblokovať Fica. Preto Kiska v roku 2014 pozberal nielen autentické hlasy za svoju osobu, ale predovšetkým anti-Fico hlasy. Bolo to vtedy referendum o Ficovi. Mali sme výhrady, ale Kiska splnil svoju historickú úlohu... v konkrétnom momente zablokoval Ficovi cestu do prezidentského paláca. V tom je jeho historický význam. A potom nám dokonca uľahčil prácu a sám sa porúčal... Do sveta politických mŕtvol.

Babiš riskoval v situácii, keď verejná mienka bola viac naklonená Pavlovi a v druhom kole permanentne ukazoval "svoj horší profil", z ktorého bola väčšia časť českej spoločnosti už predtým unavená a znechutená. Babiš vlastne nedokázal českej spoločnosti presvedčivo predviesť (odohrať), ako by vystupoval ako prezident. Stále vystupoval ako Babiš, ako opozičný politik. A väčšiu časť spoločnosti to už otravovalo... Prejavilo sa to aj v televíznych diskusiách, kde na Babišov apel "Mně znáte!", mohol Pavel lakonicky odpovedať: "No právě!"

Českú únavu z Babiša vyjadruje aj (miestami drsná) diskusia pod jedným rozhovorom s Petrom Pavlom na YT, kde sa našli aj takéto reakcie:

* Ten úplně základní a největší rozdíl mezi oběma kandidáty vidím v tom, jak umí mluvit. Formou i obsahem sdělení je to úplně jiný sport. Díky za zveřejnění rozhovoru.

* To je neuvěřitelný. Ten člověk odpovídá na položený otázky...

* Díky za uvolnění celýho rozhovoru. Příjemná změna ve srovnání s tím ukňučeným blekotou, co má rád motýle.

* Moc děkuji za možnost srovnání Člověka se slovenskou opicí ;)

* Ve 2. kole není o čem, tohle musí Pavel urvat...

"Polibek smrti" následne vyslal k Babišovi aj mimoriadne neobľúbený prezident Zeman, keď zdôrazňoval, že on volil Babiša a odporúča aj ostatným, aby volili ako on. Aj to bol pravdepodobne úkon, ktorý mobilizoval skôr protistranu.

A ešte jedna vec je zaujímavá... Po troch vzdelaných (alebo aspoň sčítaných) prezidentoch (Havel, Klaus, Zeman), bolo jasné ešte pred finálnymi výsledkami, že ČR bude mať tentoraz prezidenta skôr s jednoduchšou mentálnou výbavou. Toto je istý úpadok, ale Pavel to snáď vyladí svojím dôstojným pôsobením vo funkcii. Alebo aj nie. Zatiaľ sa vtipkuje skôr o tom, že Pavel sa do funkcie premlčal :-)

A pro-národná časť spoločnosti zatiaľ musí akceptovať, že do funkcie sa dostal pro-globalistický kandidát. Jediný autentický pro-národný kandidát bol Jaroslav Bašta (ktorý uhral celkom pekný výsledok, ale aj tak bez šance na druhé kolo). Pro-národná časť spoločnosti sa potom nalepila na Babiša, ale to nie je dobrá stratégia. Babiš bol fejk zhora až nadol.

Na výber mali Česi úplne nevhodného kandidáta a kandidáta, o ktorom možno mať vážne pochybnosti. Vyhral ten, ktorý presvedčil väčšiu časť verejnosti, že bude dôstojne reprezentovať. Z krátkodobého hľadiska je to výprask Babišovi a jeho politickým manierom, ale z dlhodobého hľadiska môže vzniknúť problém, ak Pavel bude príliš servilný voči Západu a bude svojím konaním oslabovať záujmy strednej Európy (ktoré sú v mnohom odlišné od trendov a záujmov na tzv. Západe). Český komentátor Daniel Kaiser charakterizoval Pavla ako človeka, ktorý "stále potrebuje nejakú Moskvu". Bývalý predseda českej komunistickej strany Vojtěch Filip zase povedal: „Ukazuje se jak prozíravá byla kádrová politika bývalé KSČ. Jeden byl tenkrát a je i dnes obchodník, ten druhý pořád válčí, jen mění za žold nepřítele.“

Česi teraz nemali veľa možností. A čo bude ďalej, sa uvidí...

Ešte trochu matematiky:

Petr Pavel bol zvolený za prezidenta s najsilnejším mandátom v histórii Českej republiky.
Pri rekordnej účasti 70,5 percenta získal 3 358 926 hlasov a s obrovským náskokom tak prekonal silu mandátov Miloša Zemana. Ten v roku 2018 zvíťazil s 2 853 390 hlasmi. V roku 2013 získal 2 717 405 hlasov.

