V ostatných dňoch (aspoň mnohí ľudia to tak vnímajú), urobil JUDr. Robert Fico ďalšiu názorovú otočku (čo sa týka možnej budúcnosti Ukrajiny v EÚ). Ale nie je to úplne tak...
Tí, ktorí to tak (ako otočku) interpretujú, vychádzajú z bežnej logiky, bežnej etiky a bežnej psychológie... Tzn. vychádzajú z toho, že niekto ak niečo tvrdí (a zvlášť v rovine politickej), je to podložené nejakým hodnotovým backgroundom. Ešte raz zdôrazňujem hodnotovým (to je veľmi dôležité slovo).
A s interpretáciami sa v tejto veci pridávajú aj rôzni politológovia, ktorá hovoria niečo ako, že Fico pokračuje v dlhodobej stratégii, ktorou sa snaží balansovať medzi domácimi politickými záujmami a zahraničným tlakom. Že balansuje medzi straníckymi a štátnymi záujmami (ba možno aj medzi štátnymi a osobnými, si myslím). A že sa snaží nájsť rovnováhu medzi tým, čo mu (Ficovi) prinesie politické body doma, a tým, čo je očakávané navonok (a z čoho by mohol vzniknúť nejaký nátlak).
Takže tam, kde sú občania prekvapení, tam aspoň politológovia dospievajú k správnym záverom, že to nie je žiadny prekvapivý obrat, ale pokračovanie už predtým známej línie "hovor doma niečo a v Únii niečo úplne iné".
Ja nie som priateľom EÚ a nemám k Únii nejaké veľké ohľady...
Myslím si, že aktuálna podoba EÚ nie je vhodný organizačný systém pre krajiny strednej a východnej Európy. Myslím si, že postupom času sa z Únie stal soft-totalitný projekt, ktorý jednak vníma realitu "od kancelárskeho stola" (a stanovuje si bláznivé a často hlavne úplne zbytočné ciele) a druhak postupne čoraz viac pritvrdzuje a snaží sa o "sústredenie moci" (aj cez vydieranie). Ide o jednoznačné autoritárske tendencie, ktoré sa na prvý pohľad tak nemusia javiť, lebo na sebe nesú kamufláž plošného "zlepšovania" sveta. Ťažko sa proti tomu bojuje, lebo na prvý pohľad to môže vyzerať, že vzdorujete dobru... EÚ však má (z môjho pohľadu) celkom temné mocenské pozadie. Jediné, čo nás zatiaľ ako-tak chráni, je to, že dokonca aj tú soft-totalitu robia zle... že sú to babráci, ktorí rozumejú ideológii (technikáliám ideologickej komunikácie), ale nerozumejú fungovaniu sveta.
Teda "vodiť za nos" únijné štruktúry nie je až taký hriech... je to taká dlhodobá (pokrytecká) hra s nimi: "Zatiaľ teda radšej ešte nevyslovíme nahlas, že kráľ je nahý".
Ale mali by sme si povedať jednu zásadnú vec... To, čo robí JUDr. Fico, to sú lži.
Nie je to balansovanie, nie je to zúfalá ekvilibristická snaha sedieť na dvoch stoličkách a udržať to čo najdlhšie (pre dobro veci).
Nie... To, čo hovorí a robí, sú účelové lži. Ten človek klame na obe strany. Klame kadiaľ chodí. Klame Slovensko a klame aj Úniu.
A toto sa stáva presne vtedy, keď vysokú štátnu funkciu (s vysokou mierou zodpovednosti a rozhodovacej autonómie) zveríte právnikovi (= profesionálnemu luhárovi). Nakoniec zistíte, že z vašej reality sa stali vratké potemkinovské kulisy, v ktorých sa nedá žiť. Že z reality sa stal stream akýchsi udalostí, čoraz chaotickejší stream... ktorý má jediný cieľ: už len nejako zabrániť, aby sa manifestovala Pravda a Realita. Slepá ulička lží...
Niečo sa deje, ale je to strata času... Niečo sa hovorí, ale ničoho sa nedá chytiť a na ničom sa nedá ani stavať (a ani sa nič nebuduje, len sa tak prežíva)... Sú to len akési "tézy", ktoré majú ad hoc prinášať nejaký aktuálny profit/aktuálnu výhodu (alebo dokonca manipulovať a zámerne vytvárať chaos a nejednoznačnosť). Ani nie pre vás, ale pre toho, kto to hovorí (a tiež pre jeho gang)...
Slová úplne bez hodnoty a bez významu. Len prázdnota, nič iné. JUDr. Fico nikdy nemal žiadny veľký cieľ, nemal žiadnu veľkú víziu... len získať moc a držať moc. A motať vám hlavy, v tom bol vždy dosť dobrý... Povedať čokoľvek, lebo tento národ si aj tak nepamätá, čo bolo predvčerom.
