Marazmus je výsledkom spoliehania na nižší druh inteligencie

Marazmus je výsledkom spoliehania na nižší druh inteligencie
Písmo: A- | A+

Aby sme pochopili, čo je to ten nižší druh inteligencie a čo je naopak inteligencia vyššia a prirodzená, ktorej by sme sa mali držať, ukážme si to na príklade zvierat.

V prírode voľne žijúce zvieratá nikdy nechodili do nijakej školy. Riadia sa iba svojou vrodenou prirodzenou inteligenciou a na základe nej sú schopné prežiť.

Zviera nemá v tomto smere žiadny problém, pretože vnútorne nedisponuje ničím iným, čo by ho mohlo odvádzať od jeho spojenia s prirodzenou inteligenciou. A preto podľa nej koná úplne spontánne. Absolútne sa na ňu spolieha a s jej pomocou rieši všetky životné situácie. Zviera jedná inštinktívne, a práve inštinkt je jeho spojením s prirodzenou inteligenciou.

No a presne takto by tomu malo byť aj u človeka, ale žiaľ nieje. Aj človek by mal vo všetkých veciach jednať v súlade so svojou vrodenou prirodzenou inteligenciou. Je treba ale samozrejme zdôrazniť, že prirodzená inteligencia človeka je oveľa vyššia, ako prirodzená inteligencia zvieraťa. Človek stojí v tomto smere na oveľa vyššom stupni, ale princíp zostáva stále ten istý. Či už ide o zviera, alebo o človeka, každý z nich sa má riadiť vlastnou prirodzenou inteligenciou, ktorá mu v každej situácii naznačuje jeho správne smerovanie životom.

U ľudí však došlo v tomto smere k problému, pretože zatiaľ čo zviera okrem prirodzenej, alebo prvotnej inteligencie nevlastní nič iného, a preto nie je preň problém tejto inteligencii načúvať a riadiť sa ňou, ľudia okrem inteligencie prirodzenej a prvotnej disponujú i inteligenciou druhotnou. A touto druhotnou inteligenciou je všetko to, čo sa učíme. Druhotnou inteligenciou je všetko vzdelanie, ktoré človek postupne nadobúda.

Prirodzená inteligencia je nám všetkým vrodená, alebo inak povedané, prinášame si ju automaticky so sebou, avšak druhotnú inteligenciu každý z nás nadobúda. A to tým, že sa učí. A to nie len v školách. Učíme sa napríklad určitým pravidlám v rodine, v spoločnosti, v zamestnaní a podobne. No a súhrn všetkého, čo sa bol človek schopný naučiť je jeho druhotnou inteligenciou.

Obrovským problémom ľudí sa však stalo to, že práve kvôli naučenému a nadobudnutému, čiže kvôli svojej druhotnej inteligencii, začali strácať kontakt so svojou inteligenciou prvotnou. Že to druhotné a naučené začalo pokrývať to prvotné, spontánne, vrodené a prirodzené. A čím viac ľudia rozvíjali svojou druhotnú rozumovú inteligenciu, tým viac strácali kontakt a spojenie so svojou prirodzenou inteligenciou, ktorou sa mali vo všetkom riadiť. Lebo práve táto inteligencia je prejavom našej vlastnej ľudskej podstaty a prirodzenosti. Ona je tým, na základe čoho sa prejavujeme ako ľudia. Ona nám totiž napovedá, ako správne jednať a správať sa v živote tak, aby sme si zachovali vlastnú ľudskú tvár. Lebo človek je človekom len vtedy, ak sa drží svojej vrodenej, prvotnej prirodzenej inteligencie.

Ktosi veľmi výstižne nazval podstatu tejto prirodzenej ľudskosti, danej každému človeku Božím zákonom v nás. A je to presne tak, pretože naša prirodzená inteligencia pochádza z Božieho Ducha, čo znamená, že v spontánnej, prirodzenej a intuitívnej podobe v sebe nesie poznanie Zákonov Božích. Nesie v sebe poznanie toho, čo je dobré a čo nie, čo je správne a čo nie, čo je pravdivé a čo nie.