Výrazná je aj prevaha Petra Pavla nad jeho súperom v druhom kole. Andrej Babiš získal 2 400 271 hlasov. Pavel teda zvíťazil prevahou 958 655 hlasov. To je výrazne silnejšie ako obe víťazstvá Miloša Zemana. Ten v roku 2018 prekonal Jiřího Drahoša "len" o 152 184 hlasov (pri silnej pro-Drahošovskej kampani). V roku 2013 získal Zeman nad (v Čechách dosť neobľúbeným) Karlom Schwarzenbergom prevahu 476 234 hlasov.

V očarení z volebného výsledku však by Česi nemali zabudnúť, že Babiša volili predovšetkým regióny, ktoré sú ohrozené chudobou (západné a severné Čechy, severná Morava). Ľudia v týchto regiónoch majú obavy, ako prežijú zdražovanie (podľa finančných analytikov už takmer 50% českých domácností nemá finančnú rezervu na nečakané výdaje a idú "na doraz"). Je to niečo ako často spomínaný americký "Rust Belt" alebo naše "hladové doliny". Česi by sa mali venovať rozvoju svojich periférnych regiónov, lebo ekonomická beznádej a etnické napätie môžu ďalej traumatizovať spoločnosť a ovplyvňovať ďalšie volebné výsledky.

Chvíľu bola teda eufória z Pavla... Takmer okamžite však vznikla kontroverzia o tom, že Pavel telefonoval na Taiwan, pričom je stále ešte "len" súkromná osoba. Je stále ešte len "president elected" (zvolený prezident), nie je inaugurovaný a teda ešte bez reálnych kompetencií. To nie je dobrý signál na začiatok...

"Kavárna" má konečne svojho prezidenta. Prezidenta, ktorý si (ako je pre tieto kruhy úplne typické) zamieňa aktivizmus s politikou.

Čoraz častejšie sa ukazuje, že občania majú vo voľbách len dve zlé možnosti - buď lokálnych korupčníkov a populistov alebo aktivistický globalisticko-neomarxistický rozvrat. Ani jedna z možností nie je v poriadku. Kto nechcel v druhom kole voliť "marketingového" Pavla mal na výber už iba nedôveryhodného, otravného a sprofanovaného Babiša. Tak vyzerá "bída s nouzí".


No a slovenské referendum? Tiež to dopadlo, ako sme čakali... Výsledky si každý tábor interpretuje po svojom. Fico & Comp. celkom početnú účasť ako "hlasy, ktoré si žiadajú politickú zmenu" a aktuálna dosluhujúca vláda od neplatnosti referenda odvodzuje akési hypotetické sympatie verejnosti a záver, že ľudia si neprajú predčasné voľby.

Všetko na Slovensku je tak trochu podvod. Idete na nejaký úrad, stretnete sa podvodmi... Idete na okresný súd, stretnete sa s manipuláciami, zákernosťami a podvodmi... A toto referendum bolo tiež tak trochu podvod. Preto bolo referendum aj lákavé, aj nebezpečné zároveň.

Ponúkalo veľmi atraktívnu možnosť vniesť do ústavy možnosť uplatňovať nástroj priamej demokracie na volebné obdobie vlády. Ale zároveň asymetricky ponúkalo omnoho ľahšiu možnosť priamo poslancom parlamentu (a úplne tak obchádzať občanov). A bolo to spojené v jednej otázke. Nemohli ste povedať áno ľudovému hlasovaniu a zároveň nie hlasovaniu 76-imi hlasmi v parlamente.

Referendum sa tvárilo ako pro-ľudové, ale v skutočnosti bolo pro-partokratické.

Myslím, že sa tiež potvrdilo, že skutočná téma referenda bola príliš abstraktná. Odporúčam na Slovensku robiť referendá iba o "chlebových" témach. Predpokladám, že mnoho ľudí sa ho zúčastnilo preto, lebo si mysleli, že ním odvolávajú aktuálnu vládu. V skutočnosti malo ostatné referendum len nastaviť mechanizmus, aby to tak v budúcnosti bolo možné. Na odvolanie vlády (či už aktuálnej alebo nejakej budúcej) by bolo potrebné nejaké nové referendum. Vyhlásené už na základe zmeny Ústavy SR. Tá zmena však nenastala. Priama demokracia sa odkladá. "Politická trieda" aj tak nemá o priamu demokraciu záujem. Nechce sa o moc deliť s občanmi.

Ja som sa ho zúčastnil, lebo som chcel mať v budúcnosti možnosť dávať vláde výpoveď, ale uvedomoval som si, že samotná otázka v sebe obsahovala paradox. Všetko na Slovensku je tak trochu podvod. Na Slovensku vás vlastne takmer v každej situácii chce niekto o*rbať. Pamätajte na to, keď ráno vyjdete na ulicu... Všetko na Slovensku je tak trochu podvod.

*********************************

Poďme k hudbe. Lebo táto politika človeka iba oberá o vzácny dar, o drahocenný čas života. Tu je druhý diel noviniek, ktoré svoje vydanie zažili niekde okolo septembra 2022. Takže sú už vlastne dosť staré :-)

Suave Punk je hudobný projekt Justina Kima, Američana juhokórejského pôvodu. 

