Už sa akosi stalo pravidlom, že v lete sa ten prekliaty vírus schová a my aspoň nachvíľku, aj keď pri dodržaní opatrení, slobodne dýchame. Leto milujem a užívam si ho. Tento rok tomu nebolo inak.
Kúpalisko, okrem relatívnej bezstarostnosti, prinášalo aj mnoho debát. Ľudia často hodnotili opatrenia, aktuálny vývoj. Nikdy som tie debaty nechcel začínať, aj napriek tomu často prišla reč práve na pandémiu. Jedná z našich známych mi len tak razom pri plávaní oznámila, že: "Ale očkovať sa nedám!". Nepýtal som sa jej na to, ani ma to nejako netrápilo, ale predsa som cítil, že za stromom si zubatá brúsi kosu.
Starostlivá, pokorná stará mama
Aj s ňou som sa na kúpalisku často stretával. Nikdy sme sa nerozprávali o pandémii, a ak aj náhodou áno, zbehli sme len ku konštatovaniu, že také to teraz je a že môžeme byť radi, že aspoň v tom lete vírus slabne.
Spoznali sme sa pred pár rokmi - na kúpalisku, kam rada chodila s vnukom. Vnuk je nezbedník. Dozaista to nemá v rodine ľahké, preto stará mama robila, čo sa dalo. Vedela, že vnuka poznám a tak sa veľmi rada vyrozprávala zo svojich trápení. Zdôverila sa, ako sa snaží viesť ho k dobrým školským výsledkom, aby sa netúlal po vonku s pochybnými staršími kumpánmi, ktorí ho v podstate len zneužívajú na nekalé veci. Nuž, raz darmo. Vysvetliť pubertiakovi, že dokončiť základku sa oplatí nie niekedy ťažké. O čo viac v prípade, ak si dokáže čo-to zarobiť a v učení vidí len zabitý a neefektívne strávený čas.
Babka ale nehádzala flintu do žita. Rok prešiel a na kúpalisku sme sa stretli opäť. Už bola bez vnuka...je starší a s babkou na kúpko to už nepôjde.
Vždy ma dojala. Ospravedlňovala sa, že šušle, ale mne to vôbec nevadilo. Jej pokora vo mne naopak vzbudzovala hanbu. Cítil som sa dojatý, keď vždy úprimne poďakovala za našu trpezlivosť s vnukom, za to, že mu predsa len chceme dať šancu. Najradšej by som ju vtedy objal a povedal, že to nevadí, že to nič. Za skutky svojich detí alebo vnukov niekedy naozaj nemôžeme. Život totiž nie je čiernobiely... Bola to skutočne pokorná a vo svojom zmysle veselá a vyrovnaná žena. Teda aspoň z toho, ako som ju poznal.
Už je to len minulosť
Možno ste si všimli, že píšem v minulom čase. Opustila nás. Zobrala si ju tá hnusná smrť, ktorá teraz tak vo veľkom a ZBYTOČNE berie život mnohým otcom, mamám, babkám a dedkom, ujom a tetám...priateľom, ľuďom - dobrým aj zlým. Či bola zaočkovaná - nikdy to nezistím a je mi to v podstate jedno.
Zistil som, že štatistikami z nemocníc tak ľahko ľudskou hlúposťou nepohneme. Nepomôžu ani poukážky, rozhovory...tu pomôže len nátlak a povinnosť.
Covid to so mnou zase vyhral. Vytočil ma do nepríčetnosti. Zarmútil ma a priniesol hnev. Preto tento článok, aby sme nezabudli!
Stará mama mohla byť jedinou záchrannou kotvou pre jej vnuka...ale to je už minulosť.
Nech odpočíva v pokoji - ďakujem jej za každé krásne slovo, ktorým ma povzbudila v učiteľskej profesii!