Politiku nesledujem, ale ona sleduje mňa. Takže som nutne zaregistroval veľkohubé tlačovky smerákov o výsledkoch auditu čerpania prostriedkov občianskym združením matky predsedu PS pani Šimečkovej. Cez instagram som sa dostal k rôznym reakciám, rôznych figúrok a figúr našej politickej scény. Obsah tejto kauzy mi nahrával do témy, ktorú časom snáď rozviniem v nejakých blogoch. Ide o podľa mňa zásadnú potrebu novo definovať niektoré pojmy a ich obsah. už posledný blog som venoval tomu, ako sa prejavuje rôzne chápanie "slabých" v rozdieloch politiky súčasnej vlády a predstáv opozície. Takýchto "otázok" mám v blogoch viacej a uvedomil som si, že aj obsah tohoto som už opakovane naznačil.
Ak som sa rozhodol uprednostniť politickú tému pred "spoločenskou" tak to bolo z viacerých dôvodov.
Napríklad preto, že ako priaznivec psychohistorie, podporovateľ Progresívneho Slovenska a národovec považujem za dôležité, aby sa na Slovensku zmenilo kormidlo vlády.
Taktiež kvôli pocitu deja vu, ktorý začínam mať z komunikácie Progresívneho Slovenska podobne ako v roku 2019 a 2023. V oboch prípadoch podľa mňa obrovské úsilie dobrovoľníkov a priaznivcov bolo použitých neefektívne a neprejavilo sa vo výsledkoch.
Pasivita ako komunikačný problém!
Michal Šimečka ale aj celé PS reagovalo na obvinenia predsedu vlády čisto pasívne, v niektorých prípadoch sa snažilo o vysvetlenie, inde pasívne deklarovanie čakanie na výsledky a niekedy nešikovne priložilo ako keď poslanec Spišiak verejne povedal, že to zaváňa podvodom.
Veľmi mi to pripomínalo štvavú kampaň proti vtedajšiemu predsedovi Michalovi Trubanovi a jeho výroku o 5 g bieleho prášku. Práve neschopnosť reagovať na túto kampaň aktívne bol podľa mňa jeden z hlavných dôvodov zlého výsledku koalície PS/Spolu vo voľbách 2020.
Prečo je to problém? Dôležité je pochopiť na základe čoho sa voliči rozhodujú o podpore pre vládu alebo pre opozíciu. V prospech vlády a jej pokračovania sa voliči rozhodujú na základe jej schopnosti riešiť problémy. Samozrejme opozíciia, ktorá nie je súčasťou výkonnej moci nemá kompetenciu riešiť problémy. Tento základný bod je obsiahnutý v niečom, čo aj samotní PSáci dávajú neraz do svojich instagramových výstupov - pripomienky "čo vy ste pre túto krajinu urobili? čo ste presadili? akých máte odborníkov, keď tí vaši nikdy nič neriadili?" atď....
Ako teda môže opozícia presvedčiť voličov, aby jej dali hlas, ak nemôže ukázať schopnosť riešiť problémy? Jedinou vecou, schopnosťou nastoliť diskusiu. Opozícia musí prinútiť vládu reagovať alebo ignorovať opozíciou nastolené témy. Ignorovanie (do určitej miery prípad znovuzvolenia Trumpa, alebo návrat Babiša a vlastne aj Fica) tém, ktoré vníma volič ako dôležité vedú k porážke, podobne ako reagovanie, ktoré v predvolebnom období nestíha dospieť k riešeniu.
A tu sa ukazuje ten problém pasivity. Ak opozícia iba reaguje na problémy, ktoré prináša do verejného priestoru vláda, tak odbremeňuje vládu od toho, aby ukázala akékoľvek riešenia. Stačí jej tlačiť obsah diskusie k témam, kde je opozícia pasívna a nedovoliť aby sa opozičné témy stali viac ako okrajovými.
Teraz nie o prípade pani Šimečkovej
Nikto súdny si nemyslí, že vládny audit bol niečo iné ako šikana a poitická objednávka. Jej komunikačným cieľom však nebol útok na PS a jeho predsedu, jej komunikačným cieľom bola informácia pre nerozhodnutých a nevoličov. Tá informácia sa dá zhrnúť v jednej vete. "Jasné, že kradneme, ale pozrite sa na nich, ešte ani moc nemajú a už kradnú, čo si myslíte, že budú robiť, keď získajú moc?"
Táto odpoveď sa opiera o veľmi racionálne jadro. Každý, kto sa dotkol využívania verejných prostriedkov v zdravotníctve, školstve, sociálnych službách, kultúre, športe, pozná alebo počul odesiatkach príkladov neefektívnosti, nehospodárnosti, podvodov alebo účelového použitia. Tvrdiť, že to nie je pravda, pretože poznáme niekoľko organizácií, ktoré to nerobia je naozaj mimo reality a nemusím byť smerák aby som to považoval za výhovorku.
