Dnes trochu o futbale :-) Aj keď z dosť nečakaného uhla.
Je potrebné povedať, že ja futbal sledujem iba na tej najvyššej úrovni (medzištátnej/reprezentačnej)... vôbec ma nebaví klubový level futbalu. Nikdy som nemal svoj obľúbený klub. Nikdy. Iba ako malému dieťaťu sa mi páčil názov "Nottingham Forest" kvôli tomu, ako to znie... Má to dobrý zvuk aj "flow".
Paris Saint-Germain a Girondins Bordeaux majú tiež pekný zvuk, ale ako dieťa som o francúzštine vedel menej ako o angličtine. Žil som v socialistickej krajine a angličtina bola (zvlášť pre malého chlapca) synonymom pre Západ. Angličtina bola veľmi "frajerská".
Takže sledujem len futbalové ME a MS, nesledujem ligy. Aj keď - som muž - a aspoň o tých notoricky najznámejších skutočnostiach z najznámejších líg futbalového sveta viem aspoň z "dosluchu" a povrchne. Poznám niektoré mená, viem zhruba, komu sa v tejto sezóne darí, komu skôr nie... viem zhruba, kde teraz hrajú naši najúspešnejší legionári.
Ale futbal je v tomto článku aj tak len background... (vrátime sa k nemu v závere, vydržte).
Kmeňová spoločnosť - spoločnosť nižšieho stupňa komplexnosti
Slovensko je "kmeňová spoločnosť". Je to aj celkom zvláštne, že sme sa dosiaľ nevyvinuli a nestala sa z nás demokratická spoločnosť samostatných (= slobodných) indivíduí, ktoré sa primárne identifikujú so samým sebou, následne s nukleárnou dvojgeneračnou rodinou (rodičia + deti) a potom (na meta-úrovni) s národom a národným štátom. (Ďalšie roviny, samozrejme, môžu nasledovať - Stredoeurópan, Slovan, Európan, príslušník euro-atlantickej civilizácie, príslušník bielej rasy, príslušník druhu Homo sapiens, pozemšťan).
My síce máme v slovníku celkom zaujímavé (aj keď archaicky znejúce) slovo "svojstojnosť", ale "stáť osve" a takto individuálne, so vztýčenou hlavou a s individuálnou zodpovednosťou kráčať životom sa v týchto zemepisných šírkach príliš nenosí... A tí, ktorí to cítili ako potrebu, už dávno emigrovali a žijú inde.
Slováci (väčšinovo) práve naopak hľadajú zábezpeku a útočisko v skupinách... hľadajú známosti a vytvárajú siete. Skupina (resp. kmeň) predstavuje nielen vyššiu mieru istoty, ale aj mocenskú páku, že sa nejaká požiadavka (resp. túžba) naplní.
Asi aj zložité historické udalosti (tzn. epigenetický vplyv) a istý druh "chudoby" Slovákov (aj reálnej, aj vnímanej) viedli ku "skupinovým stratégiám prežitia" (v zmysle darwinistickom). Na individualizmus sa tu vždy pohliadalo cez prsty. A bol aj nebezpečný/riskantný v minulosti... Kolektív bol v slovenských reáliách vždy tá košeľa, ktorá bola bližšie ako kabát...
Sklony ku kolektivizmu (spolu s byzantínskym vnímaním verejnej moci ako "vládcu" nad obyvateľstvom, teda pestovanie sympatií ku autoritárskym metódam v správe vecí verejných) narastajú na línii Západ/Východ. Tzn. západné spoločnosti sú individualistickejšie a smerom na východ silnejú sklony ku kolektivizmu (indivíduum nehrá až takú rolu a nemá ani bohvieakú cenu). Tzn. slovenská spoločnosť je kolektivistickejšia (kmeňovejšia) než západná, ale je menej kolektivistická než spoločnosť ruská, než spoločnosti Blízkeho a Stredného východu...
A to sa týka aj myslenia a myslením formulovaných hodnôt... ak je vaše myslenie silne ovplyvnené identifikáciou s kolektívom (v mocenskom kontexte), tak sa celkom ľahko môžete dostať na mentálne scestie, do zóny špecifických deformácií myslenia... Ak nie ste schopní stáť sám za seba a de facto niekedy aj "myslet proti všem", tak nie ste ani plnohodnotným príslušníkom západnej (euro-atlantickej) spoločnosti a ani reálnym demokratom... (napr. Gad Saad v knihe PARAZITICKÁ MYSEĽ, 2020, v slovenskom preklade 2022, uvádza, že "základný étos Západu je ničím neobmedzené hľadanie pravdy nezaťažené putami myšlienkovej polície"). Ak vašu myseľ v nezdravom stupni formuje "kmeň", potom máte celkom problém... ktorý si neuvedomujete do tej miery, do akej vo vašej hlave prevládajú "skupinové stratégie prežitia" (či už vytvorené alebo prevzaté z pohodlnosti).
A Slovensko naozaj má problém... nie je ani západné a nie je ani demokratické. Je kmeňovo-rurálne a z demokracie nám zostali len potemkinovské deklarácie, ktoré však v skutočnosti fungujú ako zásterka pre zakrývanie skupinových záujmov a skupinových stratégií prežitia. Štát, ktorý sme vybudovali, tomu presne zodpovedá... Už koľkokrát ste z úst našich lživých politikov a verejných činiteľov počuli, že "padni komu padni" a koľko sekúnd od 1. januára 1993 to v Slovenskej republike aj platilo? Ja vám poviem... Ani jednu... ani jednu sekundu!
Fylogenetický deficit, ktorý rezultuje do demokratického deficitu
Spoločnosť kmeňová je primárnejšia (pôvodnejšia), spoločnosť individualisticko-národná je vývojovo mladšia. Rolu hrá nielen vektor individualistický Západ / kolektivistický Východ (tzn. odlišná stáročná historická skúsenosť), ale aj etnicita.
Etnicita? Áno, etnicita... dokonca kmene v počiatku boli predovšetkým rodovo a etnicky definované. Stále je na svete aj dosť etnickej kmeňovosti.
Napríklad (myslím, že jednoducho pochopíte príklad) naši IndoSlováci žijú v ešte omnoho kmeňovejšej spoločnosti než Slováci (dokonca žijú v kmeňovej pred-industriálnej spoločnosti), čo je jedným z latentných dôvodov, že je tak málo jedincov, ktorí by v takomto type komunity dokázali vôbec excelovať a cielene rozvíjať svoje individuálne talenty (ak ich teda majú)... Kolektív (so svojimi skupinovými stratégiami prežitia) ich vždy stiahne "dole k sebe" a v podstate ich demotivuje pracovať na svojej odlišnosti a "spätne ich zhltne". Ak sa v takejto komunite vyskytne výnimočne nadaný jedinec, v zásade vždy potrebuje pomoc od "bielej/západnej" spoločnosti (ktorá - vo všeobecnosti - realitu viac "cíti" individualisticky) a musí mať aj odvahu sa separovať od prostredia z ktorého vzišiel... Je to nebezpečné pre jednotlivca (je tam riziko straty sociálneho kontextu). Nemôžeš byť súčasťou kmeňa a zároveň žiť ako "gádžo". Dostaneš to vyžrať. Skupinové stratégie prežitia sú husto utkaná sieť vzájomných závislostí, ktoré keď sa prerušia, tak jedinca čaká "sociálna smrť".
Tzn. príčinou nekompatibility rómskej populácie a euro-atlantického modelu spoločnosti nie je len tzv. "generačná chudoba" (ako povrchne tvrdia ľavicovo-liberálni social-justice-warriors)... tá už je tiež až výsledkom vnútorne nastavených hodnôt komunity a na nich postavených stratégií prežitia (ktoré sú v tomto prípade nie individualistické, ale skupinové... tzn. stavajú jednotlivcovi reálne prekážky v možnosti excelovať).
Etnicky definované kmene však nie sú jedinou formou kmeňovosti... V rámci nášho etnika (tzn. bieleho natívneho Európana) sú kmene definované skôr mocensky a utilitárne-záujmovo. Európske etniká v menšej miere v 21. storočí pociťujú potrebu etnickej identifikácie (hoci nie je nulová a má svoje relevantné kontexty, napr. aj vo futbale), ale stále je pre nich veľa možností byť súčasťou skupín, ktoré používajú "skupinové stratégie prežitia".
Pod levelom "národ" tak môže byť viacero úrovní, ktoré sú len dočasné (napr. môže byť pre vás dôležité sa pobiť s fanúšikmi iného futbalového klub počas turnaja... lebo vám to zdvíha adrenalín a dopamín) a môže to byť aj trvácnejšieho charakteru... o tom často hovoria niektoré "nenávistné poznámky". Určite poznáte nejaké etnické alebo rodové podskupiny, ktoré takto fungujú... určite ste si všimli ako Aškenázski Židia vedia efektívne vytvárať "siete" a vyhľadávať sa navzájom, určite ste zachytili hlášku v kriminálnom seriáli Neuer, že "Východniari sú ako holuby... prídu dvaja a na druhý deň ich tam máš sedem"...
Skupinové stratégie prežitia sú realita. Nikto z nás nie je úplne stopercentne imúnny voči skupinovej stratégii prežitia, lebo skupinová stratégia nie je iba "fuj".
