Narazil som na tento text p. Mariána Letka:
https://blog.sme.sk/marianletko/spolocnost/billa-plna-teplych
Každý bloger má nejaké „svoje“ témy a p. Letko rád rozkrýva zákutia „dezolátskeho“ spôsobu myslenia a snaží sa ukazovať, ako je „dezolátske“ myslenie (z jeho pohľadu) problematické...
P. Letko vôbec nepíše zle, umne používa iróniu... len neviem, či má všetko úplne dobre premyslené a či jeho postoje a názory tiež nie sú už len výsledkom polarizácie spoločnosti a „zakusnutia“ sa v jednej z názorových bublín. Neviem či to tak je (osobne ho nepoznám), ale ak áno, neprekvapilo by ma to (usudzujúc z jeho textov).
Každý považujeme niečo za dobré a niečo iné za zlé... tomu sa nedá vyhnúť. Aj p. Letko nejako interpretuje svet a niečo (z toho, čo sa deje) považuje pre svet za pozitívne a niečo iné zase za negatívne. Každý z nás má predstavu „dobra“ a „zla“ a keďže sme na pôde Dobro/Zlo, majú tieto predstavy v podstate náboženský charakter, pretože od nich sa odvíja naša predstava o Raji a Pekle.
A pre Raj sa oplatí zabojovať...
„Globálne sprisahanie tolerancie“
Dobre som sa bavil... „globálne sprisahanie tolerancie“ je šikovný pojem. Je to šikovné použitie jazyka. Neironizujem, naozaj som sa úprimne zasmial a bavil som sa...
Ak ide o „sprisahanie“, tak je to „sprisahanie tolerancie“ a to je vlastne pre svet dobré.
Hm, to je vlastne typické pre ľavicovo-liberálne prúdy myslenia (od Fukuyamu vyššie), že oni si myslia, že svojimi „sprisahaniami“ výhradne iba zlepšujú svet, nič nerozvracajú, nič nespochybňujú, žiadne obrysy nerozmazávajú, nič nerozbíjajú, žiadne korene nenarušujú...
Oni predsa len zvyšujú mieru Všeobecného Dobra v spoločnosti. Kto by sa tomu bránil? Iba zadubený dubáčik... Človek obmedzený, nemoderný, spiatočnícky... človek tak nejako celkovo poškodený svojím myslením. Treba ho preto prevychovať, lebo Budúcnosť (Raj) takýchto zadubených dubáčikov potrebovať veru nebude. A treba s tým pohnúť, lebo „kdo chvíli stál, už stojí opodál“.
Pred nedávnom som sa s jedným takým rozprával a ten dokonca mal pocit, že je pravičiar a nejako mu nedochádzalo, že je tzv. liberálna ľavica a že jeho postoje sú ľavicovo-liberálne (ergo neomarxistické).
Ono sa to tým moderným ľavičiarom fakt podarilo. Oni (myšlienkovo - svojimi tézami) obsadili stred. A zasiahli tak aj stredo-pravých a umiernene pravých. Im sa naozaj podarilo jednak „predať“ široko isté témy a dokonca ich stotožnili so slušnosťou. Dnes niektoré ľavicové tézy (dokonca extrémisticko ľavicové tézy) nie je možné spochybňovať alebo kritizovať bez toho, aby sa na vás pri tom nenalepila špina „neslušnosti“.
Obchodné reťazce a obchodné spoločnosti by mali byť postojovo indiferentné a apolitické. Vo vlastnom záujme.
Ja nie som ten, ktorý do BILLA teraz už nepríde, ale mrzí ma, že sa medzi súkromnými subjektami (pre ktoré je určite lepšie byť apolitickými či nad-politickými) už dávnejšie rozmohol tento nešvár... ktorý stále akosi nie je na ústupe.
Firmy sa správajú ako ľavicovo-liberálni aktivisti - ponúkajú mi (z hľadiska ich predmetu činnosti) absolútne redundantné (nadbytočné) kontexty.
Ponúkajú mi „agendy“, ponúkajú mi „politiku“, ponúkajú mi politickú angažovanosť... Možno do tej BILLA napokon predsa len nabudúce neprídem. A ani nie pre to, že by som nesúhlasil s tým alebo oným, alebo súhlasil s tým alebo oným... Ale pre to, lebo „já si chci jenom nakoupit a jít“. Chcem nájsť bezpečné (apolitické) prostredie, v ktorom na mňa nebudú povievať ani žiadne vlajky, ani na mňa nebudú vyskakovať žiadne heslá.
Rád navštívim potravinový obchod, ktorý sa (v súvislosti so mnou) bude starať o to, o čo má... o kvalitu, šírku ponuky, dobrú cenu a o moju spokojnosť ako zákazníka. Taký obchod, ktorý sa nebude starať o moje myslenie a už vôbec sa nebude snažiť o formovanie mojich postojov. Budem rád chodiť do takého obchodu, ktorý si ma bude vážiť a ktorý sa bude o mňa starať... a uvedomí si, že „modelovanie postojov“ jednoducho nie je jeho predmetom činnosti.
Lebo medzi „So Sovietskym Zväzom na večné časy“, „Závery XVII. zjazdu KSČ splníme“ (v niekdajších samoobsluhách) a „Otvorení pre každého“ (v dnešných samoobsluhách) nie je až taký veľký rozdiel.
Aj vtedy išlo, aj dnes ide o intrúziu (nežiaduce vniknutie) do veľmi intímnej zóny zákazníka. Aj vtedy aj dnes išlo/ide o nadbytočnú kognitívnu persuáziu a postojovú masáž, ktorá preniká až na miesta, kde by sa nikdy nemala vyskytovať.
Možno sa raz takého (slobodného) sveta ešte dožijem... (dovtedy mi v niektorých obchodoch k nákupu „pribalia“ aj nevyžiadanú ideológiu).
Budem to musieť ešte chvíľku vydržať, lebo roztlieskávačov (ako p. Letko) je - zdá sa - ešte stále viac ako nahnevaných kritikov.
