Asi nikto nečakal taký rýchly spád, že už v prvý deň operácie sa na „cestu k čakajúcim pannám" dostanú najvyšší člen režimu, poprední generáli a rovnako aj dávny prezident, ktorý má na svedomí väzenie môjho kamaráta. Určite ale nikto nečakal, že tento šialený režim sa v zúfalstve uchýli k útokom na všetky okolité arabské krajiny. Irán za jeden deň vojny napadol viac arabských krajín ako Izrael za 50 rokov! Ich reakcia je čistým obrazom kopajúceho zdochýnajúceho koňa (ospravedlňujem sa všetkým koníkom) a cestou do absolútne totálnej izolácie. Jeho krvilačné zúfalé pokusy, v ktorých už stihol zbombardovať civilné letiská, hotely a iné ciele v Izraeli, Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii, Katare, Bahrajne, Ománe, Iraku a Jordánsku, s cieľom vytvoriť tlak na USA a Izrael, sa totálne minuli cieľu. Podľa najnovších správ sa možno do vojenskej operácie aktívne zapojí aj Saudská Arábia...
Vyzerá to, že tento zločinecký režim sa nedožije päťdesiatky. Je tomu presne 47 rokov, čo sa z relatívne vyspelej, modernej krajiny Blízkeho Východu a blízkeho spojenca Izraelu stala moslimská diktatúra. Počas tohto obdobia sa Irán vyprofiloval do plnohodnotnej teokracie s prvkami policajného štátu, ktorý sa navyše podieľa na sponzorovaní terorizmu na Blízkom Východe, ale aj v demokratických krajinách Západu. Úhlavnými nepriateľmi v nepísanej štátnej doktríne sa stali malý a veľký satani - Izrael a USA.
Režim, s ktorým mám nepriame skúsenosti, nakoľko mi takmer zabil kamaráta, sa však ocitol v niečom omnoho horšom - v zlyhaní štátu pri plnení základných funkcií (ako napríklad pitná voda). Táto nespokojnosť spustila obrovské masové protesty, ktoré boli brutálne potlačené... Iránsky režim sa rozhodol začať hrať hru o prežitie...
Iránsky jadrový program bol síce totálne zdecimovaný chirurgicky presnými zásahmi v 12-dňovej vojne. Rovnako bol oslabený aj rozsiahly projekt výroby balistických rakiet. To všetko len prehĺbilo nenávisť a túžbu po odvete. Mierové vyjednávania posledných týždňov, ktoré každému, kto sleduje aspoň trošku sleduje iránske médiá, boli vopred odsúdené na neúspech. Irán pokračoval vo vraždení domácich odporcov, väčšinou mladých ľudí, všetko pod rúškom tmy (vypnutie internetu)... Irán si uvedomil, že jeho zločinecký režim je podlomený ako nikdy predtým. Stavil na boj o totálne prežitie. Preto nastalo to, čo každý očakával. 47-ročný latentný a sem-tam horúci konflikt sa zmenil v plnohodnotnú vojenskú operáciu. Vo svete, kde medzinárodné právo už takmer nehrá žiadnu úlohu, sme tak svedkami „policajného zásahu" na totálne dorazenie hrozivého režimu. Aby sme však boli féroví, iránsky režim nikdy neuznával medzinárodné organizácie, vysmieval sa dokonca aj samotnej OSN, ktorú považoval za znak koloniálnej moci.
Irán zostal úplne sám - opustilo ho Rusko a Čína sa zmohla na pár viet o odsúdení útoku. Navyše sa proti nemu postavili aj napadnuté arabské krajiny a jeho útoky na arabské zeme odsúdila aj Palestínska samospráva. Irán však, aj napriek bolestivým zásahom, nepovedal posledné slovo. Zločinecký režim bojuje o prežitie a my netušíme k čomu sa ešte, Bože ochraňuj, môže uchýliť.
A teraz si predstavme, že títo šialenci majú jadrové zbrane...