Ale je nutné povedať, že moderná demokratická spoločnosť je taká spoločnosť, ktorá oslabuje vplyv kmeňov, lebo je (čo najviac, ako sa dá) rovnako férová/prísna ku všetkým členom spoločnosti. Ak sa jej to darí...
Určite boli aj lepšie časy v 20. storočí, ale zdá sa, že v 21. storočí sa "demokratickosť" aj v západnej Európe postupne vytráca a vytráca sa aj ekonomický blahobyt (aj veľmi zlými rozhodnutiami EÚ)... A ekonomický dostatok posilňuje individualizmus a naopak ekonomický nedostatok posilňuje opäť skupinové stratégie a skupinové závislosti... Postupný (avšak akcelerujúci) ekonomický úpadok Západu a rozvrat strednej triedy (rast cien a znižovanie disponibilného príjmu) môže aj Západ priviesť ku "kmeňovejšej" budúcnosti než doteraz. Lebo "luxus" státia sám za seba už nebude udržateľný.
Pozitíva skupinovej identifikácie
Pôvodne sme žili v kmeňoch a boli na sebe viac závislí, postupne spoločnosť smerovala k väčšej miere oslobodenia jednotlivca... V tomto zmysle je kmeňová spoločnosť naozaj primitívnejšia... Ale keď hovorím vyššie o odvahe a motivácii odtrhnúť sa od kmeňa a stať sa svojstojným, čo najslobodnejším indivíduom, tak je potrebné povedať, že "skupinové stratégie prežitia" nie vždy iba berú alebo lámu krídla... sú dvojsmerné. Oni sú na jednej strane obmedzujúce a na strane druhej sú sanujúce... Prinášajú nevýhody aj výhody. Napríklad za socializmu sa mnohé produkty nedali zohnať oficiálne (teda zlyhával národný štát, zlyhával štát ako organizačná jednotka), ale cez neformálne siete a s použitím skupinových stratégií prežitia (ja tebe/ty mne) sa dalo zohnať takmer všetko.
K výhodám patrí napr. aj to, že v menej-individualistickejšej spoločnosti, v ktorej pretrvali rôzne druhy "skupinových identifikácií" síce môže byť smiešne, že "my sme chlapci z horného konca a vy ste chlapci z dolného konca", "my sme Vraňare a vy ste Koňare" alebo "my sme žilinská mafia", "my sme katolíci a vy ste protestanti" a tak ďalej a tak ďalej... ale tieto skupinové identifikácie zároveň sú nevyhnutným predpokladom, aby sa zachovala nejaká "lokálnosť" a špecifický lokálny kultúrny a hodnotový kontext.
V prílišne individualistickej spoločnosti (v ktorej medzi levelom "príbuzní" a "národ" už nie je skoro nič alebo reálne je nič) nie sú veľmi vhodné predpoklady napr. na udržiavanie lokálnych tradícií (napr. lokálneho folklóru). Takže nie je to úplne tak, že by som s ku skupinovým stratégiám prežitia staval iba negatívne.
Práve napr. západné krajiny do značnej miery stratili svoje pôvodné komunity a svoje napojenie na tradície (korene) a minulosť. Napr. západné krajiny si do značnej miery podmínovali svoju identitu, svoj folklór a svoje korene a tradície (vyhľadajte si niečo ako "Veľká noc v Holandsku") nielen dekádami rozmachu individualizmu a stupňujúcej sa ekonomickej nezávislosti, ale (hlavne za posledných 35 až 40 rokov) aj hlúpym nadšením pre etnické a rasové experimenty, ktoré mali vytvoriť meta-komunitu, ale stvorili akurát dystopiu (ale teraz zámerne dávam bokom globalistický experiment s tzv. "multikulturalizmom", pretože nemá až tak veľa spoločného s témou článku).
Oslobodený jednotlivec verzus jednotlivec závislý od skupiny
Jednoducho... to, čomu hovoríme "modernita", resp. "moderná spoločnosť" je do značnej miery výsledkom ekonomického oslobodenia a celkového oslobodenia jednotlivca (aj čo sa týka konania, aj čo sa týka myslenia) spod "skupiny".
To následne viedlo k väčšej tolerancii ku individualizovanému a špecifickému hľadaniu osobnej životnej cesty a seba-realizácie (čo podporilo v priebehu histórie aj úvahy o osobnej slobode a osobnej zodpovednosti, čo následne priamo viedlo k demokracii ako veľmi špecifickej forme usporiadania spoločenských vzťahov). Jednotlivec, ktorý "po vlastnej línii" vie nadobudnúť všetko podstatné pre svoj život a vie to aj dlhodobo udržať... ten je menej náchylný na skupinové stratégie prežitia. Nemajú mu až tak čo poskytnúť...
Demokracia nikdy nevznikla (resp. sa neudržala) na území, ktoré má silné kmeňové cítenie.
Tzn. luxus individualizmu vzniká až na istom stupni ekonomického bohatstva a oslobodenia sa... (čo je vysoko pozitívne) ale zároveň to vedie k rozpadu kompaktnejších a hutnejších komunít (širších rodín, rodov a kmeňov), ktoré už svojou podobou (štruktúrou) sanovali veľa prirodzených človečenských potrieb (lebo človek - a teraz bez ohľadu na rasu a etnicitu - je "spoločenské zviera").
Preto práve moderné spoločnosti napr. vykazujú "epidémiu osamelosti" a rozčarovanie z párovania a podobne (v Japonsku si môžete zaplatiť partnera/partnerku, ktorý s vami pôjde do reštaurácie a bude sa s vami rozprávať... je to služba, ktorú si môžete kúpiť, až tak ďaleko sa atomizácia spoločnosti a ľudská izolácia dostali). Práve moderné spoločnosti potrebujú domovy dôchodcov a pod. Európania už veľmi nezvyknú žiť viacgeneračne. Individualistická spoločnosť prináša viac osobnej slobody, ale aj viac neuroticizmu a izolácie... a už dlho to má to vplyv aj na demografiu (ale až teraz sa o tom začína hovoriť viac).
V kmeňovej spoločnosti ste pod dohľadom a "v sieti" povinností a záväzkov (väčšinou definovaných na neformálnej úrovni) aj keď nechcete a v individualistickej spoločnosti ste sami (ste oddelení, ste separovaní) aj keď nechcete...
Neexistuje definitívne dobré riešenie
Je to problematika, ktorá nemá žiadne dobré (alebo ideálne) riešenie. Je to opäť jeden z prípadov dynamickej rovnováhy modelu Jin/Jang. Nedá sa to finálne riešiť a vyriešiť, dá sa v tom len lavírovať. Dôležité je teda hľadať také modely spoločnosti, ktoré sa vyhýbajú extrémom na jednu alebo druhú stranu.
Aj keď sa kmeňová spoločnosť javí ako menej komplexná a vulgárnejšia (= hrubšia), tzn. na nižšom stupni fylogenetického vývoja, neznamená to, že moderná individualistická spoločnosť nás nemôže prekvapiť nepríjemne a že je jednoznačnou odpoveďou na všetko. Nezdá sa, že by sme vývoj mali vnímať ako priamku a neustály rast "kamsi". Vo vesmíre asi vôbec nič nefunguje "na priamke".
Sú kontexty, v ktorých je dobré "kmeňovosť" a skupinové stratégie prežitia oslabovať (robiť im prekážky a obštrukcie) a sú kontexty, v ktorých je zase potrebné tlmiť prílišný individualizmus a oddelenosť (zvlášť ak prinášajú negatívne sociálne, psychologické či demografické následky). A vždy sú potrebné paralelné riešenia na viacerých úrovniach v takom patchworkovom štýle... Tzn., že celkový obraz spoločnosti sa nedá dosiahnuť len jednou zmenou alebo intervenciou, ale cez systém/komplex korekcií.
Teraz ale poďme k negatívam kmeňovej spoločnosti a k úvahám, či notorické problémy Slovenska (ktorých sa nevieme zbaviť celé desaťročia(!) a ktoré rezultovali až do veľmi vážnej stagnácie tohto štátu) nemôžu mať spojitosť s vrodenými danosťami slovenského etnika, ktoré pravdepodobne má genetické a epigenetické sklony k takým (darwinistickým) stratégiám prežitia, ktoré sú v hrubom rozpore s úmyslom budovať férový demokratický štát...
Budeme sa pozerať aj na blízky západ, do Českej republiky a skúsime porovnať cestu, ktorú prešli Česi od 1. januára 1993 a pozrieť sa na to, prečo sa Česi (v podstate) dokážu držať akej-takej vízie a na jej základe so štátom hýbať vpred, zatiaľ čo Slovensko sa celé desaťročia motá dookola neproduktívne v malicherných a účelových skupinových (kmeňových!) bojoch, ktoré nás odkláňajú od dôležitého, rozvracajú štátnosť zvnútra a čo je úplne najhoršie... oberajú nás o čas, ktorý etniká a národy okolo nás využili od roku 1989 ďaleko lepšie než my.