Iba pripomeniem, že o neefektívnosti pri vynakladaní verejných zdrojov som písal jeden blog pri prvom útoku na rodinu Michala Šimečku. A možno pridám aj podobný venovaný spôsobu prideľovania verejných zdrojov
Ako otočiť diskusiu?
Keď syn ako 6 ročný chcel chodiť na aikido pozrel som si, čo je obsahom tohoto bojového umenia. Bolo to plus mínus použitie aktivity útoku proti samotnému útočníkovi. Podobne vidím aj situáciu v prípade obvinení voči pani Šimečkovej. Išlo o jednoznačný útok, ktorý sa dá ľahko premeniť na útok proti útočníkovi.
čo by bolo obsahom tejto aktívnej odpovede na obvinenia?
Priznanenie a identifikácia problému. Kontrola úradu vlády ukázala možnosť problémov v danom procese. Vyzerá to, podľa vyjadrení predsedu vlády, že ide o hlbší problém a o systémové nedostatky. Aj preto je potrebné podrobne preskúmať a identifikovať hlavné problémy pri používaní verejných zdrojov na podporu o.z.
Takže je potrebné vyzvať úrád vlády aby pokračoval v hlbkových kontrolách nakladania prostriedkov. Možno pritom spomenúť niektoré organizácie blízke súčasnej vláde a naznačiť potrebu vykonať kontrolu aj ich využívania verejných zdrojov (v Huliakovej kompetencii je ich dosť, samotní poľovníci by asi neboli nadšení, Migaľ tiež nebude úplne nadšení, jednota dôchodcov by tiež mohla byť zaujímavá a ľudia okolo PS určite majú dosť iných tipov). Netreba útočiť, stačí iba žiadať kontrolu a prisľúbiť, že takúto kontrolu PS urobí v širšom spektre organizácií nie s cieľom trestať a zatvárať, ale odhaliť problémy.
Hľadanie riešení. Už vo vyššie spomínanom blogu som naznačil, že "podvody" pri používaní verejných zdrojov sú často spôsobené existujúcimi predpismi, ich komplikovanosť a nemožnosťou ich pri činnosti o.z. dodržiavať. Ak máte možnosť čeprať prostriedky na mzdy tak pri "napätom" rozpočte a snahe robiť čo najviac budete klamať pri vykazovaní práce, pretože priznanie práce cez víkend by pracovný výkon za rovnaké prostriedky znížil o polovicu. Absurdít podobného charakteru je dosť a určite je dosť ľudí, ktorí by sa k tomu vedeli vyjadriť. Keby PS zvolalo okruhlý stôl, vyvolalo verejnú diskusiu, komunikovalo jej obsah. Ak by okrem politických špičiek nechalo hovoriť ľudí, ktorí nie sú v kruhoch podporovateľov súčasnej vlády vnímaní ako "slniečkári" (folkloristi, turisti, charita) ukázalo by snahu problémy nielen vykrikovať a riešiť.
Príprava riešení: Na tento krok by mal nasledovať aplikačný krok, teda návrhy riešení, ktorí by obmedzil vznik podobných problémov ako sa ukázal pri pani Šimečkovej. Tie zmeny by pritom mohlo mať PS pripravené ako niečo, čo by chcelo realizovať v prvých rokoch svojej vlády.
PS bohužiaľ zatiaľ takmer vôbec nevyužíva jednu zásadnú výhodu, ktorú mu ponúka koalícia. Tou výhodou je zákaz hlasovania s opozíciou v koaličnej dohode. Opozícia môže predkaldať návrhy zákonov a pozmeňovacích návrhov, koalícia vie, že ich bude ignorovať. Prečo neprezentovať návrh zákona, ktorý vyrieši problémy, ale bez jeho predloženia, pretože to aj tak nemá zmysel kým sa nezmení koaličná dohoda. Jedenapol roku pred voľbami sa efekty aj tak neukážu, takže si radšej tento super zákon nechajú po voľbách. Ak chce koalícia dokazovať, že taký zákon nemá ešte paragrafové znenie, tak nech venuje tomu energiu namiesto toho, aby svoju moc použila na riešenie problémov.
záverom:
je mi jasné, že obsah bodu 3 zaváňa šmejďáckymi praktikami. Naschváľ som použil zveličenie, aby som ukázal podstatu.
Ak chce opozícia prinútiť koalíciu aby komunikovala jej témy, nesmie prichádzať s negáciou "vládnych" tém ani s obranou, musí prichádzať s nastoľovaním vlastných tém a diskusiou o jej vlastných témach. Samozrejme je to ťažké, pretože témy určuje život a vláda má šancu prichádzať s riešeniami. Ale od našej vlády moc riešení nehrozí, takže ich neschopnosť sa dá ľahko použiť proti nim ak ju z témy otočíme na riešenia.
poznámka pod čiarou: tento text neprešiel absolútne žiadnou jazykovou úpravou .Za vzniknuté nezrovnalosti sa vopred ospravedľňujeme.