Justin Kim sa pôvodne venoval fotografii a filmovej tvorbe. Tak sa v ňom začal prejavovať kreatívny proces. Vraj dlhší čas obrazovo zdokumentovával pendlovanie svojej rodiny medzi štátmi Wisconsin a Florida. K hudbe sa prepracoval až neskôr. Po osamostatnení od rodiny sa rozhodol usadiť v Kalifornii, neďaleko Hollywoodu (v mestečku Orange).

Má však (ako príslušník východoázijskej menšiny) za sebou pomerne dlhé vysporadúvanie sa z „chýbaním domova“ a vôbec celkovo v rozhovoroch často spomína tému sebadôvery, pochybností, hľadania sebarealizácie a vyrovnávania sa s ponižovaním a odcudzením. A to sa v USA narodil(!) a v zásade žije v pomerne otvorenej, až politicky korektnej spoločnosti. Hudba je pre neho tak do značnej miery privátnou terapiou. Snáď aspoň trochu úspešnou. "Mať iný etnický pôvod" nie je ľahká životná cesta (a nikdy ani nebude). Na to prepiati pravoverní multikulturalisti často naivne zabúdajú. Hýbať s ľuďmi po svete nie je vždy úplne najlepší nápad.

Justin Kim toho už povydával viac... najčerstvejšie 6-piesňové épečko APATHY PATROL vyšlo 7. októbra 2022 na Pack Records a predznamenával ho singel Ouroboros (aj s klipom) zo začiatku septembra 2022. Ktorý je pravdepodobne najdynamickejším trackom na épečku. Zároveň však s najviac chytľavou melódiou a so zvukom, ktorý v niektorých detailoch (hlavne v úvodných sekundách) môže niekomu pripomenúť až garážovosť legendárnych bostonských Pixies.

A ak máte otázky ohľadom žánrového zakotvenia Suave Punk, tak recenzenti sa s tým vysporadúvajú takto:
„Sitting at a crossroad between post-punk, dream-pop and shoe-gaze...“ (thelineofbestfit.com)

Elektronickejšiu podobu Suave Punk predstavuje na épečku APATHY PATROL napr. vydarený inštrumentálny mini-song The Lonesome Pine, ktorý je vlastne zvukovým introm pre záverečnú titulnú pieseň Apathy Patrol.

Trio Art Moore z Oaklandu (Ca., USA) sú speváčka Taylor Vick (zo skupiny Boy Scouts) a spoluhráči Sam Durkes a Trevor Brookes (ten je zároveň členom elektronickej skupiny Awefekt). Vydávajú prostredníctvom vydavateľstva ANTI- Records. Art Moore je tzv. "bočný projekt" pre všetkých zúčastnených.

Art Moore pôvodne ani nemali mať žiadne meno. Mal to byť projekt "len" na komponovanie filmovej hudby. Sam Durkes mal vtedy práve za sebou čerstvú skúsenosť s filmovou hudbou, keď s Ezra Furmanom pripravovali soundtrack pre netflixovský seriál SEX EDUCATION. Nebolo to teda o tom, že ‘Let’s start a band’, ale o tom, že ‘Let’s write music for movies and art projects’.

Keď sa od januára 2020 nasáčkovali v trojici (Taylor, Sam, Trevor) do štúdia, zistili, že im to ide spolu až veľmi dobre a songov pribúda. Ich efektivita im pridala sebavedomie a spôsobila zmenu plánov. Dali si meno a v lete 2020, keď počas lockdownov im vzniklo dostatok času na štúdiovú prácu, rozhodli sa, že vydajú album.

Hudbu robili spoločne, texty pripravila Taylor Vick. Texty sú väčšinou (žiadne prekvapenie) o vzťahoch a o hľadaní harmónie a pochopenia. To, čo nám nikomu moc nejde... O tom sa dá spievať donekonečna. Vzťahy sú na jednej strane zaťažené množstvom očakávaní a na druhú stranu ich dynamika je dosť definovaná biológiou... je otázne, či by sme mali vôbec "veriť na lásku".

"Each song on the self-titled debut album is its own individual universe of bittersweet feeling... that captures the fragility and occasional impossibility of human connection. The result is an album-length study of loneliness, heartache and loss." (pitchfork.com)

“I think a universally heartbreaking experience is having conflict within intimate relationship where you feel like you've got an infinite amount of love and energy to give to someone... but they're not able to reciprocate for whatever reason.” (Taylor Vick pre pitchfork.com)

Album ART MOORE (2022, ANTI- Records) vyšiel v prvej dekáde augusta 2022 a produkoval ho Ezra Furman.

Nádherná October, pripomína svojím zvukom skoro až Cocteau Twins v ich záverečnom (de facto popovom) období - tzn. v období od albumu FOUR-CALENDAR CAFÉ (1991, 4AD).

Podľa recenzentov sa v Art Moore zaujímavo prepojilo minimalistické ("raw") pesničkárstvo a songwriterstvo Boy Scouts (domovskej skupiny speváčky) s precíznejšou zelektronizovanou produkciou, ktorú do projektu priniesli ďalší dvaja hudobníci.

