Poklady: Nad starou fotografiou

Bola mladá, pekná a tvrdohlavá. Rodičia ju chceli vydať za niekoho, kto sa jej nevidel. Tak sa zbalila a odišla z domu s tým, že si radšej vezme prvého, koho stretne. Neviem, či to bolo presne tak, že prvého stretla vdovca celkom inej národnosti s troma deťmi. Ale na každý pád sa zaňho vydala. Ona sa nikdy nenaučila po česky, nevlastné deti nikdy po nemecky. Ale v krásnom manželstve a rodičovstve strávili spolu ďalšie desiatky rokov. S tým vdovcom mala ďalších šesť detí. Toľko hovorí naša stará rodinná história o mojej praprababičke.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Na tejto fotke je to sediaca drobná žienka v bielom. Manžel je vedľa nej. A pod fotkou nápis: Zlatá svadba rodičú Přichystalových, Lomnice, 1940. Okolo nich sedia a stoja ľudia v dobovom oblečení, niektorí usmiati, niektorí vážni. Fotenie sa vtedy bralo ako seriózna záležitosť a chvíľa to dôležitá rozhodne bola. Veď kto sa „zlato sobáši"? To už je veru čo povedať. Tá pani v bielom je moja praprababička. Fotka na mňa vypadla z maličkého albumu po pradedkovi. Na vrchu má nápis NÁŠ TÁTA a je nádherným svedectvom. Urobila ho moja babička svojmu otcovi. Je to, tuším, ten pán celkom vľavo.  

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Hľadím na ten obrázok. Fascinujúce, toľko ľudí. Prababičku poznám, aj babičku. Stoja za oslavujúcim párom, prababička za ženíchom. Ostatných nie - vlastne nepoznám iba ich tváre. Príbehy viacerých z nich áno. Hovorili mi ich babičky aj mamka.

Určite sú medzi tými ľuďmi na fotke aj dvaja kňazi. V tejto rodine totiž bolo zvykom celé generácie vždy dať jedného zo synov na farára. A tu nikto z vlastných detí nechcel, tak dvoch synov adoptovali a obaja sa potom kňazmi aj naozaj stali.

Možno je na nej aj teta Helenka, prababičkina sestra, ktorej syn, strýc Beďa, bol cez vojnu v koncentráku. Vedela som to len podľa toho, že mal choré oko a raz keď som sa na to spýtala, povedali mi, že to má odtiaľ. Že sa tak vrátil. Nikdy viac som sa od nikoho z rodiny nedozvedela podrobnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

A možno je medzi tými ľuďmi aj teta Herta, dcéra ďalšej prababičkinej sestry. Odsťahovala sa niekedy v dvadsiatych rokoch do Nemecka. A raz, po druhej vojne, u babičky niekto zaklopal. Babička otvorila dvere vojnou zničeného bytu v domácej zástere - a za nimi stála pani v drahom kožuchu. Povedala: "Ty ma nepoznáš. Ani ja ťa nepoznám. Ale naše mamy boli sestry." Teta Herta o svoju mamu prišla a českú časť svojej rodiny našla po vojne cez Červený kríž. A odvtedy, až kým neumrela, neprestali babičika a ona udržiavať styky, ktoré sa predtým pretrhali. Teta Herta zamladi v NSDAP a babička, ktorej vojna prerušila školu a poznačila celú mladosť a to nielen tým, že bola počas nej totálne nasadená v zbrojárskej fabrike. Ani jedna si to sama dobrovoľne nevybrala. O citlivých veciach nehovorili. To bolo. Našli k sebe cestu a mali si čo povedať o inom.

Skryť Vypnúť reklamu

Ich príbehy sa začali u týchto dvoch oslavujúcich starčekov na fotografii.

Aj môj.

Ktovie, aký ešte bude.

Fotku odkladám. Môj príbeh nebude mať takú silu ako príbehy týchto ľudí. Dúfam, že ho tak nepoznačia historické zvraty, v ktorých malý človek podlieha vôli iných.

Pre mňa sú títo ľudia krásni. Sú moji. Biely okraj a odtiene čiernej a sivej. Kus papierika. Urobil ho dávno na počesť lásky dvoch starých ľudí neznámy fotograf. A aký poklad to je...

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu