Prezident USA Joe Biden 18. februára oznámil, že ruší rozhodnutie svojho predchodcu Donalda Trumpa o obnovení ekonomických sankcií OSN voči Iránu. Prezident Biden už niekoľkokrát uviedol, že USA sa snažia o návrat k jadrovej dohode z roku 2015. Zrušením sankcií americká administratíva podnikla prvé faktické kroky k znovuvytvoreniu konsenzu o vývoji jadrového programu v Iráne a pristúpila tak na podmienky Teheránu.
V pondelok 15. februára Irán oznámil Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (IAEA), že k 23. februáru prestane implementovať dobrovoľné opatrenia pod jadrovou zmluvou medzi Iránom a dôležitými svetovými aktérmi z roku 2015. Medzi vypovedané opatrenia patrí taktiež takzvaný dodatočný protokol, ktorý inšpektorom IAEA umožňuje vykonávať inšpekcie na miestach, na ktorých nie sú uskutočňované oficiálne aktivity v rámci iránskeho jadrového programu.
Irán sa tak vyhrážal, že ak do 21. februára USA nezrušia sankcie uvalené voči Iránu, uskutoční dané kroky. Tieto tvrdé sankcie uvalila predchádzajúca Trumpova administratíva po tom, ako v roku 2018 oznámila odstúpenie od spomínanej zmluvy z roku 2015. V nadväznosti na americké kroky Teherán postupne porušoval dohodnuté ustanovenia s argumentáciou, že už nie je viazaný touto zmluvou. Príkladom je obnovenie obohacovania uránu na 20 % z počiatku tohto roka, pričom dohoda stanovila limit 3,67 %.
Teherán v nadväznosti na atentát na popredného iránskeho jadrového vedca Mohsena Fakhrizadeho schválil v priebehu minulého decembra zákon, podľa ktorého musí do 60 dní zintenzívniť aktivitu v rámci svojho jadrového programu, ak uvalené sankcie nebudú zmiernené či zrušené.
Podľa viacerých vyjadrení administratívy prezidenta Bidena je jednou z priorít návrat USA k dohode z roku 2015, keďže sa Irán stále viac približuje k tomu, aby mal k dispozícii dostatok materiálu pre jadrovú zbraň. Napriek tomu obe strany odmietali ustúpiť ako prvé - USA pred zmiernením sankcií požadovali návrat Iránu k dohode, avšak ten ako prvé požadoval zrušenie sankcií. V tomto ohľade je možné zapojenie Kataru ako mediátora, na čom sa tento týždeň zhodli predstavitelia Iránu a Kataru. Dauha by tak mala byť zapojená nielen do rokovaní medzi USA a Iránom, ale taktiež medzi Iránom a hlavnými arabskými aktérmi v regióne.
Od začiatku roka Teherán naviac usporiadal niekoľko vojenských cvičení, ktorými sa snaží vytvoriť tlak na USA, aby sa vrátili k jadrovej dohode. Najnovšie z nich organizuje spoločne s ruským námorníctvom v Indickom oceáne za účelom “posilnenia bezpečnosti námorného obchodu”.
Podľa nedávnych vyjadrení sa Irán uspokojí len s jasnými krokmi USA, čo USA v podstate “splnili” zrušením predchádzajúcich sankcií. Aktuálne je nutné čakať na postup Teheránu, avšak ten by mal s najväčšou pravdepodobnosťou korešpondovať s predchádzajúcimi vyjadreniami, teda mal by ukončiť svoju politiku odporu a porušovania dohody z roku 2015. Ak by sa rozhodol pre odlišné smerovanie, mohlo by to vyvolať negatívne reakcie nielen v USA, ktoré fakticky ustúpili, ale aj v ostatných zmluvných stranách dohody (Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Čína) a opätovné uvalenie sankcií.
Hoci Teherán neustále zdôrazňuje, že sa nesnaží o vývoj jadrovej zbrane, ostatné štáty, predovšetkým Izrael, vnímajú iránsky jadrový program ako bezpečnostnú hrozbu, ktorá môže viesť k destabilizácii regiónu. Spoločné cvičenie Ruska a Iránu má skôr symbolický charakter - obe krajiny majú so Spojenými štátmi napäté vzťahy a vo viacerých otázkach s nimi vedú otvorenú konfrontáciu.
Autor : Dominik Zachar