Piesne síce vychádzajú z akustických gitarových základov, vokál je akoby z Boy Scouts (ak Boy Scouts poznáte), ale aranžmány sú dosť odlišné - komplexnejšie a pripomínajú zvukom skupiny Beach House alebo (vraj) Wild Nothing. Prvá polovica albumu je viac indie a folková, druhá polovica albumu o čosi elektronickejšia.

"Art Moore is a more abstract project than Boy Scouts." (Taylor Vick pre pitchfork.com)

Práve pieseň Bell pripomína trochu Beach House. Úplne si to viem predstaviť s vokálom skvelej Victorie Legrand (aj keď Taylor Vick mi vôbec nevadí...).

Peppermint Patty je zatiaľ trochu obskurný (a možno iba jednorazový) výsledok spolupráce medzi Lindsey Jordan (speváčkou zo skupiny Snail Mail) a Mac DeMarcom. Aj to vlastne nevyšlo nejako oficiálne, len sa to jedného dňa zjavilo uploadnuté v súkromnom YT kanáli Lindsey Jordan (nie v oficiálnom kanáli Snail Mail).

Song A Cuckhold’s Refrain vraj vznikol v roku 2020, zverejnený bol však až v polovici septembra 2022.

Ako bude tento príbeh pokračovať (a či vôbec) sa zatiaľ nevie, lebo informácií je naozaj málo...

fun fact: "Peppermint Patty" je postava z comicsovej série Peanuts o Charlie Brownovi a ďalších postavičkách... (autor Charles M. Schulz). Skvelé komiksy, určite ich poznáte. Vychádzali aj knižne.

I got the beef
you got the cheese
I’ll be the cuck
you be the tease

I got the pep
you got the ched
you and my wife
me in my shed

now she’s gone
she’s out of my life
if I had known just one night would cuck me out of my own home
who’d have thunk that I’d be all alone

I am the grub
drunk in the tub
rinse off my tears
scrub a dub dub

I am the pep
I am the ched
blow out the brains from my own head

Meriç Mavi je z Turecka.

Áno, z tej čudnej krajiny, ktorá má (z nášho pohľadu) svoje lepšie (= demokratickejšie) časy už za sebou. Úplne zabudla na Ataturka a vydala sa postupne k totalitarizmu a islamskému fundamentalizmu. Ale aj v takej krajine vzniká "západná" podoba hudby.

Mavi začal s hudbou hrou na bicie (keď mal 11 rokov) a potom ulietaval na video-hrách Guitar Hero. Po celý čas mal ambície robiť vlastnú hudbu a krok po kroku sa k tomu aj dostával... A keď sa dostal na univerzitu, prišiel ten správny čas. Meriç Mavi svoj prvý singel vydal v januári 2021 a v októbri 2021 vydal svoje prvé épečko. Debutový album SLOWBURN vydal 26. augusta 2022.

"He blends the eerie feelings of shoegaze with joyful (and sometimes hurtful) melodies of indie." (z jeho životopisu na Spotify)

Left Alone bol druhý singel z albumu SLOWBURN a vyšiel 19. augusta 2022. Niečo medzi dream-popom a shoe-gazeom. A neznie to vôbec turecky... chvalabohu :-)

Mladá speváčka a autorka Lizzie Reid je zo Škótska, z hlavného mesta Glasgow. Vnučka ľavicového politika Jimmyho Reida (zomrel v roku 2010).

Je o nej vlastne dosť málo informácií, pretože všetci len opisujú z toho základného "press-kitu" o nej... Takto jedna jediná tlačová správa obehne celý svet :-) Z nej som musel čerpať aj ja...

Debutové épéčko CUBICLE vydala v januári 2021. Prirovnávajú ju k Laure Marling, Angel Olsen či Julii Jacklin. Ale predovšetkým je to Lizzie Reid. Jej vokálny prejav je rozhodne skôr britský než americký... podľa mňa sa jej spievanie viac podobá na Billie Marten než na tie slečny, ktoré vyššie spomínajú recenzenti. A je o čosi rockovejšia, než všetky spomínané.

Jej druhé épečko MOOCHING vyšlo 31. augusta 2022 na značke SevenFourSevenSix Records. Spolupracovala na ňom aj s Andym Monaghanom zo skupiny Frightened Rabbit. Je to práve "emotional rawness", ktorá z jej spevu robí veľmi sympatickú udalosť. A keďže je mladá, tak ju zdobí aj bláznivosť a spontánnosť. Patrí to k jej veku. Napríklad v klipe k singlu Warpaint si postupne na seba oblieka veľké množstvo svetrov. Vrstvu za vrstvou... (Takýto nápad sa už objavil aj v známom sitcome Friends.)

O texte singla Warpaint povedala: “I feel its story is something that most people can relate to: you fancy someone who doesn’t fancy you back! It’s not the end of the world because the relationship was over before it ever began. There’s no point in getting upset about such things."