Sú zákernosti, svinstvá, manipulácie a nezákonnosti (dokonca často rovno kriminalita) a zneužívanie moci zo strany štátnych inštitúcií či organizácií (resp. kriminalita realizovaná cez štátne inštitúcie a cez ľudí, ktorým bola zverená štátna či verejná funkcia) výrazom toho, že síce v ústave máme napísané niečo o demokracii, ale v skutočnosti je slovenský mindset výrazne kmeňový (tzn. primitívny)? Prečo sú Slováci dobrí a kreatívni v disciplíne "únos štátu" namiesto toho, aby sme budovali férový a produktívny demokratický štát s dôveryhodnými inštitúciami fungujúcimi podľa euro-atlantických civilizačných štandardov?
Ako je to možné, že my za viac ako 33 rokov nemáme ustálenú základnú koncepciu štátu a štátne inštitúcie fungujú podľa toho, aká "mafia" (kmeň) ich práve ovláda? Ako je to možné, že Česi istý level (fundament) už nepodliezajú, ale na Slovensku sa ešte stále nemáme na čo spoľahnúť a na čo sa postaviť?
A čo s tým má futbal? :-) Dostaneme sa aj k tomu...
Skupinové stratégie prežitia, skupinové identifikácie,
slovenské archetypálne vzorce a "naši ľudia"
Medzi nukleárnou rodinou a príslušníkom národa (štátom, národným štátom) teda existujú ešte viaceré ďalšie potenciálne roviny identity a identifikácie... Buď tam nie sú (lebo nie sú potrebné) alebo tam sú (lebo sú vnímané ako potrebné). V tom sa líšime jeden od druhého... aj Zápaďan od Stredoeurópana resp. Východoeurópana.
Poďme ku negatívam kmeňovosti. Ja vždy hovorím, že západný kultúrny okruh končí na rieke Morave... Podľa mňa Slovensko nie je (a ani nikdy nebolo) súčasťou tzv. Západu a bohvie, či niekedy bude. Má to svoje výhody (zvlášť teraz, keď Západ prechádza krízou, ktorá už dokonca "klesá" do hmoty - do ekonomiky).
Slovensko je (z môjho pohľadu) v lepšom prípade súčasťou "uhorskej kultúry", v horšom pohľade dokonca už predpolie Balkánu (a berte to tak, že "psychológia Balkánca" mi teda veľmi neimponuje). Slováci sú národ, ktorý viac cíti než myslí... Myslenie nie je naše hobby. Naše myslenie je silne ovplyvnené emóciami. To jediné, čo nás prepája so Západom je, že nie sme až tak agresívni... sme síce výrazne agresívnejší a menej kultivovaní ako Česi, ale zase podstatne menej divokí a hrubí a necivilizovaní než východní Slovania a Balkánci...
A sme menej individualistickí a viac kmeňoví. Priemerný Slovák rozumie tomu, že byť "súčasťou skupiny" je pre neho výhodné. Že je to dôležité. Kmeň mu dáva back-up, kmeň ho sanuje... Preto aj vyhľadávame známosti a konexie... radi dosahujeme veci "po vedľajšej ceste" a neoficiálnymi chodníčkami. Síce akceptujeme, že existuje niečo ako "štandardný štát pre všetkých", ale to je len nejaký vonkajší rámec, ktorým sa necítime byť až tak viazaní... Pri dosahovaní svojich osobných cieľov sa snažíme získať výhody a obraciame sa na siete kontaktov a skupiny, aby sme mohli pravidlá hry (= štát) obísť. Pravidlá hry vnímame nie ako niečo, čo je sväté (lebo to udržiava spoločnosť v konzistencii), ale ako prekážky, ktoré sa vypláca obísť... ("pravidlá hry sú fajn... ale prečo by mali platiť práve pre mňa?") Na Slovensku je príslušnosť ku utilitaristickej skupine cennejšia, než identifikácia s národným štátom. Bežný Slovák má teda skôr kmeňovú mentalitu.
Je to primitívnejšia stratégia prežitia a v podstate patrí na nižší level, než je štát a štátnosť. Aj preto so štátnosťou a podobou štátnosti majú Slováci akýsi notorický problém. Zatiaľ ani raz v priebehu dejín sa Slovákom nepodarilo vybudovať štátny útvar, na ktorý by sa dalo byť spontánne hrdý... Platí to aj v roku 2026... spolu s úpadkom Západu síce oceňujeme niektoré dobré veci doma (napr. vnútroštátnu bezpečnostnú situáciu), ale celkovo sme z tohto štátu skôr rozčarovaní.
Podobné napätie medzi štátno-formálnym a kmeňovo-neformálnym nájdete napr. v blízkovýchodných pseudo-krajinách alebo v umelých pseudo-štátikoch Afriky... (v Afganistane vás dav - aj z veľmi banálnych dôvodov - vie zlynčovať/zavraždiť priamo na ulici a "štátni" policajti budú len o ulicu ďalej pozerať na oblohu. Lebo ich "autorita" je malá... autorita štátu je sekundárna, autorita kmeňa či komunity je primárna). Vyhľadajte si napr. meno "Farkhunda Malikzada" ak máte dobrý žalúdok... To sa vám môže stať v extrémne kmeňovej spoločnosti celkom ľahko.
Prečo je kmeňovosť v mocenskom rozpore s (národnou) štátnosťou?
Že priemerný Slovák je viac kmeňový než priemerný Čech alebo Zápaďan, má v realite 4 veľmi závažné následky: (možno aj viac, ale 4 som dokázal definovať)
1) zosilnené vnímanie a definovanie reality cez filter MY / TÍ DRUHÍ (a to aj na viacerých úrovniach naraz)
2) duálna morálka (dobré je to, čo je dobré pre "môj kmeň" alebo pre "mojich ľudí") - tzn. de facto neexistencia všeobecne platnej morálky, ktorá je v realite nahradená fejkovou utilitaristickou "morálkou", ktorej cieľom je maximalizovať osoh/výhody pre svoj kmeň (pre skupinu, s ktorou sa identifikujem alebo som od nej závislý, pre skupinu, z ktorej som vzišiel... a nemusí to byť vždy nutne iba genetická línia, v dnešných časoch je to často skôr mocenská línia... spolčenia vytvorené pre získanie výhody).
3) zosilnené "nazeranie cez plot", hodnotenie a kritizovanie v podstate každej odlišnosti a ukročenia od "bežného skupinového štandardu"
4) vyžadovanie skupinovej loyality (body 3+4 znamenajú správanie typu: "A čo by na to povedali ľudia?", teda správania, ktoré priemerného Čecha alebo priemerného Zápaďana až tak veľmi netrápi... aj keď, samozrejme, je to spriemerovaný pohľad. Ľudia, ktorí si napr. spomínali na Karla Gotta, popisovali, že on túto vetu používal častokrát... povedzme, že mu záležalo na jeho "public image"). V realite to potom smeruje k neslobodnému správaniu, keď vzniká veľká miera pokryteckosti a duality (double meaningu) v konaní a správaní.
Napr. zločinecký štátny zamestnanec alebo verejný činiteľ namočený do páchania nezákonností alebo trestnej činnosti síce oficiálne musí zachovávať nejaké mimikry (zdanie) "fejkovej štátnosti", tzn. koná akoby "v mene štátu", ale v skutočnosti často hrubo porušuje štandardy fungovania demokratického národného štátu a vykonáva pokyny svojho kmeňa/skupiny a svojmu kmeňu aj zabezpečuje nejaké výhody. Využíva na to prístup k informáciám (prečo bol "nástenkový tender" vyhlásený na neprístupnom mieste? kto zarobil na konverznom kurze?...), využíva autoritu a právomoci svojej štátnej funkcie, využíva a zneužíva moc, ktorá mu bola zverená a používa ju nie na oficiálny účel, ale oficiálnu rovinu udalostí zneužíva na realizáciu nejakého úzko skupinového (kmeňového) záujmu.
Tzn. kmeňová spoločnosť a demokratická spoločnosť sa vzájomne vylučujú... sú to dva konkurenčné mocenské systémy, ktoré spolu súperia. Človek plne namočený do kmeňového cítenia pokojne urobí všeobecnú škodu (alebo konkrétnu škodu jednotlivcom) - napr. okradne občanov štátu o veľa peňazí, aby tieto finančné prostriedky odovzdal členom kmeňa (aby ich obohatil na úkor nečlenov-kmeňa)... Alebo napr. poškodí práva jednotlivca (alebo urobí prekážky pri uplatňovaní práv jednotlivca), len aby kryl skupinu a jej trestnú činnosť. Tzn. kmeňovo cítiaci ľudia sa ľahko nechajú zneužívať na to, aby hrubo narušovali špecifikum demokratického štátu - a to je právo na štandardný, rovnostársky, presne definovaný a plne zrozumiteľný vzťah medzi jednotlivcom (občanom) a demokratickým štátom. Ak sa medzi jednotlivca a štát vložia a vmedzeria nejaké rušivé skupinové motivácie, dochádza ku škodám... Deštruktívnosť kmeňovej spoločnosti je teda v tom, že ide o parazitickú štruktúru... je nacucnutá na štát, využíva nástroje štátu, ale deformuje ich, pretože zvýhodňuje kmeň pred nečlenmi-kmeňa.
V historickom období pred vznikom národných štátov bola kmeňová spoločnosť akceptovateľná (zabezpečovala prežitie kmeňa). V modernom období je kmeňová spoločnosť vyložene škodlivá... a to je aj prípad Slovenska. Slovensko je na papieri demokratický národný štát s Ústavou, v skutočnosti však je to zločinecký kmeňový štát, v ktorom zákony sa používajú len ad hoc - väčšinou vtedy, keď treba biť proti-kmeň.