A sami si za to môžete, lebo ste sa nepoučili na prípade JUDr. Mečiara a zverili ste správu svojich verejných vecí ďalšiemu takémuto červovi - právnikovi (JUDr. Ficovi).
Lebo kde je právnik, tam sa skôr či neskôr objavia aj klamstvá a manipulácie... ak rezignujete na nástroje kontroly vášho právnika (alebo si nevytvoríte nástroje na kontrolu vášho právnika). A nie vždy je váš právnik váš príbuzný, nie vždy je to na osobnej (pokrvnej) úrovni... ak je to cudzia osoba (čo je väčšinou), musíte byť ostražití, neustále si kontrolovať stupeň dôvery (ideálne ak o právnom probléme sami máte aspoň bazálny prehľad).
Jednoducho... právnikovi sa nedôveruje. Právnik sa úkoluje a následne priebežne kontroluje. Právnik od vás nesmie (nikdy a v žiadnej situácii) dostať plnú mocenskú autonómiu nad vašimi záležitosťami. Ideálne je, ak nikdy nepotrebujete žiadneho právnika (to je najlepší spôsob života!), ale sú situácie, kde je ten systém nastavený tak, že bez právnika to nejde (napr. dovolanie + mimoriadne dovolanie).
Prečo je právnik dobrý sluha, ale zlý pán?
Prečo by právnici mali byť pod našou prísnejšou a komplexnejšou verejnou kontrolou (než iné profesie a branže)?
1) Pretože predmetom ich činnosti je narábanie s právami (osobnými, skupinovými... občianskymi, majetkovými... a mnohými ďalšími). A práva nám priznávajú nejaké povinnosti a nejaké benefity... Často je to veľmi osobné, často ide naozaj o veľa (nielen v materiálnom zmysle, ale ide napr. aj o spôsob a reálie vášho života). Práva kohokoľvek sú veľmi senzitívna pôda a v situáciách, ktoré prináša život, môžu byť spochybňované alebo ukracované... Alebo môžu predstavy o aplikácii práv na seba narážať. Jednoducho, spory sa dejú, nie každý má s vami čisté úmysly... No a (vami nekontrolovaný) právnik vám môže uškodiť takým fatálnym spôsobom, že škody sú často nielen vo veľkom rozsahu, ale dokonca nevratné.
Takže právnik (špecifická profesia, špecifická branža) vás môže poškodiť tak fatálnym a neopraviteľným spôsobom a na tak osobnej úrovni, ako vás nikdy nemôže poškodiť pekár, tesár, agronóm, zverolekár, architekt, železničný výpravca alebo prednosta mestského úradu. Snáď možno lekár vás ešte vie poškodiť spôsobom, ktorého následky sú porovnateľne deštruktívne, ako to potenciálne môže "dokázať" váš právnik. Výhodou je, že pri operácii ste v riadenom bezvedomí a pri vašom právnikovi môžete byť vedomý v každom momente (a aj vám to odporúčam). Preto je kontrola úplne namieste.
2) Viaceré metaštúdie tvrdia, že z profesijných branží je najviac psychopatov práve medzi právnikmi a politikmi. A keďže politik je "sekundárne zamestnanie" (tzn. väčšina politikov má nejaké svoje občianske zamestnanie), nevychádza právnický stav z tohto práve dobre... Zdá sa, že ako právo, tak aj politika priťahujú ľudí, ktorí sú fascinovaní mocou a nie vždy len čistým spôsobom. Do oblasti práva (a politiky) sa tak často dostávajú manipulatívne osobnosti či osobnosti s oslabenou morálkou (tzv. an/etickí psychopati*).
* Pojem anetický psychopat označuje jedincov s ťažkou poruchou osobnosti (často označovanou ako antisociálna porucha), ktorý má deficit etického vnímania reality, deficit svedomia a empatie. Vyznačuje sa bezcitnosťou k utrpeniu iných, manipulatívnym chovaním, luhaním a neschopnosťou dodržiavať spoločenské normy. Liečba je veľmi obtiažna až nemožná (ide o poruchu osobnosti, ktorá je trvalého rázu).
Situáciu laikovi komplikuje tiež to, že právnik (ak ním je reálne) je vysokoškolsky vzdelaný človek a ak aj pripustíme, že "vyštudovať právo" nie je výkon na tej istej úrovni ako "vyštudovať medicínu" alebo "vyštudovať špecializovaný technický odbor / špecializovaný prírodovedný odbor", aj tak je to človek, ktorého IQ sa pohybuje, predpokladajme, niekde okolo 120 bodov (cca toľko je vraj potrebných na úspešné ukončenie VŠ... ak je to "klobáskový právnik", no tak asi trochu menej, ale stále asi nad 100 bodmi). A ak naozaj reálne vykonáva právnu prax, tak je určite rétoricky celkom zdatný (ak ho to nenaučila priamo škola, musela ho to naučiť prax, inak by neobstál), takže veľký pozor na to, ako používa jazyk, ako argumentuje. Bla-bla-bla... to oni vedia...
