Nedôraz, chabá kombinácia a únava – prehra s USA 4:2

Na začiatok treba podotknúť, že mali sme viac šancí, ale nebolo tentokrát aj patričné šťastie. No čím viac sa človek usiluje, tým si ho nakloní k sebe. My sa flákame a za také výkony si ho zrejme dostatočne nezaslúžime. Celá elitná formácia má stále problémy si nahrať, zakombinovať a hrať za národný tím so srdcom! Aj keď v zápase Gáborík skóroval, išlo prakticky o ojedinelú priamočiaru akciu tohto útoku. Miro Šatan sám v interview povedal: „Je to nie v našich schopnostiach, tie hráči majú,“ s čím plne súhlasím, „ale je to v hlavách hráčov.“ Od Demitru počnúc, Gáboríkom a Hossom končiac sa najviac očakáva, že títo hráči budú ťahúňmi nášho mužstva. Zatiaľ sa vôbec tak nedeje. Ťahúňom je Marek Uram so svojou formáciou. Už ani Radovan Somík s Radivojevičom a Kukumbergom nemajú v zápasoch iskru a moment prekvapenia chýba. Pritom stačí tak málo, len zrýchliť rozohrávku, v prechode cez stredné pásmo si viackrát z prvej nahrať a neváhať, nečakať alibisticky, že to urobí niekto druhý. Tak ako je alibistom Chára, ktorý nevie zaviesť puk ani do stredu ihriska, tak ostatní hráči zasa čakajú od Demitru zázraky, že on cez viacerých hráčov súpera prejde až do útočného pásma. Je to utópia. Prečo si chlapci radšej nenahrávate a kolektívne sa nedopĺňate pri postupnom útoku a nechávate to na jednotlivcov? Navyše, keď títo sú ešte aj neschopní takého počinu, ktorý od nich očakávate.Obrana je slabučká, a to sa dalo čakať. Ale na druhej strane mal byť našou hlavnou silou útok, avšak ten sa javí zatiaľ takmer nulový až na Kapušovu formáciu. O pozitívach je hovoriť dosť ťažko, lebo takmer žiadne nie sú. Zopár sa však nájde. Príjemne prekvapil obranca Podhradský, ktorý hrá postupne stále s väčším prehľadom, viac si dovolí jeden na jedného a to je len dobre. Taktiež Harant nesklamal, čo je tiež pozitívne. No a najmä Marek Uram hrá brilantne na rozdiel od trenčianskych veľkých hviezd.Križan bol v dnešnom zápase dosť neistý, hlavne prvé dva góly mohol zneškodniť. Halák by podľa mňa zachytal lepšie a nie je prospešné, že sa stále brankári striedajú. Mali by sme mať jasnú jednotku v tíme.Dnes sme prehrali s USA 4:2, pričom pri dvoch góloch sa Chára prizeral a bol ďaleko od bránky, kde mal pomôcť svojou silou, postavou brankárovi a druhému obrancovi. Všetci z neho robia, či už komentátori, alebo aj tréneri - odborníci skoro boha! Je to však len jeden obyčajný nadpriemerne vysoký hráč, ktorý je zato nemotorný a ani nevie využiť prednosti, ktoré má dané od prírody, t.j. svoju váhu, výšku, dĺžku hokejky. Pri týchto výhodách by mal hrať ešte lepšie ako to predvádza na MS. Veď keď spraví pár krokov, tak je hneď pri súperovej bránke a buď si vynúti faul, alebo zavedie puk do tretiny a nahrá. Veľmi jednoduchý spôsob, ako sa dostať do útočného pásma. Ale nie, on akonáhle dostane puk hľadá nahrávkou útočníkov a zbabelo sa ho hneď zbavuje. To je líder? A že kapitán Bostonu? Výsmech! Ale nikdy nehral na MS okrem Petrohradu dobre, skôr naopak. Vždy sme vďaka jeho chybám, slabému pohybu a zlej pozičnej hre dostávali góly, ktorými sme prehrávali zápasy. Uznávam, že na tohtoročných MS hrá na to, ako sme uňho zvyknutí lepšie ako kedykoľvek predtým, no stále je to málo na možnosti, aké má. V NHL zrejme naozaj je taký dobrý, ako ho všetci ospevujú, ale môžu to zapríčiňovať len dva prosté dôvody, t.j. menšie klzisko a prachy. V nároďáku také peniaze za svoj hviezdny výkon nedostane, tak prečo by sa mal namáhať viac, ako potrebuje? Ale nechajme už Cháru Chárom, je to len jeden čriepok z celej mozaiky našej alibistickej hry.Problémom je, že každý sa cíti byť hviezdou a nikto potom nemaká. V reprezentácii nemáme robotníkov, ktorí hrajú na tričko hviezd ako v NHL. A to je náš kľúčový problém. Ale stačí tak málo, len si medzi sebou prihrávať, ako to robili Stümpel s Pálffym a Bondrom. A hrať so srdcom a nasadením, tak ako to vždy robil Ľubo Višňovský. To sú vzory. Nemáme nasadenie, dôraz, potom nemôžeme vyhrávať a vzdorovať lepším mužstvám aj s hviezdami NHL. Hráči by sa mali nad sebou zamyslieť a tréner Šupler by mal niečo vymyslieť, ako im prehovoriť do duše. Tvrdenia Zdena Cígera: „Myslím si, že v útoku nebol problém,“ si naozaj Zdeno môžeš len myslieť. Pri chytrosti českých hráčov by sme s takto talentovanými útočníkmi nemali problém, lež máme ho, pretože sme Slováci. Tak to je...