Niektorí tvrdia, že problémy v našej krajine sú len dôsledkom chýb jednotlivcov. Omyl. To, čo zažívame, nie je séria náhod. Je to systém. Starostlivo budovaný, udržiavaný a bránený tými, ktorí z neho profitujú.
Rozklad štátu zvnútra
Ničenie dôvery v štátne inštitúcie prebieha systematicky. Médiá, súdy, všetky kontrolné orgány, ktoré majú dohliadať na moc, sa stávajú terčom útokov. Namiesto rešpektu prichádza podozrievanie, zastrašovanie a pokus o ovládnutie.
Kult „našich ľudí“
Verejné peniaze sa v tomto systéme menia na korisť. Nerozhoduje schopnosť, ale známosť. Štátne zákazky, dotácie, miesta, všetko pre „našich“. Klientelizmus nie je náhoda. Je to súčasť spôsobu vládnutia.
Odstrašovanie namiesto spravodlivosti
Sudcovia, vyšetrovatelia, novinári, každý, kto sa postaví systému, je označený za nepriateľa. Nie je snaha o pravdu, ale o pomstu. Namiesto spravodlivosti sa zavádza strach.
Občan ako prekážka
V skutočnej demokracii má občan moc. V tomto systéme je však verejnosť problém, ktorý treba obísť. Namiesto dialógu prichádzajú dezinformácie, manipulácie a arogancia moci.
Toto musíme zmeniť
Nestačí vymeniť figúrky. Potrebujeme zmeniť celý prístup k moci. Politika má slúžiť ľuďom, nie im vládnuť. Kto mlčí, dáva súhlas. Preto voláme po aktívnej občianskej spoločnosti, po návrate dôstojnosti, férovosti a spravodlivosti. Rezignácia nie je riešením.
V závere mi nedá nekonštatovať, že napokon je to predsa len chyba. Chyba v nás, v nás všetkých.
Dobrou správou však je, že rovnako aj riešenie a zmena sú v našich rukách!
Neopakujme viac tie iste chyby!