Tak si to zhrňme. Kmeňová spoločnosť je nižšia forma usporiadania spoločnosti. Je primárna a archaická... Kmeň hral v priebehu histórie svoju úlohu, ale cca od priemyselnej revolúcie a s rozvojom väčších miest, prestali postupne kmene určovať vývoj spoločnosti (ľudia boli odtrhnutí od pôdy a svojej prirodzenej komunity) a do popredia sa dostal individualizmus a vzťah medzi jednotlivcom a tzv. národným štátom. Národný štát euro-atlantického typu (plus rozvoj myslenia) postupne rezultovali do rozvoja konceptu demokracie a demokratických hodnôt, pričom len a výhradne demokratický sekulárny štát sa ukázal v dejinnom vývoji jediným, ktorý dokáže teoretický koncept rovnosti indivíduí medzi sebou (aspoň čo do setu základných práv) a rovnosti/štandardnosti vzťahu štát vs. indivíduum uviesť na ako-tak akceptovateľnú rovinu. V modernom, blahobytnom a demokratickom štáte sú inštitúcie nastavené (dobre nastavené) tak, že nerobia žiadne kmeňové rozdiely a nemôže dôjsť k "únosu štátu" (tzn. k tomu, že by štát podliezal istú latku štandardov na základe toho, aká "mafia" štát aktuálne dominantne ovláda).
Demokracia sa teda ani nedá "vyvážať" a nedá sa dobre aplikovať v spoločnostiach, ktoré na ňu nedozreli ekonomicky, psychologicky (mentálne) a hodnotovo... Mocenské mechanizmy v kmeňovej spoločnosti sú viazané na iný kontext než v demokratickej spoločnosti slobodných indivíduí (nezávislých od skupiny).
Aj na Slovensko bola demokracia privezená (účinkom priaznivých historických okolností), ale Slováci de facto denne ukazujú, že na demokraciu ešte nedorástli... Kmeňová mentalita nám zabraňuje mať fungujúci štát demokratického typu.
Skupinové stratégie prežitia, korupcia, "únos štátu" a "inštitúcie ako korisť"
Škoda, že sme sa nevyvinuli, škoda, že v nás zostalo to staré...
Kmeňové cítenie je aj základom pre silnú korupčnosť slovenskej spoločnosti (osobne si myslím, že korupčnosť je na Slovensku de facto nevykoreniteľná, pokiaľ Slováci zostanú Slovákmi a budú ďalej trvať na svojich stratégiách prežitia).
Ak sa presunieme na úroveň riadenia národného štátu (na ktorý slovenská spoločnosť stále ešte reálne nedozrela) výsledkom sú fejkové (miestami až zločinecké!) štátne inštitúcie - ktoré sú ovládané kmeňmi (podľa volebného výsledku, podľa lobbingu, podľa rozdávania "trafík").
Pretože Slovensko je prevažne kmeňová spoločnosť, vzniká (v podstate pochopiteľná) tendencia kmeňov získavať (a zabezpečovať si) mocenskú výhodu nad inými kmeňmi práve cez inštitúcie štátu (lebo to sú prirodzené nástroje moci a nástroje prístupu k verejným financiám... a peniaze sú tiež predovšetkým energia a moc, tiež informácie sú moc). To je ten spomínaný "únos štátu"... unesený štát následne nefunguje pre občanov, ale primárne pre kmene. Kmene tak "cucajú" zo štátu zdroje, aby sa členovia kmeňa mali dobre, iné ich nezaujíma... (privatizácia ziskov, socializácia strát).
Každá predražená zákazka, ktorou sa presúvali peniaze zo spoločnej (štátnej) kasy na súkromné účty má konečného beneficienta, ktorý často ani nie je individuálny. Na nejaký účet to proste musí prísť (to je vec dohody), ale v pozadí je vždy nejaká skupina (kmeň, "naši ľudia") a jej členovia čakajú na benefity (rozkrádanie alebo porušovanie zákonnosti je často realizované konaním tzv. organizovanej skupiny, tzn. viac ľudí vytvorí predpoklady na realizáciu trestného činu - krádeže, podvodu, vydierania)... a potom si tie benefity aj rozdeľujú (resp. ich vynášajú von zo štátu, napr. do daňových rajov).
Občas sa však stane, že nikto poruší "morálku kmeňa" a trhne sa len pre seba. Pamätáte si, ako sme sa smiali, keď "strapatý" minister bol nahratý v rozhovore s najhlúpejším generálnym prokurátorom v dejinách a v tom rozhovore tvrdil, ako "Slota... nedal Ficovi z toho polku"?
Lebo ak fungujete ako kmeň (ktorý je neoficiálnou paralelnou mocenskou štruktúrou na úkor štátnosti) a hráte to "na stranu kmeňa", potom musíte byť ku kmeňu lojálny... nemôžete si úplne robiť, čo chcete. Občas sa však stane chybička. Nejaký gauner sa so získanou "vatou" nepodelí s ostatnými členmi kmeňa.
https://www.youtube.com/watch?v=QLLBbU0ZmvQ
Išlo o kauzu Interblue.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Kauza_Interblue
NAKA emisnú kauzu podrobne vyšetrila už pred rokom 2022. Zadokumentovala mnoho neštandardných krokov zo strany vtedajších predstaviteľov MŽP SR a dokonca odkryla podozrivé peňažné transakcie, ktorými si jednotliví aktéri obchodu blízki SNS rozdelili 47 miliónov, ktoré mali pripadnúť štátu.
Podľa nadácie Zastavme korupciu „zodpovední pracovníci MŽP SR od februára 2008 disponovali informáciou, že vážny záujem o nákup slovenských emisných kvót majú tri japonské elektrárne a v ich záujme konajúca japonská agentúra. Namiesto toho, aby so spoločnosťou Asuka Green Investment ďalej rokovali ako predstavitelia štátu, agentúre Asuka oznámili, že o kúpe štátnych emisií musí rokovať so súkromnou spoločnosťou Interblue Group. Samotná skutočnosť, že agentúra Asuka Green Investment prejavila o emisné kvóty seriózny záujem, sa neobjavila v žiadnom materiáli MŽP."
Narýchlo vznikla spoločnosť Interblue Group (jej obchodno-právna forma sa v priebehu času aj menila), MŽP SR predalo Slovenskom nevyčerpané emisné kvóty spoločnosti Interblue Group (lacnejšie, než sa v tom čase predávalo na medzinárodnom trhu) a Interblue Group následne emisné kvóty predalo za "trhovejšiu", takmer dvojnásobnú cenu a vznikol tak rozdiel cca 47 miliónov eur, ktoré následne putovali na súkromné účty...
Kauzu následne "prikryla" Generálna prokuratúra SR v roku 2014 (gp bol vtedy JUDr. Jaromír Čižnár) s tým, že nejde o trestný čin... (haha... len nevýhodné nakladanie s aktívami Slovenskej republiky cez vmedzerené súkromné spoločnosti). Že sa beneficienti (aspoň podľa tvrdení ministra Strapatého) nijakým spôsobom nepodelili o "vatu" s JUDr. Ficom, je už len komická čerešnička na torte.
Takže Slovenská republika (nielen konaním úradníkov MŽP SR, ale aj konaním Generálnej prokuratúry SR, presnejšie generálneho prokurátora JUDr. Jaromíra Čižnára) sa v kauze Inteblue Group správala ako pro-aktívny člen organizovanej skupiny. Zločinecká Generálna prokuratúra SR v podstate zahodila von oknom všetky zistenia NAKA a navodila taký procesný stav, v ktorom nebolo možné začať proti beneficientom podvodu (resp. porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku) trestné stíhanie... To zobrazuje masívne používaný model v zločineckej Slovenskej republike od 1. januára 1993... Tzn. to, že najlepšie sa na Slovensku pácha trestná činnosť tak, že sa na nej zúčastňujú (a následne ju kryjú) priamo štátne inštitúcie... čím vyššia inštitúcia SR je do páchania vašej trestnej činnosti namočená, tým vyššia je pravdepodobnosť, že sa vám nič nestane. Práve preto je potrebný "únos štátu".
Je to model, ktorý sa opakuje: zločinecká štátna inštitúcia (zločinecky fungujúca štátna inštitúcia) sa postaví na stranu zločincov a proti občanom. Lebo na Slovensku kmene znamenajú omnoho viac než národ.
https://www.youtube.com/watch?v=lRhXwcSVnxc
V kmeňovej spoločnosti kmene sanujú svojich členov. Tak je aj v demokratickej spoločnosti - kmene sanujú svojich členov, ale... tým zvýhodňovaním kmeňa poškodzujú demokratický celok a sú konkurenciou demokratickej štátnosti a vážnym spôsobom štátnosť sabotujú.
Tzn. kmene sú samostatnou mocenskou rovinou - ignorujú štátnosť, konkurujú štátnosti a prítomnosť silných kmeňov podmínováva štátnosť ako takú, lebo štát oslabovaný pijavicami následne fatálne zlyháva v poskytovaní služieb občanom. (A to ešte nehovorím o možnom vojnovom stave, ktorý dnes nie je vôbec nepravdepodobný... Štát, ktorému sa pustilo žilou, je štát, ktorého kondícia je oslabená, teda nie je pripravený na ťažké časy.)