Mne však z épečka MOOCHING najviac vyhovuje pieseň Soda Pop Stream. Tú som aj vybral. A všimnite si tie jej plné vokály v refrénoch (prvýkrát napr. od 00:56). Skvelé...

Tim Burgess je vlastne britskou hudobnou inštitúciou. Člen skupiny The Charlatans (ich staručký hitový singel The Only One I Know z počutia určite poznáte a asi ste videli aj ten klip, kde má Tim takú tú typickú "foxteriérovskú" ofinku, že kvôli nej takmer nevidí pred seba). Vydal 13 albumov s kapelou a niekoľko ďalších sólovo. V hudobnom biznise je už cca 4 desaťročia... The Charlatans sa niekedy označujú aj ako The Charlatans UK, kvôli zhode mena s jednou staršou americkou skupinou...

Stále ho to baví, stále je aktívny. Počas covidovej pandémie rýchlo porozumel, že koncerty sú passé a vytvoril obľúbený online seriál TIM´S TWITTER LISTENING PARTY, v ktorom spojil zábavu s edukatívnym obsahom - zverejňoval staršie albumy, zverejňoval spomienky na ne a recenzoval ich (pre nových poslucháčov ich tým vlastne nanovo objavoval) a streamoval aj rozhovory s ich autormi.

Tento formát sa stal veľmi obľúbeným. A vlastne nie je namieste hovoriť v minulom čase, lebo stále pokračuje. Tuším už má vyše 1200 pokračovaní.

The Charlatans vznikli v roku 1988. Bolo to skvelé retro na prelome 80-tych a 90-tych, vtedy, keď "psychedelia was a new black", keď retro bolo sviežim trendom.

Dnes si už nie som istý, či sa ma sólová tvorba Tima Burgessa nejako vášnivo dotýka. Skôr nie a pri novom albume som sa trochu aj nudil... chýbalo mi tam niečo výraznejšie, k čomu by som sa rád spontánne vracal. Ale je oceneniahodné, že ho stále baví robiť hudbu a že mnohým stále otvára uši...

Album TYPICAL MUSIC vyšiel 23. septembra 2022 prostredníctvom vydavateľstva Bella Union (ktoré založil a vedie Simon Raymonde, pôvodne zo skupiny Cocteau Twins).

Singel Flamingo vyšiel v septembri 2022 spoločne s albumom.

Skullcrusher sa javí ako celkom slušná mystifikácia :-) Aspoň na prvý pohľad, keď neviete čo a ako...

Skullcrusher je umelecký pseudonym pre Helen Ballentine z N.Y. Hudbe na plný úväzok sa venuje od roku 2019. Jej stálym spolupracovníkom je Noah Weinman (banjo, basgitara, klávesy, trúbka).

V jednom veľmi dávnom dieli (tak dávnom, že si teraz nespomeniem v ktorom) som si robil srandu, že indie-folkové 45-kilogramové žieňa pomenuje svoj hudobný projekt menom, za ktoré by sa nemuseli hanbiť ani nejakí black metaloví potetovanci, čo robia do objektívu hrozivé grimasy a gestá...

Názov teda znie ako nejaký poriadny metal alebo niečo noiseové. A pritom je to taká jemná, éterická folková (indie-folková) hudba.

26. júna 2020 vydala Skullcrusher debutové épečko so 4-mi piesňami. V októbri 2020 vydala coververziu piesne Lift (pôvodne od Radiohead) a na konci januára 2021 pieseň Song For Nick Drake, ktorou sa (už aj v názve) prihlásila ku istému žánrovému nasledovníctvu.

Keď som si prvýkrát pustil Day of Show (máj 2020) bol som fascinovaný, neskôr som si však uvedomil, že vo väčšej dávke je Skullcrusher trochu viac melanchólie, než som schopný spracovať.

Whatever Fits Together bol singel z júla 2022. Debutový album QUIET THE ROOM následne vyšiel 14. októbra 2022 na značke Secretly Canadian. Album je zvukovo pomerne experimentátorský a niektoré piesne odchádzajú od alt-folku až ku dosť ambientným plochám... (čím Helen celkom príjemne prekvapila, lebo predtým sa javila skôr folkovo než experimentátorsky).

Building a Swing (singel z októbra 2022)

Na albume QUIET THE ROOM nakoniec predložila poslucháčom až 14 trackov, z nich však dva sú extrémne krátke "prepojovačky" medzi piesňami a jedna je inštrumentálka.

Window Somewhere je track číslo 11 na debutovom albume QUIET THE ROOM. Je to tichá hudba, nie je vhodná na prísluchové počúvanie k inej činnosti.

Silklake je Jegor Berdnikov. A je to Rus, nie je to Ukrajinec, lebo to by potom bol Ihor Berdnikov. Tak dúfam, že nebudem mať nejaký ban... že tu propagujem nejaké pro-ruské témy.

