Život človeka je krehká vec. Stačí jedna zlá jazda na snowboarde a všetko sazmení...
Mal 17...Bol syn, brat, vnuk, priateľ, spolužiak, športovec.. Ale hlavné jeto, že bol sám sebou... Predstava toho, že už to má zasebou je strašná. Už maráno nestretne na chodbe a neopýta sa ma: "Prečo si v čiernom?" Tobývala jeho typická otázka keď ma chcel vytočiť. Moja odpoveď bývala raz sadozvieš alebo lebo metal... Teraz keby sa ma to spýtal povedala by som, lebo siodišiel a chýbaš mi. A nie len mne, ale aj kamošom a rodine...
Adam bol normálny chalan. Mal svoje muchy, ale kto nemá? Vyrastal ako každéiné dieťa. Mal rodinu, kamošov a bol vynikajúci hokejista. Chodil na školu premimoriadne nadané deti. Bol hokejista v dorasteneckej lige a bol fakt dobrý.Ale stalo sa niečo, čo nikto nečakal. Kto mohol vedieť, že piatok v škole sa snim lúčime naposledy?? Začali sa prázdniny. Adam išiel snowboardovať nasvah...Užil si sobotu ale netušil, že nedeľu už nevychutná, ako chce. Boardbola jeho vášeň. Je to strašné, keď si predstavím, ako v jednu chvíľu fičí nasnehu plný nadšenia a zrazu...Ľad? Hrboľ? Rýchlosť?...To už sa nedozvieme...Alejedno je isté. Adam tomu nemohol zabrániť. Zrútil sa. Zabil sa. A už nie jemedzi nami...
Nedeľa večer. Sedím s manželom pri ramene Dunaja a zvoní telefón...V ňom lenpočujem hlas mojej kamošky Zuzky:"Ahoj...", tón jej hlasu bolstrašný,"ideš zajtra Adamovi na pohreb?" V tej chvíli sa mi zatmelopred očami. Najprv ma napadlo, že ide o Adama z mojej triedy. Ale Zuziq vyjachtalazo seba, že Adam zo septimy sa zabil. Oči mi zaliali slzy (rovnako ako teraz,keď píšem tieto riadky) a zmohla som sa len na uplakané "áno, pôjdem".Domov som došla úplne zničená...
Na druhý deň v škole...Pred vchodom bola skala a na nej kríž. Okolo čajovésviečky. Čierna vlajka vytiahnutá až nadoraz. Stretnúť jeho spolužiakov v školebola hrôza. Kaťu som objala tak silno, ako som len mohla. Piki (jeden z najkamošov) chodil ako prízrak. Filip sedel vo vestibule a triasol sa. Bolo tostrašné. Učiť sa nemalo význam. Jeho spolužiaci išli na pohreb po druhejhodine. Ja, Zuziq a Rendy sme odišli po tretej, išli sme kupovať kvety.
Došli sme do Slávičieho údolia, kde sme stretli aj Adamových starýchspolužiakov a kamošov. Rodina, hokejový tím, kamoši a ľudia zo školy. Počasesme sa presunuli ku kaplnke či čo to bolo. Keď nás tam už bolo veľa postupnesme išli dnu. Pamätám si, že mu hrali Let it be. Už pri prvých tónoch sa mizahmlil výhľad. Vošli sme dnu. Postupne sme sa dostali až skoro na koniecmiestnosti. A tam...Taký pohľad som naozaj nikdy nechcela vidieť. Rakva. A vnej Adam. Na tvári mal pokojný výraz. Akoby už bol niekde inde a mal sa fajn.Odovzdali sme kvety a vyšli von. Bolo to horšie než očistec. Vidieť 17-ročnéhochalana v truhle a cítiť bezmocnosť je strašný pocit. Vonku sme stáli asištvrťhodinu. Po tónoch Desmodu, Kelecsényiho a U2 prišiel príhovor farára...
"BOH SI K SEBE ADAMA POVOLAL, ABY NÁM DAL ĎALŠIU LEKCIU ZO SVOJEJVÝCHOVY...JE TO BOŽIA PEDAGOGIKA..."
Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale myslím si, že by mali takýchto ľudí,čo toto tvrdia zatvoriť do blázninca. Je to kravina! To ma prebralo kživotu. Tie žvásty. A najviac ma vytočilo to, že Adam nebol ani veriaci.Neviem, či bol pokrstený, ale viem, že do kostola nechodil ani nerobil nič podobné.Farár však povedal: "Každý z vás si vie predstaviť, čo by mu Adam povedal,keby to bola jeho posledná veta..." S Kaťou sme sa na seba pozreli a usmiali...istotneby to bolo: "Prečo ste v čiernom?" Ale teraz by sme už vedeliodpovedať.Po chvíli rakvu vyniesli von. Odprevadili sme telo na miestoposledného odpočinku. Postupne sme na rakvu každý prihodili piesok...Rodinačakala nastúpená. Kondolencie sú neskutočne ťažké. Uprimnú sústrasť, je mi toľúto...Odporné cliché...Prišli sme k jeho sestre a tá sa s plačom v očiachspýtala:"Vy ste boli jeho kamaráti?" Väčšina z nás sa opäťrozplakala. Zišli sme dole a tam sme vytvorili skupinku.
"Pije sa na Adma!" Zahlásil Kubo Greksa a šli sme do mesta.Dobelhali sme sa do podniku v starom meste. Sadli sme si. Podaktorí z nás sizapálili po ťažkom obrade. Objednali sme si pitie a keď to všetko prinieslizaznelo zborové: "NA ADAMA!"Dúšok čo som prehltla bol trpký. S nímsom prehltla aj smútok..."Ak je Adam v nebi, tak baby tam majúpeklo..."povedal Jakub a pousmial sa nad Adamom. Bolo to naozaj fajn lentak si posedieť a pospomínať na neho...
Bol si fajn chalan, maj sa dobre, nech si kdekoľvek...Chýbaš nám, ale vnašich srdciach ostaneš navždy...Nemôžeme si vybrať kedy odídeme, ale nakoniecsa všetci stretneme v jednej veľkej posteli, a ty sa ma zas spýtaš prečo som včiernom:))) A dávaj na nás pozor, tam zhora dobre vidíš.