Sú to spojené nádoby... kmene vznikajú s väčšou pravdepodobnosťou, keď štát je slabý, a existencia kmeňov zase spätne oslabuje štát.
Za najväčšie zlyhanie novodobej Slovenskej republiky je teda nutné považovať práve absolútnu neschopnosť a neochotu (od 1. januára 1993!!!) vytvoriť dôveryhodné a štandardne fungujúce štátne inštitúcie a orgány verejnej moci, ktoré by boli oprostené od kmeňového vplyvu... Od 1. januára 1993 tu kmeňová spoločnosť systematicky oslabuje a spochybňuje štátnosť.
Ak teraz sa ošívate, že čo to ja vlastne rozprávam a ako si to dovoľujem, tak sa skúste dostať na nad-kmeňovú rovinu a urobiť jednoduché úvahy - úprimne porovnajte si napr. české státní zastupitelství so slovenskou prokuratúrou. A spomeňte si aké panoptikum "slovenských hlupákov" sa premlelo na poste generálneho prokurátora (lebo to zjavne je politická/mocenská a nie odborná funkcia, pričom generálny prokurátor je zaviazaný tým kmeňom, ktoré ho do kresla posadili). Spomeňte si, že v istom období Marian Kočner (na neformálnej úrovni) de facto riadil Generálnu prokuratúru SR, zjebával a úkoloval generálneho prokurátora...
Pamätáte si, ako sme si počúvali leaknuté nahrávky a smiali sme sa. Ale to vôbec nebolo smiešne... znamenalo to, že slovenské štátne inštitúcie nepatria občanom, ale kmeňom. Na takéto dno sa české inštitúcie nikdy nedostali od 1. januára 1993. A na Slovensku to vyzerá, že čím väčší chuj, tým vhodnejší na takýto post... lebo generálny prokurátor má byť ovládateľný a lojálny, má "skákať" podľa zákulisných nôt, aby tu kmene mali voľné pole pôsobnosti. Má garantovať nedotknuteľnosť kmeňov a exponentov kmeňa.
A Generálna prokuratúra SR je len extrémnym príkladom tohto kmeňového modelu, tohto systému... GP SR je len najviditeľnejšia exemplárna hanba. Celý štát je nakompletku takto poškodený. Čo robil JUDr. Kováčik na Úrade špeciálnej prokuratúry SR? Jeho úlohou bolo paralyzovať tú inštitúciu v prospech kmeňov. Nič viac, nič menej... A myslíte si, že Gašpar junior dnes pracuje pre občana SR?... Nie, občan SR ho má len platiť :-)
V normálnom štáte je "generálny prokurátor" výsostne odborná funkcia a nie je ani dôvod, aby mala politický presah. V slovenskej kmeňovej spoločnosti je však "generálny prokurátor" politická funkcia. Kmene (často zločinecké kmene), ktoré reálne ovládajú tento štát, potrebujú mať v osobe generálneho prokurátora "balíček poslednej záchrany", akúsi poslednú záchrannú brzdu pre prípad, že by iné záchranné akcie nepodarili... Generálny prokurátor má (predovšetkým v oblasti trestného práva) rozsiahle právomoci koncentrované na jeho osobu... je teda úplne prirodzené, že kmene sa snažia ovplyvňovať proces voľby gen. prokurátora. V kmeňovej spoločnosti a v zločineckom štáte generálny prokurátor je extrémne cenný štátny post s mimoriadnym politickým presahom...
Alebo si zoberte Českú televíziu a Slovenskú televíziu, ako nejaké nástupnické organizácie po rozdelení ČST. A porovnajte si tie inštitúcie... a úprimne sa pozrite, aké sú výsledky. Teraz dajte bokom to, či novodobá ČT je pro-globalistická, pro-únijná a slniečkárska... každé médium "filtruje" realitu... k tejto téme to teraz nie je dôležité. Ale Česi za tých vyše 30 rokov od rozdelenia niečo všeobecné (štátne, nad-kmeňové) vybudovali... Niečo viditeľné a hmatateľné a urobili to konštruktívne, s víziou pre budúcnosť. Majú niekoľko stabilných kanálov (napr. aj športový, detský, artový), dokázali na niečom pracovať kontinuálne, bez výraznejšej kmeňovej záťaže. A u nás? Koľko logotypov tá organizácia mala? Koľko názvov tá organizácia mala? Posledná zmena názvu dokonca súvisela s tým, že nový kmeň, ktorý sa dostal ku koristi, sa nevedel právne konformným spôsobom zbaviť riaditeľa televízie. Tak ju organizačne de facto zrušil (tým riaditeľovi zanikla funkcia) a vytvoril novú organizáciu (preto sa zmenil aj názov, lebo sa zmenilo IČO) a dosadili si tam svojho človeka. Čistý kmeňový Bananistan...
A čo urobila nová riaditeľka? "Vytvorila" nové logo inštitúcie :-)
Lebo kmeň musí dať najavo, že si občúral svoj priestor.
Tzn. na Slovensku... rôzne obdobia, rôzne vplyvy (rôzne kmene), rôzne logá, rôzne mená... diskontinuita a krátkodobý účel prevažujú.
Naproti tomu Logo ČT vychádza z loga niekdajšej ČST (z roku 1963!!!) a ďalších 50 rokov (aj viac) ho nemajú vôbec dôvod meniť (ak klasické TV vysielanie bude ešte vôbec existovať).
https://www.omediach.com/ginelleoq51i/bn1281964.htm
Kontinuita a zrozumiteľnosť... Aj takto sa buduje štát, aj takto sa buduje dôvera občana v inštitúcie a organizácie štátu, aj takto sa buduje spoločenská zmluva a kontinuita. Lebo štát je štátom všetkých občanov, nie len akousi dočasnou korisťou kmeňa. Pochopia to vôbec niekedy Slováci?
Z toho vyplýva tiež, že občan si na Slovensku musí vo vzťahu k inštitúciám dávať veľký pozor, lebo každá inštitúcia (ovládaná nejakým slovenským kmeňovým k*k*tkom alebo slovenskou kmeňovou pučou) vám môže poriadne "zavariť", ak sa dostanete do nemilosti kmeňa, ktorý ju práve teraz ovláda alebo dokáže ovplyvňovať jej chod... (napr. že odhalíte, že kmeň rozkráda únijné fondy a využíva ich na účel, na ktorý neboli zamýšľané - na súkromné obohatenie členov kmeňa, napr. tým, že nechajú postaviť honosné "ubytovacie zariadenia", ktoré však v skutočnosti nie sú ubytovacie zariadenia, ale slúžia na luxusné súkromné bývanie).
Nie žeby sme si na to zvykli, je to celé ešte horšie... veľká časť slovenských občanov to vníma ako normálne... Tak silne je slovenská realita zdeformovaná kmeňovou mentalitou (kmeňovým vnímaním reality a kmeňovým myslením)... Ale nie je to normálne, lebo takto štát nemá a nesmie fungovať. Celá história novodobej SR od 1. januára 1993 je sledom bizarných svinstiev, ktoré sú potvrdením toho, že tento štát je kompletne fejkový a smerom k občanovi je schopný iba represie, zdierania a inštitucionálneho násilia a šikanovania. Nevie poskytovať občanom služby, pretože toto nie je reálnym cieľom kmeňovej spoločnosti.
Kmeňová spoločnosť za zaoberá výhradne len tým, aby členovia kmeňa boli spokojní a zahojení. Prípadne, aby nešli do basy v čase, keď vo fejkovom štáte uchváti moc konkurenčný kmeň. Pre kmeňovú spoločnosť je štát len korisť... len prostriedkom používaným pre blahobyt kmeňa. Tzn. kmeňová spoločnosť je konkurenciou reálnej štátnosti a nadindividuálnu štátnosť aj systematicky poškodzuje. Kmeňová spoločnosť resp. kmeňová mentalita predstavuje vážne ohrozenie modernej štátnosti euro-atlantického typu.
A je to problém aj v tej rovine, že občania, ktorí sú svedkami takýchto udalostí, sú postupom doby čoraz viac demoralizovaní (čo zhoršuje vyhliadky do budúcnosti a ochotu sa so štátom identifikovať) a hlavne nás to oberá o čas... Postupné prepadávanie sa Slovenska v rôznych rebríčkoch (teda, okrem rebríčka daňovo-odvodovej záťaže práce, lebo občania majú povinnosť štát živiť) je presne výsledkom toho, že ostatné štáty (aj keď tiež majú svoje vnútorné problémy) predsa len niečo konštruktívne vybudovali pre budúcnosť a tak nás postupne začali predbiehať.
Kým my sme svojou kmeňovou mentalitou sabotovali vlastnú štátnosť a výkonnosť štátu... štáty okolo nás budovali svoju budúcnosť. A presne toto robí kmeňová spoločnosť. Namiesto toho, aby slobodné indivíduá hľadali konsenzus, tak realita sa zvrtne na súboj kmeňa a proti-kmeňa.
Ak tento trend bude pokračovať, kmene budú síce spokojné (aj keď miestami možno so studeným potom na čele), ale Slovensko (pri pohľade zvonka) bude iba na smiech a zhovievavé mávnutie rukou.
Nie "štát/organizácia pre všetkých", ale zurvalecké súperenie kmeňov
Ďalším následkom kmeňovej spoločnosti sú permanentné spory... slovenské malicherné žabomyšaciny, ktoré kmeňovo-cítiaci Slováci milujú a vyžívajú sa v nich už viac ako 30 rokov... a obrovská porcia klamstiev a manipulácií v týchto sporoch. Lebo kmene si konkurujú a mnohé klamstvá ani nie sú až tak extra rafinované (sú často veľmi hlúpe a detinské), ale keď teda je naším zmyslom medzi-kmeňový boj, tak akýkoľvek prostriedok sa ráta...
A nie je to len vo vysokej politike, je to v biznise, je to v medzirodinných a susedských sporoch... Cieľom nie je vyriešiť problém, ale cieľom je vyhrať (vyblokovať proti-kmeň).
A je to aj v športe a v rôznych organizáciách, ktoré sa športom zaoberajú. To, čo som platí pre slovenské štátne inštitúcie, štátne orgány a orgány verejnej moci, je možné totožne nájsť aj v branžových a záujmových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je štát a štátu (nám) sa zodpovedajú, pretože cucajú z našich spoločných peňazí... (sú vo veľkej miere sanované zo spoločných peňazí).
Určite ste si všimli v nedávnej minulosti napr. mocenské spory v Slovenskom lyžiarskom zväze, rôzne tlačovky, kde sa aj plakalo alebo žabo-myšie spory v Slovenskom vodáckom zväze, kde dokonca to spadalo "do hmoty" až tak negustióznym spôsobom, že sa šťalo(!) zlomyseľne do lodí (aspoň také info prebehlo médiami). Toto fakt sú schopní robiť dospelí ľudia? Na Slovensku aj dospelí ľudia fungujú takto detinsky...
Nie je potrebné ísť do detailov, len som chcel poukázať na model... že kmeňovo-cítiaci Slováci milujú strácať sa v kmeňových potýčkach. Ale ak si chcete tú kauzu osviežiť, tak napr tu:
https://dennikn.sk/4191707/treneri-odhaluju-chobotnicu-podavaju-zaloby-a-boja-sa-ze-cunovo-ovladne-jedna-rodina-zvaz-tvrdi-ze-je-vsetko-v-poriadku/
Je to väčšinou hra vabank, pretože keď sa dejú kmeňové potýčky, nedá sa venovať riadeniu a organizovaniu toho športového odvetvia. Opäť platí pravidlo, že medzi-kmeňový boj odvádza pozornosť od hlavného zmyslu tých organizácií a šport sa posúva na posledné miesto... Je to to isté, čo bolo povedané o štáte... len je to na inej úrovni. Ak kmene medzi sebou bojujú o štát ako o korisť, potom samotný štát chradne a neplní svoje funkcie smerom k občanovi.
Aktuálny chaos okolo ekonomických aktivít Slovenského futbalového zväzu (ďalej len SFZ) ste asi zachytili...
https://www.ta3.com/clanok/1035617/kde-zmizlo-34-tisic-iphonov-tri-firmy-ziadaju-od-futbaloveho-zvazu-miliony-eur-sfz-objednavky-popiera
Kmeňová spoločnosť v jej esenciálnej podobe... Pre tento člnok nie je teraz dôležité, kto spor vyhrá... Dôležité je, že opäť tam smrdia skupinové záujmy a organizácia sanovaná štátom vytvára stratu. SFZ hospodári so stratou(!), napriek tomu, že zo štátneho rozpočtu dostáva najviac zo všetkých športových zväzov. Ťažko je žiť v takomto štáte, kde všetci "hrajú formu" akí sú oni "na úrovni", nosia drahé hodinky a topánky, ale správajú sa stále ako bedári v existenčnom strese... To, ako SFZ narába s peniazmi zo štátneho rozpočtu, nie je len exemplárne profesijné zlyhanie, ale (a to už je vec trestno-právna) podporuje úvahy o tom, že tam asi dochádzalo ku konaniu naplňujúcemu skutkovú podstatu trestného činu podvodu... (a možno nie iba raz).
Nám tu nebudú nejakí "cudzinci" rozvracať náš kmeňový "smrádoček"
Nech už "kmeňová" Polícia SR (od roku 1993 permanentne v pozícii "politická štetka") niečo v téme "finančné toky na SFZ" vyšetrí alebo nevyšetrí... veľa sa nezmení... peniaze sú už ujebané. Mlieko už je rozliate.
Preto o ešte inom prejave slovenskej kmeňovosti som chcel.
Kmene nemajú vôbec radi, keď sa objaví niekto zvonka a "vypáli im rybník" - získa exponovanú funkciu spojenú s nejakým renomé alebo benefitmi alebo získa rozhodovaciu moc alebo rozhodovaciu moc o finančných tokoch.
Francesco Calzona je naším aktuálnym reprezentačným trénerom... či to bola dobrá voľba, ja osobne nie som kompetentný rozhodovať, ale ako "jeden z piatich miliónov reprezentačných trénerov" si dovolím povedať, že som vcelku spokojný. Aj keď výsledky mohli byť ešte lepšie (priali by sme si to), na predvedenú hru sa aspoň dalo pozerať. Inak, niečo trochu podobné ako v hokeji... hra celkom pozerateľná, výsledky nie až tak oslňujúce.
V súvislosti s frmolom okolo SFZ došlo k jednej nezamýšľanému následku (aj keď verím, že niekto to "leakol" zámerne v rámci medzi-kmeňovej bitky, lebo veď "nebolo by zlé podkúriť tej talianskej mafii")... Dostali sa na verejnosť dokumenty o výdavkoch SFZ a na základe pomerne školáckeho výpočtu sa dá usudzovať, že Calzona by mal mať plat až 70 000 eur/mesiac (pôvodne 45 000 eur/mesiac). Nielen pre nás, čo len tak prežívame a snažíme sa urputne zostať "strednou triedou", ale aj pre tých, ktorí v minulosti zarábali zaujímavo v súvislosti so športom (futbalom) to bolo červené súkno na "kmeňového býka".
Iste, je to exponovaný pracovný post s vysokou mierou pridanej hodnoty a extrémne vysokou mierou zodpovednosti (nechcel by som byť pod takým tlakom a drobnohľadom)... ale áno, zdá sa, že ten plat nie je adekvátny minimálne tomu, koľko času Calzona trávi na Slovensku.
Za 70 klackú mesačne by mal Calzona mať absolútne prehľad o slovenskej lige, o perspektívnych hráčoch vhodných pre reprezentovanie (samozrejme, byť v priebežnom kontakte s tými, ktorí hrajú vonku). Dopočul som sa, že chodí na Slovensko len pár dní v mesiaci... asi má home-office :-) Neviem to úplne presne posúdiť. Ani neviem, či je to pravda. Ja pre Calzonu nerobím časový výkaz. Ale hovorí sa to...
Keď sa toho chytili médiá, aj bulvárne aj nebulvárne, ukázalo sa, že Calzona + jeho tím stoja Slovenskú republiku ročne 1,4 milióna eur
https://marker.sk/spravy/3085/calzona-ma-plat-70-tisic-eur-mesacne-ukazuje-rozpocet-sfz
Takže sú tam dve sporné roviny:
1) Odvádza p. Calzona prácu adekvátnu svojmu (celkom peknému) platu?
2) Nie je plat p. Calzonu "prepálený" hlavne vzhľadom k tomu, že SFZ generuje už dlhšie každoročnú stratu na úrovni miliónov eur? Nemal by SFZ hospodáriť so štátnymi peniazmi "s väčším ohľadom na budúcnosť"? Ako je možné, že sa dlhodobo toleruje takýto stav?
Tie otázky sú legitímne... aj vy doma (v rodine), nemôžete dlhodobo míňať viac, než je váš (napr. mesačný) rozpočet, lebo inak sa dostanete do špirály problémov.
Je to celkom prekérna situácia, lebo naše futbalové výsledky nie sú až tak dominantné a Calzona bol od začiatku pod tlakom zo strany lokálnych branžových kmeňov, ktoré príchod Calzonu vnímali ako svoju prehru a poníženie, takže od začiatku na ňom hľadali hlavne chyby (akože "on bol doteraz iba asistentom trénera... je to riziko").
Aj známy Ladislav Borbély sa na začiatku o Calzonovi vyjadroval s pochybnosťami (neskôr sa, myslím, ospravedlnil...). V istom štádiu aj Calzona pod vplyvom emócií prilial olej do ohňa a hovoril o "rodinách" v slovenskom futbale...
https://dennikn.sk/4037332/borbely-calzona-na-kritiku-reaguje-infantilne-postup-na-euro-este-nie-je-uspech/
Francesco Calzona po víťazstve nad Bosnou a Hercegovinou:
„Boli to mesiace, čo som bol pod paľbou a agresiou, a to som zažil premiérovo vo svojej kariére. Je to vec, ktorá ma zabolela. Je to približne sedem, osem osôb, ktoré stále kritizujú. Najhoršie na tom je, že nerozprávajú o tom, čo sa deje na ihrisku. ... Používajú také isté slová ako ľudia, ktorí idú o piatej ráno z baru a vypili tam desať pív.“
70 000 eur nielen provokuje slovenskú závistlivosť a malichernosť, ale zároveň dáva ľahkú možnosť, aby sa kmeňové spory rozhoreli s novou intenzitou (a odklonili pozornosť od futbalu samotného).
