Predo mnou sa otvára rozľahlá hladina – na nej sa pohupujú nespočetné kŕdle kačíc, chochlačiek, kormoránov, čajok... Čerta nespočetné. Ja ich musím spočítať. Vyťahujem ďalekohľad. Začínam od kraja, s kormoráním davom, ktorý okupuje betónový múr. Na prvý pohľad vidím, že ich bude vyše stovky, sedia blízko pri sebe, občas skupinka priletí, alebo odletí podľa tajných zákonov vtáčej etikety... Snažím sa byť presná. Počítam, zapisujem. Teraz som vďačná za ťažký, ale silný monokulár, ktorý mi požičali z SOS (Slovenskej ornitologickej spoločnosti) - aj keď väčšinu cesty mi bude len zavadzať. S mojím vreckovým ďalekohľadom by som mohla len hádať, či tam kdesi vzadu plávajú potápky, alebo potáplice, či kúsok ďalej sedia hlaholky, alebo chochlačky vrkočaté. Medzi obyčajnými chochlačkami svieti biele perie potápača malého – vzácny pohľad. Zapisujem a usmievam sa.Trochu ľutujem, že nemám so sebou fotoaparát. Na druhej strane - kto by ho nosil a ovládal, keď sa treba sústrediť na sčítanie, niesť dva ďalekohľady, statív a zároveň zapisovať? (Nasledujúce fotografie sú ilustračné, z iných zimných vychádzok popri vodných tokoch a jazerách okolo Bratislavy. Snažím sa sprostredkovať svoje dojmy z toho, čo z diaľky vyzerá ako obyčajné kačeny, alebo "aha-tam-niečo-letí".)
Chochlačky sivé - ako býva zvykom, samčeky sú pestrejšie, samičky nenápadne hnedé.
Chochlačky vrkočaté - žltooké vodné punkerky. Najviac je samozrejme kačíc divých.
Človek len musí dávať pozor, či sa v záľahe kačíc neskrýva "votrelec", ako napríklad táto hus.
Lysky čierne - dostali meno podľa lysého bieleho čela na kontrastne čiernom perí.
Lyska má krásne vykrajované plávacie lemy, ktorými dáva najavo, že nie je žiadna kačka, ale patrí do čeľade chriašteľovitých.
Labute - na prvý pohľad mierumilovné vtáky,
trpezlivému pozorovateľovi ukážu pravú tvár.
Čajka smejivá - komu by bolo do smiechu v takej ľadovej vode?
Keď sa pozerám na letiace čajky, chápem, čo na nich vidia všetci tí básnici a spisovatelia. A možno ani netušia, že metafory lietania a slobody nie sú na vtákoch to najzaujímavejšie.
Vykročím dolu po prúde, v ústrety bledému zimnému slnku. Po ľavej strane mám pustý cyklistický chodník, po pravici úzky pásik lužného lesa, ktorý napriek zimnému obdobiu zďaleka nie je opustený.
Medzi bezlistými vetvami sa ako spomienka na leto vyníma hniezdo kúdeľníčky lužnej.
Pri práci sa nenechá rušiť dateľ.
Hoci pre ďatle formulár zimného sčítania nemá kolónku, pohľadu na ne neodolám. Napokon, sledovať treba aj brehy a vegetáciu okolo vody. Okrem kačíc a všetkého, čo posedáva na hladine, sa sčítajú aj trasochvosty, vodnáre potočné, rybáriky... Na rybárika som zatiaľ mala šťastie iba raz a to tiež na inej lokalite, ale človek nikdy nevie...
Prechádzam okolo kotviacich lodí, ktoré tu pravdepodobne priškripol ľadový zákaz plavby na Dunaji. Motory bežia, členovia posádky na seba pokrikujú - tu ma nič zaujímavé nečaká. Hore-dolu preletujú len skupinky kormoránov. V hlave a na papieri sa zatiaľ odohrávajú rýchle súčty a odčítania: prirátavam tie, ktoré nechávam za chrbtom, odčítavam tie, ktoré miznú ďaleko predo mnou (započítam ich až vtedy, keď si niekde sadnú a prejdem okolo nich, alebo keď poletia naspäť a ocitnú sa za mojím chrbtom).
Medzi tým sa teším z pohľadu na kŕdliky stehlíkov, mlynárok dlhochvostých a iných spevavcov, ktoré mi spríjemňujú cestu.
Zelienka (stehlík zelený).
Sýkorka veľká - môj najčastejší sprievodca.
Sýkorka lesklohlavá - príjemné spestrenie druhovej skladby.
Hýľ sa hneď prezradí svojím smutným spevom. Sotva naňho stihnem zaostriť, letí preč.
Kráčam ďalej, nechávam za sebou kotviace lode, malé skupinky potápačov a veľké kŕdle chochlačiek. Počítam kilometre až k malebnej obci Sap, kde fľakatí dunčovia štekajú po maďarsky a ja im napriek tomu rozumiem každé slovo.
Na hranici chránenej oblasti Dunajských luhov, v závetrí štrkových háld si robím piknik s pozorovaním vtáctva. Pod zadkom čiapku, ktorá ma spoľahlivo izoluje od kameňa, na kolenách udenáčový chleba, pred očami ďalekohľad. Asi dva metre odo mňa sa predvádza oriešok - keby som mala fotoaparát, iste by sa neukázal.
Dojedám a keďže mám čas (všetci kolegovia dostali dlhšie úseky), púšťam sa do finálnych sčítačích operácií - najprv za jednotlivé druhy, potom dokopy. Tak dnes to bolo vyše tisíc sedemsto jedincov. Tuším najviac, čo som kedy narátala. Stojaté vody sú zamrznuté, vtáky sa koncentrujú na tečúcich. Rozmýšľam o tom, koľko pekných vecí sa dá vidieť za jeden deň a nechápem, prečo stále nie je dosť sčítavateľov. Veď je na Slovensku toľko ľudí, ktorí radi chodia von a pozorujú prírodu. Že by o sčítaní nevedeli? Vtedy mi napadlo napísať tento článok. Alebo sa láska k prírode spája s črtou samotárstva a nechuťou k organizovaným aktivitám?
Sčítanie naozaj trochu pripomína tajnú vojenskú operáciu - stovky ľudí sa zobudia do studeného rána a hoci je sobota, oni opúšťajú bezpečie domova, aby sa v nenápadnom oblečení zakrádali popri vode. Ďalekohľadom kontrolujú situáciu na hladine. Čosi zapisujú a idú ďalej, až na koniec prideleného úseku. Fungujú ako súčasť koordinovanej skupiny, s cieľom spočítať vodné vtáky na tých najdôležitejších jazerách, priehradách, riekach či morkých lúkach na Slovensku.
V bežnom živote možno študujú, alebo pracujú ako obchodníci, dispečeri, úradníci, či zamestnanci múzeí. Dnes sú predovšetkým ornitológmi. Vlastne raz za mesiac od jari do jesene. Januárový termín je najdôležitejší - medzinárodný. Ich spojeným úsilím sa darí monitorovať početnosť vodného vtáctva, ktoré sa v zime zhromažďuje na našich vodných plochách, zisťovať trendy, ktorých druhov pribúda a ktorých ubúda – základné informácie potrebné pre vedcov a ochranárov.
Chcete vedieť, či sa vodné vtáky sčítavajú aj na vašom jazere/rieke? Chcete sa pridať? Spočítať najväčšie kŕdle v januári, alebo spoznať prívetivú tvár marcových termínov s opatrným prísľubom jari? Chcete vidieť svoje obľúbené kúpacie miesta v podobe, v akej ich nezvyknete navštevovať?
Pozorovať nezvyčajné druhy
ako je táto kačica mandarínska,
potápač veľký,
alebo kajka morská?
Kontaktujte Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko. Stačí sa naučiť rozlišovať najdôležitejšie druhy vodných vtákov (tu pomôže napríklad aj atlas na stránke www.vtaky.sk) - a ochota urobiť si raz za čas zmysluplný výlet s ďalekohľadom a zápisníkom.