Časom zistíte, že u právnika je často omnoho dôležitejšie čo nehovorí, než čo hovorí (ale to už musíte byť tak-trochu-právnik aj vy sám). Každopádne ten zdanlivo distingvovaný človek v obleku alebo v kostýmčeku vedľa vás môže byť poriadny zmrd... len to nie je vidieť na prvý pohľad. Psychopatia skombinovaná s inteligenciou je nebezpečnejšia než psychopatia hrubá a explicitná.
3) Bod tretí je, že "sú to len ľudia". Aj pre nich platí Maslowova hierarchická pyramída potrieb. Aj právnik sa chce hlavne dobre najesť a dobre si zatrtkať (ako úplný základ)... no a potom sú tam nehnuteľnosti v lukratívnych lokalitách (najlepšie rovno viac nehnuteľností vo viacerých lukratívnych lokalitách), luxusné automobily, značkové handry/topánky/kabelky a mnohé iné materiálne lákadlá vrátane exotického cestovania, interiérového dizajnu či dokonca investičného umenia... Tieto pôžitky v podstate nemajú žiadny limit zhora. Mnohí idú na právo práve kvôli peniazom (nerobme si ilúzie), nie pre to, že sa chcú zdobiť "palcátom čistoty" a robiť svet lepším a stáť na strane morálky. Za morálku si "prachy nekoupíš".
Moja osobná skúsenosť to potvrdzuje. Podľa mňa v prvom rade ich zaujímajú peniaze, potom právo (ako účelový nástroj vedúci k peniazom) a spravodlivosť im nič nehovorí... Hlavne advokáti sú špecifická sorta, lebo ich "zisk" je často závislý od úspechu v spore. Tí vedia robiť naozaj neuveriteľné veci pre úspech v spore. Mám aj osobnú skúsenosť... trochu smiešnu. V dedičskom konaní po mojej mame notár (súdny komisár) ešte poriadne neurobil ani žiadne úkony, ale hneď na začiatku už nám vedel oznámiť, aký bude jeho honorár vyplývajúci z čistej hodnoty dedičstva... to mu išlo, ako si tam na čistom liste papiera kalkuloval tie svoje cifry... až sa mu ruky triasli.
Právnici jednoducho vykazujú isté profesijné deformácie, pre ktoré sa domnievam, že by mali byť vystavení vyššiemu stupňu verejnej kontroly než iné profesie.
Ale ako priamo/nepriamo kontrolovať premiéra? A ako kontrolovať premiéra, ktorý je vzdelaním právnik (teda súčasťou profesijnej skupiny, ktorú práveže je potrebné kontrolovať vo zvýšenej miere?)
Prečo by právnik nemal byť na poste (len obtiažne kontrolovateľného) premiéra?
A keďže už vieme, že právo často priťahuje "mocenský typ osobnosti" s oslabeným vnímaním morálky... už asi vieme, že máme zamiesené na prúser, keď sa človek s takýmto formátom osobnosti stane premiérom.
(Zaujímavé by bolo, ak by sme mali systém, že "právnik" by bola výhradne "čestná funkcia" a bola by vykonávaná zrelými ľuďmi za tabuľkový honorár od komunity, ale zato s vysokým spoločenským kreditom... ale to sa dalo kedysi v kmeni s pár stovkami duší, naša realita už je príliš rozrôznená a individualizovaná. A ak by sme aj skúsili výkon práva odčleniť od komercie, aj tak by sa tam dostalo nejaké "plnenie bokom"... a právnici by boli niečo ako zelovocári/mäsiari za socíku... s množstvom neoficiálnych benefitov bokom a krivením motivácie a spravodlivosti.)
A ak aj právnik od úplného začiatku nie je anetický psychopat, tak štúdium a právna prax z neho urobia "cynika", ktorý vám s ľahkosťou povie: "no, niekto to musí prehrať" (tzn. hra s nulovým súčtom). Tam sa nejaký feeling pre primeranosť alebo spravodlivosť už dávno stratil (ak tam vôbec niekedy bol). Právo je v novodobých dejinách drsný súboj právnych interpretácií (právnych názorov) bez akéhokoľvek morálneho presahu a jeden známy bonmot by sa dal upraviť na: V láske, práve a vo vojne je dovolené všetko.
Traduje sa (napr. o osvietených panovníkoch z minulosti), že vedeli aplikovať právo primeraným a poučným (etickým) spôsobom, aby spor bol vyriešený a aby tým riešením bola spoločnosť/komunita pozdvihnutá na vyššiu etickú úroveň. Ale dnes právo a justícia je práveže hulvátskym semenišťom nedôveryhodnosti a zneužívania moci. Justícia by mala vnášať do spoločnosti zrozumiteľnosť a étos... a poriadok. A to presne sa už dávno nedeje (a myslím, že to platí takmer pre celú euro-atlantickú spoločnosť... o čosi lepšie je to možno tam, kde je porotný systém, kde sudca nie je ten, kto reálne vynáša verdikt). Dnešná podoba justície spoločnosť skôr kazí... (už ani nehovorím o tom, že Slovenská kriminálna republika dosiaľ nepochopila, že "neskorá spravodlivosť je nulová spravodlivosť").
Prečo si teda myslím, že kombinácia premiér/právnik je tá najhoršia z možných profesijných možností? (OK, dobre, dobre, ja vás počujem... ja viem, Heger bol tiež veľká katastrofa, ale on bol hlavne Polepetko). Prečo si myslím, že právnik by nemal byť premiérom a že by sme si na to mali dávať (vo vlastnom záujme) pozor?
Lebo vyššie som uviedol, že každý právnik potrebuje dohľad, aby sa vám neodtrhol z reťaze (pretože disponuje nástrojmi a vedomosťami, ktoré vám môžu privodiť naozaj veľké škody). Právnik proste potrebuje "malý dvor a veľký bič". Alebo inak: nedôveruj, vždy preveruj... zmenšuj priestor na možné manipulácie a lži.
Ale premiér republiky je tretia najvyššia ústavná funkcia v štáte. Keď je odvolené a premiér je ustanovený... už nemáme veľa možností ho kontrolovať. Ako to urobiť? Môže s nami cvičiť, koľko sa mu zachce a my mu to môžeme spočítať (resp. strane, ktorá ho do funkcie vyniesla) až pri ďalších voľbách. To je hrozne dlhá doba.
Preto by premiérom mal byť človek (a beriem do toho aj "príslušnosť k profesii"), u ktorého je čo na najnižšiu možnú mieru znížená pravdepodobnosť, že s vami bude manipulovať alebo vám bude do očí rozprávať nejaké "rozprávky" (často účelové klamstvá).
Tragédia novodobých dejín Slovenskej republiky je totiž (podľa mňa) aj v tom, že sme príliš ľahkovážne a naivne zverili premiérsky post právnikom - najprv JUDr. Mečiarovi a neskôr JUDr. Ficovi.
Boli to dvaja najproblematickejší, najtoxickejší a najkontroverznejší premiéri (myslíte si, že náhoda?) a myslím si (aj keď by sme sa mohli baviť o kritériách môjho posúdenia), že práve, keď boli v premiérskej funkcii právnici, Slovenská republika zažila najzreteľnejší morálny a ekonomický úpadok.
Tento štát nemal veľmi dobrú štartovaciu pozíciu (v roku 1993) a aj tento národ je skôr "balkánsky" než "západný". Len málo schopný dodržiavať pravidlá hry... Takže sme nemali bohvieaký štart a aj ďalší priebeh dosť pokrivkával. Ale najťažšie rany zasadili Slovenskej republike práve právnici. Trúfam si povedať, že právnici zničili Slovenskú republiku prv, než vôbec mohla rozkvitnúť. V roku 2026 vidíme výsledok. V podstate všade okolo nás.
JUDr. Fico za roky v politike vpustil do verejného diskurzu také množstvo účelových manipulácií a lží, že keď sa to k nemu vracia (ako bumerangy), už nemôže nič iné, než to prekrývať ďalšími a ďalšími lžami. A tento patologický luhár vtiahol (takmer) celú republiku do jeho sveta a jeho "procesu".
Ja som nikdy nevolil ani HZDS a ani Smer-SD (resp. Smer-SSD)... Ja som žiadnu veľkú chybu neurobil. A žiadnemu právnikovi som neumožnil, aby sa chopil vysokej štátnej funkcie. Moje svedomie je čisté.
Sami si môžete za to, že právnikom zverujete moc nad svojimi životmi. Potom sa nečudujte, že skončíte oklamaní...
Lebo beda tomu, komu právnik vládne.
PS: O tom, či priznať volebné právo ženám, bol dobrý nápad... o tom zase niekedy inokedy. Alebo "ako oslavy MDŽ ovplyvňujú volebný výsledok" a ako erotizované vnímanie mužského líderstva (zo strany žien) podporuje rast autoritárskych tendencií v spoločnosti.
