Tento trend sa označuje za “illiberálnu informačnú autokraciu” – štát prepožičiavajúcim médiám svoju agendu a tak potláča opozíciu a pluralitu názorov .
Medzi najnovšie kroky patrí návrh zákona umožňujúci štátnej “súverénnej ochrane” monitorovať, pokutovať a neziskovky prijímajúce zahraničné financie, je to krok, ktorý kritici prirovnávajú k modelu ruského zákona o “zahraničných agentoch” . V médiách Fidesz zároveň šíri dezinformačné naratívy, najmä proruského a anti-Západného charakteru – napr. spochybňovanie sankcií voči Rusku či tvrdé kampane proti Ukrajine a EÚ .
Dopady na maďarskú menšinu na Slovensku
Politizácia témy maďarskej menšiny v podaní maďarskej vlády sa zrkadlí aj na Slovensku. Štátne financované médiá a Facebookové kanály cielia na maďarsko-jazyčnú komunitu v susedných krajinách, posilňujúc pocit “ohrozenia zo Západu” a zdôrazňujúc potrebu väčšej autonómie či ochrany národných tradícií .
Takéto naratívy polarizujú slovenskú spoločnosť, zvyšujú napätie medzi etnickými skupinami a vytvárajú ilúziu, že menšina je v konflikte so Slovenskom. Jazyková bariéra pritom znemožňuje častým členom menšiny overovať informácie alebo rozpoznať manipuláciu .
Domáca opozícia – kde je naše zastúpenie?
Súčasní slovenskí predstavitelia opozičných strán venujú problematike maďarskej menšiny iba okrajovú pozornosť. Pri diskusiách o právach či integrácii menšiny sa realita často nepremieta do konkrétnych návrhov. Menšinové strany samotné sú navyše rozdelené: niektoré majú silné väzby na Orbánov Fidesz, iné sa od neho odkláňajú , ale ich spoľahlivé a jednotné zastúpenie vo vrcholovej politike absentuje .
