Ruský krvilačný valec maká naplno. Ukrajina tento rok zažíva najťažšie obdobie z pohľadu civilných strát. A my príčetní si pripomíname, ako pred 58 rokmi do Československa vtrhli na pokyn Kremľa, a pozvanie ich prisluhovačov, vojská Varšavskej zmluvy. Začala sa normalizácia a je smutné, že aj mnohým našim spoluobčanom sa zdá byť normálne, keď sa minister zahraničných vecí krajiny chvastá prehlbovaním medzivládnej spolupráce s krajinou, ktorá nás označila za úhlavného nepriateľa.
Blanár rokoval s ministrom Ruskej federácie, ktorý tlačí na to, aby ani študenti vysokých škôl nemali výnimku z odvodu do armády, respektíve prikázal rektorom nariadiť odvod minimálne 2 percentám z nich. Samotný návrh je absurdný a je veľmi zaujímavé podľa akého kľúča by sa tie 2 percentá vyberali. Ak sa však bližšie pozrieme na logiku a povahu ruského zločineckého režimu - určite by sa jednalo napríklad o potenciálne nepohodlných študentov.
Nechajme však ruské šialené reálie bokom - je to krajina absurdít a hlavne krajina neslobody.
Čo je však horšie, že v našej krajine, kde si občania užívajú výhody demokratického režimu a kde napríklad môžu aj slobodne obdivovať totalitný režim, sa vyskytuje nemalé percento pobláznených. A práve pre nich je celé vládne divadlo o „politike na všetky štyri svetové strany".
Načasovanie Blanárovho rokovania sa nejaví ako zhoda náhod. V predvečer výročia okupácie a v snahe zakryť totálne zlyhanie rezortu ministerstva vnútra, ktoré objednalo nebezpečné kamery s ruskými špionážnymi systémami, sa jednoducho snažia zahrať na proruskú strunu.
Hrajú síce falošne, ale mnohí pobláznení spoluobčania im s radosťou na túto falošnú muziku tancujú...
Pre nás ostatných - vážme si slobodu. Nie je zadarmo!