Ja som mal už na konci roka 2021 pripravený jeho singel The Silk Lake, ktorý si Jegor vydal v novembri 2021, ale tam na konci roka 2021 už som sa nestihol venovať jednotlivým mesiacom. Tak sa mi jeho predstavenie nepodarilo stihnúť ešte pred tou nepodarenou vojnou.

No a od 24. februára 2022 sa už na všetko pozeráme inou optikou... Všeličo sa dialo už od roku 2014. Tá vojna nevznikla na zelenej lúke, úplne z ničoho nič. Tá vojna nie je zase až taká nepochopiteľná. Rusi sú imperiálne precitlivení a Rusi a Ukrajinci mali medzi sebou problémy vo viacerých obdobiach histórie... To však nie je ospravedlnením pre samotnú vojnu a pre vojnové zločiny. Používať natoľko hrubú silu (vlastne tú najhrubšiu možnú) a zabíjať(!) ľudí (často civilistov), to nemôže nemať konsekvencie a Rusi si ich budú so sebou niesť omnoho dlhšie, než si pôvodne asi mysleli... Rusko na to môže veľmi doplatiť aj ekonomicky a môže to naštartovať aj rozklad(!) samotného Ruska. Každý si je strojcom svojej karmy... Vladimír Vladimírovič to už možno aj oľutoval, len priznať sa k tomu nemôže (ani jeho spolupáchatelia), takže Rusi majú pred sebou ešte ťažkú cestu. Pravda vždy oslobodzuje, ale v politike a vo vojne sa na pravdu nehrá ani omylom...

A Putin hlavne (na staré kolená) stratil povesť pokrového geopolitického hráča a nechtiac mu možno prischne nálepka kolosálneho geopolitického babráka moderných dejín. Ktorý zle naplánovanou a zle zrealizovanou vojnou Rusku silne uškodil. Ťažko to vôbec chápať... Ale ako povedal svojho času Gogoľ „Rusové majú mozek šejdrem" (Rusi majú mozog nakrivo). Rozhodli sa ísť nejakou cestou a prinesie to následky. Aj útočníkovi, aj napadnutému, aj svetu okolo...

Tá vojna je najsmutnejšia tým, že trvá príliš dlho na to, ako je spackaná. Keď si zle zapnete prvý gombík, už sa chyba len ďalej násobí...

V roce 2018 Vladimír Putin deklaroval, že Rusko disponuje "kompaktní, vysoce technologickou armádou". Rok trvající válka na Ukrajině ukázala, že ruská armáda není ani kompaktní, ani hi-tech. ... Většina jednotek spoléhá na levné rádiové spojení čínské provenience. Satelitní data nejsou dodávána včas a ruští vojáci musí spoléhat na desítky let staré mapy.

Jan Macháček "Válka je zatím technologicky zastaralá", Lidové noviny 13. 1. 2023


Ale k veci... k hudbe.

Silklake robí hudbu, ktorá je neruská, Jegor má evidentne rád západný gitarový indie-pop. Keď vyberiem z albumu MIND YOUR STEP také hrozienka, je to celkom fajn (Birthday je dokonca, myslím, excelentná ... je to vrchol albumu a je presne v strede stopáže albumu), ale vo väčšej dávke je to skôr nuda a všetko už sme počuli a prišlo to zo Západu pred tridsiatimi a viac rokmi...

Ale nie je to dôvod na prepiatu kritiku... Jegor nie je priekopník, ale nasledovník... Nehrá sa na originalitu za každú cenu. Nevadí. Práveže je celkom zaujímavé, že v Rusku tiež vzniká niečo takéto. Ak by ste to počuli mnou neupozornení, nikdy by ste nepovedali, že to je Rusko a ruská produkcia. Jegor (a jeho zvukoví spolupracovníci) sú hlavou v Európe a v USA. A odviedli viac než dobrú prácu (a to ani nevieme, v akých podmienkach... o to je to asi obdivuhodnejšie).

Silklake je vlastne globálna (nadnárodná) alternatívna hudba... Jegor značne poprel to ruské, čo v ňom je a vytvoril toto.

Album MIND YOUR STEP si asi vydal (digitálne) sám, ale našiel som v tej súvislosti aj meno Muzyka Nad Moskvoj, len neviem, či je to vydavateľstvo. Takže možno to vyšlo 6. septembra 2022 na značke Muzyka Nad Moskvoj. Možno.

Na tomto mieste sa ešte vrátime ku dielu 72 (mesiac máj), v ktorom sme austrálsku pesničkárku Juliu Jacklin opustili v čase ešte pred vydaním jej tretieho albumu PRE PLEASURE (ktorý vyšiel 26. augusta 2022 prostredníctvom vydavateľstiev Polyvinyl Records, Transgressive Records a Liberation Records - s ohľadom na lokalizáciu autorských a distribučných práv). Preto nebudem v tomto dieli opakovať single, ktoré boli zverejnené v dieli 72 (ľahko sa k nim môžete vrátiť, či už v dieli 72 alebo v jej oficiálnom kanáli na YT).