Väčšina z nás si celkom ľahko vie predstaviť, že je to tak 70x viac mesačne než mesačne zarábame my... bežný človek si ťažšie vie predstaviť milióny, ale 70 000 eur si predstaviť vie.
Takže sa rozbehli diskusie a v rámci nich sa zašlo až do úplných "kmeňových" absurdností... prednedávnom sa objavila v bulvárnych médiách anketa bývalých známych osobností blízkych reprezentačnému futbalu (bývalých hráčov a bývalých trénerov) na tému, kto by mal byť novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie... a tam padali dokonalo absurdné vyjadrenia z pozície "kmeňovej optiky"...
Ľahko sa odpovedá nekonkrétne, že na Slovensku je viacero trénerov, ktorí by mohli Calzonu nahradiť (aby sa finančné toky z SFZ presmerovali k lokálnym kmeňom). Ale keď mali povedať konkrétne mená, tak im zostal iba Vladimír Weiss st. Inak neuviedli nikoho...
To vážne? Weiss? Chlapci, vám musí j*bať...
Všetka česť za minulosť (napr. rok 2010 - MS v Juhoafrickej republike), ale istá aktuálna vnútorná kríza Slovana je viazaná aj priamo na osobu Weissa st. a "ultras" fanúšikovia už mu aj posielali štipľavé odkazy.
https://www.facebook.com/groups/futbalove.spravy/posts/25971224655910827/
Žiaľ, aj na aktuálnych udalostiach okolo Calzonu je vidieť, že kmeňová spoločnosť a kmeňové spory dokážu dokonalo odkloniť pozornosť a energiu od podstatného... aby sa urobili dobré rozhodnutia. V tomto prípade dobré rozhodnutia pre šport, pre futbal. Alebo aspoň čo najlepšie rozhodnutia, aké sa v daný okamih dajú urobiť.
Rozumiem, že konkrétne kmene a záujmové skupiny len neradi na poste futbalového reprezentačného trénera vidia "akéhosi makarónožrúta", závisť je ľudsky pochopiteľná psychologická reakcia a žlč je legitímnou súčasťou tela... Ale ak vedia ako reálnu alternatívu ponúknuť len Vladimíra Weissa st., mali by sa trochu krotiť. Lebo to teda vôbec nie je jasné, či by to (za súčasnej situácie... keď Weiss st. sa už aj javí profesijne ako "trochu vyhoretý") bolo dobré rozhodnutie pre slovenský futbal...
O kríze Slovana napríklad aj tu:
https://blog.sme.sk/lubostuzinsky/spolocnost/slovan-klesa-dnu-hanebna-prehra-zilinou-dedina-pride-slovan-favorit-virus-dunajskej-strede-trest-hracovi-chybu-rozhodcu
Tu - zdá sa - opäť to "kmeňové" prevláda nad "všeobecne dobrým". A ja verím aj Calzonovi, keď tvrdí, že až-takéto-tlaky zažil "premiérovo vo svojej kariére" práve na Kmeňovom Slovensku.
Ak za najzásadnejšiu kontextovú rovinu považujete mocenský "kmeňový záujem" a nič nad tým nie je ani dôležité, a vlastne ani existujúce, potom sa ľahko zakliesnite v rovine - "musíme túto funkciu získať / musíme tento priestor ovládnuť"... Ľudia ponorení celou svojou osobnosťou do "kmeňového vnímania reality" sa nevedia z tohto pohľadu dostať von, vnímajú to tak, že oni vidia veci správne... A je to naozaj tak, ich obzory naozaj sú takto sploštené. Ich vnímanie reality končí pri naplnení záujmov ich "kmeňa" (resp. záujmovej skupiny).
Podivným tlakom čelil aj Craig Ramsay v hokeji, keď sa všelijakí tlčhubovia (Lukáčovia a spol.) snažili verejne argumentovať, že trénerom hokejovej reprezentácie môže byť vraj iba Slovák (a to v hokeji sa asi ukazuje viac možných slovenských trénerských adeptov... určite viac než v aktuálnom reprezentačnom slovenskom futbale).
Iste, ten Calzonov plat kole oči a zdvíha vlnu negatívnych emócií, ale plat je len šikovná zámienka... v skutočnosti sa tu zase raz dejú kmeňové vojny o vplyv a peňazovody, aké ich poznáme zo všetkých úrovní tejto smutne nedovyvinutej a (v mnohých aspektoch) hrubo nefungujúcej Slovenskej republiky.
A my predsa už z iných úrovní pseudo-fungovania tohto zločineckého pseudo-štátu vieme, že keď sa urobí priestor pre medzi-kmeňové potýčky, tak ako prvá ide do sračiek podstata činnosti.
Tak ako s nevďačnosťou a zákernosťou tohto malicherného a prízemného národa bol konfrontovaný Ramsay, tak si to dnes "vyžiera" aj Calzona... Ramsayho to asi tiež mrzelo, ale (aj vzhľadom k veku) zostával veľmi diplomatický a mierny. Usmieval sa síce kyslo, ale usmieval sa. Nenechal sa vtiahnuť do miestnych reálií... Calzona je dosť iný prípad, už sme ho zažili vystupovať aj podráždene, aj arogantne... ale ešte stále ho potrebujeme. Môj názor je ten, že slovenská futbalová reprezentácia ešte stále viac potrebuje Calzonu, než Calzona potrebuje slovenskú futbalovú reprezentáciu... Mali by sme byť veľmi opatrní pri veľkohubých záveroch, ak nemáme naozaj imponujúcu a schopnú náhradu.
Calzona (z môjho laického pohľadu) odvádza celkom dobrú prácu, aj keď (za tie peniaze) by ju mohol robiť s vyšším (ba dokonca s výrazne vyšším nasadením). Tzn. ja osobne nemám problém s kvalitou jeho práce, ale skôr s kvantitou jeho práce.
Toto nebude dobré... ešte niekoľko storočí
Chcete lepší dôkaz o nesprávnych základoch na ktorých stojí novodobá Slovenská republika?
Aj udalosti okolo Francesca Calzonu ukazujú, že Slovensko je kmeňová spoločnosť a Slováci nevedia prestať s jalovými, neproduktívnymi konfrontáciami. Slováci milujú rozbíjanie, búranie a deštruktivitu (je to súčasťou slovenskej povahy) a nevedia sa učiť z vlastných chýb. Zjavne sa tu "v malom" deje presne to, čo sa Slovenskej republike už stalo "vo veľkom"... kontinuálny postupný úpadok vyplývajúci z neschopnosti (ba dokonca z neochoty) vidieť trochu za roh. Vyplývajúci z neochoty a neschopnosti podriadiť úzko utilitárny skupinový záujem nejakému meta-záujmu (resp. PRINCÍPU).
Je zvláštne, že Slováci často hovoria o národe (výrazne viac než Česi, hoci aj oni sa začali - spoločne s koncom globalizmu - viac zaoberať tým, čo je to ich "národný záujem", ako ho definovať a ako sa k nemu približovať), ale keď má potom Slovák možnosť naozaj pracovať pre národ a pre štát, tak veľmi skoro zistíte (dokonca to ani nie je až tak schovávané), že pracuje pre nejakú "rodinu", "záujmovú skupinu" alebo rovno "mafiu" či "organizovanú skupinu". Zatiaľ je pre nás prirodzenejšie a jednoduchšie pracovať PRE ZÁUJMY než PRE PRINCÍP.
PRINCÍP (nejaký meta-zmysel) je stále ešte pre väčšinu Slovákov akýsi abstraktný a neuchopiteľný... ale plat trénera ich zaujíma a začnú hneď rozmýšľať: "hm, a tento plat prečo neberie náš človek?".
Keď začnete rozmýšľať o tzv. kmeňovej spoločnosti a pochopíte, že Slovenská republika predstavuje exemplárny príklad kmeňovej spoločnosti, okamžite začnete chápať takmer 100% udalostí, ktoré sa dejú u nás v politike, kultúre, v biznise, v sociálnej sfére... dokonca aj v justícii (čo už je úplne iný level zhovadilosti)... zistíte, že to je opakujúci sa model. A všadeprítomný... Metastázy kmeňovosti sú úplne všade.
Neformálne definované skupiny (inak povedané "známosti") majú na Slovensku značne vyššiu mocenskú silu, než princípy a inštitúcie.
Právnik, ktorý má svojho času zastupoval, to naozaj formuloval pregnantne, keď mi v júli roku 2008 povedal, že advokátska kancelária mi "už viac nevie pomôcť a že sa mám obrátiť na lokálne vplyvné osoby". Teraz má na krku žalobu odo mňa ("zodpovednosť za vznik škody") a kmeňová sudkyňa (nie príliš bystrá) mu pomáha, ako sa len dá...
A takto funguje na Slovensku absolútne všetko. Výsledkom je nielen úpadok, ale aj "potemkinovský charakter" tohto štátu... Slovenská republika ešte stále nie je reálny štát, ale sú to fejkové nakašírované kulisy štátu a môžeme byť radi, že nás dejinné turbulencie zatiaľ obchádzajú, lebo ak by došlo k niečomu naozaj vážnemu, rýchlo by sme zistili, že schopnosti tohto štátu sa za nás postaviť a chrániť nás, sú limitne blízke nule... Lebo Stena-kulisa nie je skutočná Stena-hrádza...
Tento mafiánsky štát veľmi dobre zvláda ad hoc šikanovanie a represiu (alebo kreatívne uhýbanie sa a obštruovanie, ak sa kmeň snaží vyhnúť zodpovednosti), ale nedokáže občanom poskytovať služby... (služby moderného demokratického štátu v euro-atlantickej civilizácii).
Ak si zvnútorníte, že Slovensko je kmeňová spoločnosť, pochopíte dianie a trochu sa vám uľaví... ale zároveň vás obleje studený pot. Lebo to je takmer neriešiteľná vec.
V rámci Československa to boli Česi, ktorí nastavili základné hodnotové štandardy štátu a úroveň fungovania inštitúcií a "slovenský kmeňový k*k*tizmus" bol tak predsa len trochu tlmený. Slováci nútene dodržiavali tieto cudzie štandardy, bolo hanbou pod ne podliezať (aspoň explicitne)... ale po 1. januári 1993 sa plne otvorili stavidlá pre realizáciu slovenského kmeňového (rurálneho) archetypu. Už nad nami nikto nedohliada... a čo sme s týmto darom (štátom) od prvého januára 1993 urobili, je plne výsledkom našich ne-hodnôt, našej amorálnosti, našej deštruktivity, našej neschopnosti kvôli stromom vidieť les a našej ochoty (bez prípravy) klamať druhým, ale aj sebe.
Slováci sa dostali k štátnosti, na ktorú psychologicky, politicky ani občiansky zatiaľ ešte absolútne nedozreli...
Obleje vás studený pot, keď si uvedomíte, že tento štát je zatiaľ neopraviteľný... že ak nepríde nejaký fatálny otras zvonka (vojna alebo závažný ekonomický kolaps) tak tento štát ďalej bude míňať svoj čas a energiu na neplodné medzi-kmeňové rozpory a veci podstatné budú stáť bokom. Všimnite si, ako je aktuálna vládna koalícia bezradná pri riadení štátu... lebo vyblokovať iný kmeň a hrabkať výhody pre svoj kmeň, vedia robiť dobre, to im vždy išlo... ale naozaj pracovať pre štát, vyprodukovať víziu... to sa im vlastne prihodilo prvýkrát, prvýkrát ich okolnosti k tomu pritlačili... Je prirodzené, že im to nejde. Nemali sa to kde naučiť.
A propos "vízia"... to tiež nie je, že - poďme deformovať trestný zákon, aby sa "naši obžalovaní" ľahšie dostali z problémov, zlikvidujme inštitúcie, ktoré by mohli ukazovať na našich ľudí... a víziou zjavne nie je ani "poďme zodrať občanov aj o tie zvyšky disponibilného príjmu, ktorý im nezobrali covid, inflácia, ukrajinská vojna a drahé energie"... Zrazu vidia, že procesy sú tak komplexné, že spustili celý rad "nezamýšľaných následkov". Kmeňoví hlupáci, ktorých dobehla realita a teraz pozerajú ako "bacil do lekárne".
Osobne si myslím, že Slovákov čaká ešte dlhá cesta slzavým údolím, že osedlať "besy" väčšinovej slovenskej povahy, slovenského archetypu bude veľmi ťažké... lebo sebaklam o vlastnej dokonalosti je tu veľmi rozšírený (a kritériá na dokonalosť sú na Slovensku nastavené "proklatě nízko").
Ak chce niekto vystrnadiť Calzonu použitím Weissa staršieho, je to jasný doklad vyššie uvedeného... Je to doklad úplnej kmeňovej straty súdnosti. Zameranie na úzko utilitárne skupinové ciele znemožňuje vidieť a chápať realitu takú, aká je...
Ja som si myslel, že odstraňovaním "chudoby" (aj mentálnej) sa tento štát bude trochu približovať k štandardom toho, ako by moderný euro-atlantický štát mal fungovať... Hovoril som si, že Slováci robia tieto prízemné a malicherné sprostosti preto, lebo ešte stále nie sú naplnené ich materiálne potreby... že ide o "kradnutie a prisvojovanie si" z dôvodu nejakého pocitu "hladu a nenaplnenosti" (veľké sny verzus málo možností ich naplniť)... Preto aj s veľkým sklamaním sledujem globálne procesy, ktoré postupne vedú k schudobňovaniu celých segmentov spoločnosti, ku rozvratu strednej triedy a k znižovaniu životnej úrovne (je to vidieť už aj na Západe). Výsledkom práce globalistov je "spoločnosť vysokých životných nákladov", rastúca príjmová polarizácia spoločnosti a nezodpovedné vojnové konflikty z nekorektných príčin, ktoré spôsobujú navyše aj energetickú chudobu v Európe.
Tým chcem povedať, že aktuálne dejinné udalosti asi neumožnia Slovensku nadobúdanie všeobecného blahobytu, ktorý by Slovákov odvrátil od ich malosti a malichernosti a od skupinových stratégií prežitia ku nadhľadu, principiálnosti, odvahe, pravdivosti a veľkorysosti... a ktorý by oslabil vplyv kmeňov, lokálnych vplyvných osôb(!) a zločineckých spolčení na chod inštitúcií, organizácií a chod štátu ako takého... Myslel som si, že v istom štádiu budú už občania natoľko saturovaní hmotne, že to naštartuje psychologický nadhľad a kultivovanosť a ochotu postaviť sa trvácnejšie princípy. Že hmotne zaistený a spokojný občan (úradník, verejný činiteľ) si povie, že "je pod moju úroveň tu robiť na niekoho nejaké podvody... lebo reputačné škody, ktoré mi to môže priniesť, mi za to vôbec nestoja... ja mám čo stratiť". Aktuálny ekonomický úpadok (nielen Slovenska) však spôsobí, že sa zostrí tzv. "súboj o zdroje" a skupinové stratégie prežitia (snaha zvíťaziť nad inou skupinou aj za cenu zdeformovania podoby štátu) prevládnu...
Osobne si teda myslím, že pre Slovensko to nie je vec desaťročí, ale rovno storočí, kým sa stane naozaj európskym demokratickým štátom západného modelu... (a to navyše ešte nevieme, či ten model pretrvá... aký bude osud Západu, lebo EÚ sa teda vyvinulo do poriadne slepej uličky). My dokonca nevieme, či nedôjde ku kolapsu celého západného modelu Civilizácie...
A tiež nevieme, či v nejakom časovom momente nedôjde k zániku Slovenska ako samostatnej štátno-administratívnej jednotky. Zlyhaný štát (ako sa to javí dnes, v roku 2026) asi nebude mať ku kolapsu príliš ďaleko... Kto by si to bol pomyslel 1. januára 1993, že dosahovanie cieľa bude takto zúfalé... že Slovensko bude až tak veľmi prešľapovať na mieste!
Kto komu vsieti gól? - Sami sebe sme najväčšou prekážkou
Ak zostaneme primitívnou kmeňovou spoločnosťou a ak sa budeme strácať v kmeňových vojnách, tak výsledkom budú len boje, ktoré nás budú odkláňať od podstatného... Možno tu nejaká "mafia" zvíťazí nad inou "mafiou", nejaká záujmová skupina nad inou záujmovou skupinou. V poriadku... Ale výsledky budú čoraz horšie a horšie a hnev, frustrácia a napätie v spoločnosti budú stále iba narastať. A voľby budú vždy len o výmene kmeňa, ktorý si momentálne uzurpuje štát... ale nebude to budovanie vízie a blahobytu. Rozhodne nie blahobytu a spokojnosti pre čo najširšie skupiny obyvateľstva.
Napätie medzi kmeňovou (neformálnou) rovinou moci a štátnou (formálnou) rovinou moci je niečo, čo treba postupne tlmiť... lebo dopadneme ako niektoré africké štáty, ktoré niekto nakreslil na mape, ale nebral do úvahy reálnu kmeňovú realitu.
Oslabenie vplyvu kmeňov na slovenskú realitu je nevyhnutným krokom. Iná cesta von z našich slovenských problémov neexistuje... Buď budeme robiť pre (svoj) kmeň alebo budeme pracovať pre lepšiu budúcnosť tohto štátu ako celku... sme na rozcestí. Buď budeme malí a malicherní alebo budeme veľkí. Buď budeme pozerať, ako nám ostatní ukazujú chrbát, alebo od nich niečo "odkukáme".
Práve preto nie som optimista... Žijem tu roky, niečo som už som so Slovenskou republikou zažil. Jasne som videl, že od prvého januára 1993 dokážeme žiť s obrovskou porciou zloby a zákernosti a s úplnou absenciou vízie o budúcnosti. Zahodiť tento primitivizmus nebude vôbec ľahké.
Takže Pellegríni do Paláca,
mladý Gašpar do SISky
a Weiss st. opäť do reprezentácie!
A potom už nás čakajú len krásne dni... a veľa gólov (do vlastnej brány).
