Keď som prvýkrát počul re-aranžmán slovenskej štátnej hymny, prvé čo som si povedal, bolo: "Bože... To je, ako keď psíček s mačičkou varili..."
Ani som vtedy nevedel, ako blízko som bol k pravde, ako sa mi podarilo zachytiť "esenciu" toho, čo sa stalo a čoho som bol práve poslucháčom.
Neznamená to, že sa mi nič na re-aranžovanej štátnej hymne nepáči... to nie. Oceňujem, že v novšej verzii má väčšiu majestátnosť, oceňujem zmenu stupnice pred záverom, oceňujem, že je teraz akoby lyrickejšia a menej "pochodová", oceňujem, že v nej netrieskajú činely, ako v tej doterajšej...
Ale... ten úvodný ("sovietsky") akord je fakt odporný a fujara v závere je, že: "To si ale robíte prdel, že? To už tam rovno mohla byť drumbľa..."
Nedávno (pri príležitosti filmového festivalu v Karlových Varoch) urobila TV Markíza rozhovor s manželským párom Martin Valihora + Natália Germani. Pretože kedysi Martin Valihora zvykol spolupracovať aj s Oskarom Rózsom, reč sa stočila aj na novú podobu slovenskej hymny.
Martin Valihora na otázku odpovedal (prepis je mierne krátený):
"Mne sa páči... je krásna, hutná. Myslím, že Oskar tam do toho dal... ťažko je mi to posudzovať, lebo ja poznám Oskara veľmi dobre. ... Myslím, že tam naozaj cítiť jeho... taký spôsob. ... A on aj keď varí, tak varí strašne tak korenisto a je tam všetko cítiť a všetko je dominantné a všetko je počuť... A taká je tá hymna..."
Tak je to jasné... to nie psíček a mačička varili,
ale to varili Oskar a Rózsa.
A veď dobre, možno sa takto aj varí (a aj to niekto zje)...
... ale určite sa takto nearanžuje.
:-)
PS: A vy čo používate na zahustenie vášho výtvoru? Zápražku/zásmažku, zátrepku alebo nastrúhaný zemiak?