PRE PLEASURE bol (z môjho pohľadu) jeden z najočakávanejších albumov v roku 2022. Tešil som sa dosť na ten album, ale nakoniec mi z neho zostane 5 skladieb, ku ktorým sa chcem vracať opakovane - Lydia Wears A Cross, Moviegoer, End of the Friendship, Too In Love To Die, Ignore Tenderness (s krásnym refrénom). Vlastne je to pol albumu... A to nie je vôbec zlé.

Ale iné ma mrzí. Mrzí ma, že nový album PRE PLEASURE nie je tak výrazný krok vpred (evolving), ako by som bol býval čakal. Poplietol ma prvý singel (Lydia Wears A Cross) a ja som na jeho základe čakal rockovejší, prekvapivejší, dominantnejší zvuk a čakal som výrazne futuristickejší zvuk. A to sa nestalo...

Ten prvý singel - Lydia Wears A Cross - zavádzal. Aranžmán tej piesne má absolútne najmodernejší zvuk z celého albumu (všimnite si bicie, všimnite si, ako tá pieseň vrcholí, ako končí... všimnite si úplne posledné desiatky sekúnd... veľká paráda). A potom na albume PRE PLEASURE nájdete Less of A Stranger, ktorá je akoby z prvého albumu (aj keď zaranžovaná s viac detailmi, než keby naozaj bola z prvého albumu).

Viaceré skladby pôsobia ako skvelý podmaz pre skvelé texty... Sú "lyrics-oriented". Ale ja som čakal viac hudobne prekvapivého či výraznejšieho obsahu. Ak sa sústredíte predovšetkým na texty, tak je album takmer dokonalý. Avšak ak sa chcem nechať prekvapovať originalitou hudobných nápadov alebo aranžmánmi, musím pripustiť, že jej druhý album (CRUSHING) bol pre mňa o dosť väčším zážitkom.

Už začiatok albumu (prvé 3 skladby) sa rozbieha trochu spomalene... až od šiestej skladby (Ignore Tenderness) to začína trochu odsýpať... PRE PLEASURE preto lepšie pôsobí vtedy, keď máte čas a dáte si ho ako celok, takmer ako konceptuálny album...

Je to dobrý album. Len je pôsobivejší v rovine textovej než v rovine hudobnej. V textoch je excelentný, v hudbe je „len“ nadpriemerný. Je moja chyba, že som čakal viac. A že som čakal viac dynamiky.

Tretí album PRE PLEASURE bol nahrávaný v Montréale s producentom Marcusom Paquinom. Sláčikové stopy boli nahrávané v Prahe. Vďaka väčšemu rozpočtu si už mohla dovoliť zapojiť do práce aj orchester.

Naživo však zostáva verná minimalizmu. Too In Love To Die naživo pre francúzsku sériu La Blogothèque (natočené v novembri 2022).

Zaujímavé na albume PRE PLEASURE je, že single sú 4 posledné skladby na albume... všetky sú (v rámci dramaturgie albumu) napchaté úplne dozadu... Tak bizarné umiestnenie singlov v dramaturgii albumu som ešte nikdy nezažil.

PRE PLEASURE je pekný album a prináša peknú atmosféru. Zatiaľ však za najlepší album Julie Jacklin musím považovať jej druhý album CRUSHING (2019). Dokonca mi druhý album pripadá pestrejší žánrovo (viď minimalistickú, sugestívnu, prevážne klavírnu When The Family Flies In alebo gradovanú a emocionálne silnú Don't Know How To Keep Loving You).

Zatiaľ mi Julia Jacklin nenaservírovala väčší hit ako Head Alone (singel z novembra 2018)... a ten je práve z druhého albumu. Takúto rockovú chcem Juliu... 

Death Cab for Cutie (zvyčajne skracované na DCFC) hrajú spolu od roku 1997... takže nejakých 25 rokov. Preto ich už môžeme považovať za „dinosuarov“ indie sceny, alternatívnej scény.

16. septembra 2022 im vyšiel ich desiaty album ASPHALT MEADOWS (Atlantic Records) s 11-timi novými piesňami.

Album vznikal počas korona-pandémie. Každý z členov kapely pracoval na piesňach samostatne... Ben Gibbard (frontman) sám mal pocit, že sa už opakujú a preto zmenili kreatívny proces (teraz komponoval každý člen skupiny sám, nepracovali spolu). Dokonca vraj mali rozpis, keď každý deň v týždni nejaký člen skupiny pracoval na nejakej skladbe. Ben Gibbard je stále hlavným kreatívnym motorom skupiny (hlavne po odchode Chrisa Wallu v roku 2014), ale ASPHALT MEADOWS je omnoho kolektívnejším dielom.

A pribrali si aj externé ucho - renomovaného producenta Johna Congletona, ktorý už spolupracoval s tak veľkým množstvom hudobníkov, že sa to tu vôbec nedá uvádzať. Ben Gibbard priznal, že práve Congleton im pomohol niektoré skladby nasmerovať niekam inam, než pôvodne zamýšľali. Spoluprácu s Congletonom si celá skupina veľmi pochvaľovala... a jeho prístup ku kombinácii hladkých a drhnúcich (distorted) zvukov im pripomínal svieže časy ich niekdajšieho kolegu Chrisa Wallu.

Album pozberal celkom nadšené recenzie, že vraj je to možno aj ich najlepší album... Neviem... nezvyknem (a asi je to moja chyba) bývať ku dlhoročným kapelám takto „nadšený“. Ja mám rozhodne radšej ich druhý album WE HAVE THE FACTS AND WE ARE VOTING YES (2000, Barsuk Records). Alebo aj album PLANS (2005, Atlantic Records) som mal celkom rád.

Ja vlastne vôbec nechcem, aby sa menili, ale prirodzene sa menia, lebo im pribúdajú roky, aj oni sami seba musia uržiavať v pracovnej teplote tým, že niečo zmenia, aby tak prekvapovali aj sami seba. Ale to, čo je pre mňa "esencia DCFC" sa najlepšie zhmotnilo na starších albumoch. Tento nový nie je pre mňa príliš atraktívny.

Júlový singel Here To Forever prináša (v klipe) príbeh o zlyhávaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v branži lisovní vinylových platní :-) Čiastočne k tomu došlo aj renesanciou vinylov a zvýšeným dopytom po vinylových platniach. Nemajú to tie kapely ľahké...

Hlavne záver albumu (tracky 9 až 11) pôsobia trošku unaveným dojmom. Tam DCFC už naozaj hrajú tak, že vzniká dojem, že to najlepšie už majú za sebou, že to najlepšie už nám zo seba odovzdali v minulosti.

Ale I Miss Strangers je ešte len track 8, takže nie je až tak unavený :-)

Reakcie poslucháčov na album sú rôzne, aj veľmi kritické.

* Listened to the whole album and I guess I've just grown out of them. Honestly they've been in the background for me since CODES AND KEYS. Really glad they're still putting out music and people are still enjoying them, and I'm sure something on this album will be someone's favorite song. But not mine.

* This is the Weakest Album yet.

Viete čo je najväčšia zrada? Keď si niekoho nájdete (alebo sa k vám tak nejako cez algoritmy dostane) a vychádzate z predpokladu, že to je nový interpret. Lebo pre vás je nový, nikdy ste o ňom nič nepočuli... A potom zistíte, že ejha... že v minulosti už povydával čosi... Že vôbec nie je nový, len vy ste boli mimo. A ešte sa to skomplikuje aj tým, že sa vám viav páča tie staršie veci, než tie novšie. No a potom máte robiť obsah pre článok „september 2022“... a čo teraz?

Tak to sa mi stalo aj so Sam Valdez.

Sam Valdez je pesničkárka a speváčka z Los Angeles (Ca., USA). „Whose music is built upon the fusion of shoegaze and vintage Americana indie folk. Embodying the best of both genres, Valdez has created dreamy, yet haunting atmospheric soundscapes...“ sa píše na jej bandcampe.

Ktorej hudba spája prvky shoe-gaze a indie folku. A má dosť kalifornské prezvisko (= hispánske priezvisko).

Najstaršie veci, ktoré som od nej našiel, sú z obdobia už spred 5 rokov, tzn. z roku 2017 (5-piesňové épečko MIRAGE vydané bez vydavateľstva).

Singel Unwind vyšiel v auguste 2022, singel Charlie vyšiel v septembri 2022, potom v októbri 2022 vyšlo celé 4-piesňové épečko s názvom CRUSH na značke Blah Blah Blah Science Records (B3Sci Records).

V novších veciach sa viac hrá so zvukom (resp. jej producenti sa viac hrajú so zvukom), staršie veci majú priamočiarejší rockovejší feeling.

Vyberiem niečo z toho staršieho? Budem musieť, keď už som už vyššie o tom rozprával.

For a While je z jej albumu TAKE CARE, ktorý vyšiel začiatkom mája 2021 na značke Blah Blah Blah Science Records.

Sympatický singel It's Alright vydala koncom októbra 2017 na značke Back Talk.

Jej singel Don’t Want to Be Yours Anymore vyšiel 21. marca 2017 prostredníctvom vydavateľstva Pop Cautious Records. Aká podobnosť s tým, čo hrajú tie dve švédske sestry First Aid Kit, že?

Sam Valdez príjemne prekvapila. A staršie veci ešte viac ako tie nové.

Tak toto bol zmeškaný diel zo septembra 2022. Skúsim ešte napchať do jedného dielu celý koniec roka 2022 (október až december 2022).

Robert Štepaník

Robert Štepaník

Bloger 
  • Počet článkov:  103
  •  | 
  • Páči sa:  69x

Tento blog vás pozve do zaujímavého a pestrého sveta alternatívnej hudby... a ako doplnok sa objavia témy z umenia, spoločenských vied a politiky. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu