Tato: „To máš od toho, že si si buď neumyla ruky alebo si niečo od niekoho papala. Alebo si niekomu dávala pusinky na pusu a to sa nemá, ako sme ti vraveli."
Julinka (nahlas): „Ale ja som neochutnávala! Neochutnávala!"
Tato: „Hm. Naozaj?"
Julinka (tichučko): „A ani od Gáborka nemôžem?"
Tato: „No, radšej nie."
Julinka (nahlas): „Ani pusinky som nedávala!"
Tato: „Hm."
Julinka (ticho a plačlivo): „No... Ani Gáborkovi nemôžem? Ani trošičku? Maličkú?"
Tato: „Nie, Julinka. Nemôžeš."
Julinka: „Ale Gáborko je môj ženích..." (Dotkne sa oparu.) „Au."
Tato: „Nemôžeš dávať každému pusinku na pusu, Julinka. Potom ťa to bolí, vidíš."
Julinka (odhodlane): „No dobre, nebudem. Ani maminke, ani tebe."
O dve hodiny neskôr, pri objímaní na dobrú noc:
Julinka: „A keď sa mi to zahojí? Potom už môžem?" Nečaká na odpoveď. „Hm. Môžem. Dobrú noc, maminka."
Líha si so širokým úsmevom. Výchovu odkladám na neskôr. Nech sa jej pekne sníva. Ktorá z nás to nepotrebuje :)
