Tá realita je krutá. Keď som v referendovom týždni aj takmer sám zabudol na to, že sa koná, nečudujem sa, že mnohí v mojom okolí boli totálne prekvapení, že nejaké referendum teraz je. Predsa len, extrémne horúčavy pražia na hlavu, každý sa rád vidí niekde pri vode alebo zavretý v klimatizovanom byte. Iniciátormi referenda je navyše politický subjekt, ktorý oslovuje hlavne mestského voliča, ktorý prvý júlový týždeň a hlavne víkend aktívnejšie žije radosťou z prichádzajúcich prázdnin.
Polovica Bratislavy je fuč... a Peťko to pri vyhlasovaní referenda veľmi dobre vedel.
Bolo by aj napriek tomu platné? Určite nie! Ale cieľom bola dehonestácia tohto inštitútu a poníženie politického rivala, ktorý zrejme môže byť v budúcich parlamentných voľbách jazýčkom na miske váh.
Referendové otázky sú relevantné a dozaista vo všeobecnom záujme - emocionálne tá prvá z nich o štedrých doživotných rentách - dôležitejšia pre prax tá druhá, ktorá sa stavia proti účelovému zrušeniu Špeciálnej prokuratúry. Celé referendum je však len drahým marketingovým trikom, ktorý zaplatíme všetci. Ale ani to nemôže stáť v ceste tomu, aby človek slobodne vyjadril svoj pevný postoj.
Možno nie každý má tento víkend možnosť prísť, nie každý má to šťastie ako ja (že som si na poslednú chvíľu spomenul a pokojne zmenil výletné dovolenkové plány).
Ak teda patríš medzi tých šťastnejších - zastav sa a sprav si „prechádzku" - keď nie pre iné, tak aspoň z trucu voči tomu šašovi z prezidentského paláca!