Toto si so sebou prináša každý človek a toto je každému človeku vrodené. Toto je uložené v najhlbšej podstate každého z nás a toto tvorí základ našej prirodzenej a prvotnej inteligencie. A človek, ktorý je s ňou spätý a na ňu dá, musí nevyhnutne kráčať svojim životom správne, pretože sa v ňom riadi Zákonmi Božími, uloženým v jeho vlastnej, najvnútornejšej podstate v podobe prirodzenej, prvotnej duchovnej inteligencie. Život každého takéhoto človeka musí byť potom len cestou šťastia, harmónie a radosti.

Žiaľ, životy ľudí ale také nie sú, pretože u nás nastal problém. A ako už bolo naznačené, problém nastal v tom, že druhotná, čiže učením, vzdelaním a rozumom nadobudnutá inteligencia, prekryla našu inteligenciu prvotnú a prirodzenú, a zatlačila ju do úzadia. A táto skutočnosť napokon dospela do stavu, v ktorom sa ľudia prestali riadiť svojou prvotnou prirodzenou inteligenciou a začali sa riadiť svojou inteligenciou druhotnou. Alebo inak povedané druhoradou!

Na základe toho sa potom stal celý náš život druhoradý, pretože sme v ňom začali preferovať druhoradé hodnoty druhoradej inteligencie a ignorovať prvoradé hodnoty prvoradej inteligencie. Náš svet sa začal vzďaľovať od Zákonov Božích v nás a od života v súlade s nimi, a stal sa svetom, utváraným na základe zákonov ľudských, prostredníctvom druhotne rozumovo naučeného a nadobudnutého.

A tak sa život okolo nás, ktorý sa mohol stať odrazom jasu a duchovnej ušľachtilosti našej prvotnej inteligencie, stal životom neplnohodnotným a druhoradým na základe nášho preferovania druhotnej rozumovej inteligencie.

Ak sa opäť vrátime k zvieratám i k celej prírode, ktorá sa neochvejne riadi svojou prirodzenou inteligenciou, vidíme neobyčajnú krásu a harmóniu, ktorá fascinuje, oblažuje a uzdravuje. Vidíme krásu a harmóniu, ktorá je vonkajšou manifestáciou prirodzeného vnútorného príklonu prírodného sveta k svojej prirodzenej inteligencii.

Avšak príroda a zvieratá v nej sú nižšieho druhu ako ľudia. A keby aj ľudia po vzore zvierat a celého prírodného sveta formovali a budovali svet okolo seba v súlade so svojou prirodzenou prvotnou inteligenciou, muselo by nevyhnutne vzniknúť niečo ešte oveľa krajšieho a nádhernejšieho. Namiesto toho však ľudia, vo svojom vzdialení od vlastnej prirodzenej inteligencie vytvorili svet druhoradého charakteru, postaveného proti prírode a smerujúceho k sebazničeniu.

„Buďte ako deti“, volal k nám Ježiš, čo znamená, že máme byť tak ako deti spontánni. Máme byť prirodzene a spontánne spojení so svojou vrodenou inteligenciou a ňou sa máme vo všetkom riadiť. Táto inteligencia v nás má byť prvoradou.

Neznamená to však, že máme zavrhnúť a zanevrieť na svoju druhotnú inteligenciu v podobe všetkého toho, čo sme sa boli schopní rozumovo naučiť. Musíme však dbať na to, aby to prirodzené a prvotné v nás stálo na prvom mieste, a to druhotné a rozumové až na druhom mieste. Ak totiž zameníme toto poradie tak, ako to ľudia urobili, je to cesta k nešťastiu a k tragédii, ktoré musia nevyhnutne prísť, pretože sme svoj život, svoj spôsob myslenia a svoju hodnotovú orientáciu postavili na druhoradom a nie na prvoradom. Pretože sme veľkosť a jas nášho ducha, tvoriaceho základ našej prirodzenosti, nahradili činnosťou rozumu, ktorý je nositeľom našej druhotnej inteligencie.

Zviera žije ukotvené vo svojej vlastnej podstate a vo svojej vlastnej prirodzenosti, a preto žije v harmónii so sebou i so svetom. Človek však nežije ukotvený vo svojej vlastnej podstate a prirodzenosti, a preto nežije v harmónii so svetom, ani so sebou samým. Preto žije vo svete, riadenom nie veľkosťou ducha, ale druhoradosťou rozumu. Rozum je potrebný a treba ho využívať, ale rozum musí stáť v podriadenom postavení voči našej prvotnej duchovnej prirodzenosti. Pánom v nás má byť duch a rozum má byť jeho verným služobníkom. Takto postavená je naša ľudská prirodzenosť. Ak to však otočíme a necháme v sebe vládnuť rozum, ktorý začne utlačovať a dokonca potlačovať ducha, je to neprirodzené. Je to popretím našej ľudskej prirodzenosti a svet takýmto spôsobom vytváraný je svetom pokriveným, neprirodzeným a nešťastným. Je karikatúrou toho, čo sme v skutočnosti schopní vytvárať, opierajúc sa o veľkosť, vznešenosť, ušľachtilosť a múdrosť našej prirodzenej prvotnej inteligencie.

Nášmu svetu vládnu ľudia druhotnej inteligencie a negativitu tejto skutočnosti máme možnosť prežívať takmer na každom kroku. Máme ju možnosť prežívať trebárs pri mnohých opatreniach proti epidémii koronavírusu. Ide totiž o opatrenia, pri ktorých, ako sa vraví, sa niekedy až rozum zastavuje. Ale to, čo sa v nás pozastavuje nad vyšinutým konaním niektorých politikov nie je rozum, ale náš duch, ktorý jasne vníma nedostatočnosť a druhoradosť riešení prostredníctvom druhoradého typu našej inteligencie.

Alebo sa trebárs pozrime na zákonodarstvo. Na to, aby človek dobre poznal zákony štátu je potrebné právnické štúdium. Paradoxné však je, že aj po absolvovaní tohto štúdia vedú právnici často spory o to, ako tieto zákony správne vykladať. Celý komplikovaný právny systém tak ako ho poznáme, nie je v skutočnosti ničím iným, ako chabou a nedostatočnou náhradou za to, že ľudia stratili spojenie so svojou prirodzenou vrodenou inteligenciou, schopnou jasne rozlišovať dobro od zla a veci správne od nesprávnych. A pretože sme túto prirodzenú a spontánnu schopnosť stratili, bolo ju potrebné niečím nahradiť. Preto ľudská druhotná rozumová inteligencia vytvorila rozsiahly a komplikovaný právny systém, ktorý aj napriek svojej komplikovanosti nie je aj tak jednoznačný a dá sa rozlične vykladať a obchádzať. Jednoznačné a jasné môže byť totiž len to, čo vychádza z našej prirodzenej inteligencie a o ňu sa opiera.

Pomocou a vodítkom pre ľudí v tomto smere sa malo stať Desatoro a Ježišovo maximálne stručné zhrnutie toho, čo človek skutočne potrebuje: lásku k Stvoriteľovi a lásku k blížnemu. Desatoro a Ježišovo odporúčanie mali ľuďom pomôcť nájsť v sebe samých Boží zákon vlastnej prirodzenej inteligencie, spočívajúci práve na týchto základoch. Na základoch Desatora a Ježišových slov sa ľudia mali rozpomenúť na to, čo sa nachádza v každom z nich. Mali sa rozpomenúť na svoju stratenú vnútornú inteligenciu, mali sa s ňou spojiť a mali sa riadiť jej vnuknutiami a princípmi. Potom by vždy mali odpoveď na všetko sami v sebe a nepotrebovali by náhradu trebárs vo forme tisícov zákonov a ich výkladov, ktoré sú aj tak nejednoznačné, a ktoré sa stali len barlou, ponúknutou človeku jeho druhotnou rozumovou inteligenciou.

Najzásadnejšia otázka preto znie, ako nájsť spojenie so svojou prvotnou duchovnou inteligenciou a ako sa táto inteligencia v nás vlastne prejavuje?

Pretože ľudia stratili spojenie so samými sebou, prišli s výšin Svetla pomocníci ako bol Mojžiš, a dokonca samotný Syn Najvyššieho Ježiš, aby nám pomohli toto spojenie znovu obnoviť. Aby nám ukázali spôsob, akým sa máme znovu spojiť so svojou prirodzenou inteligenciou. V Desatore a v Ježišových slovách o nutnosti lásky k Stvoriteľovi a k blížnemu nám boli ukázané hlavné princípy, na akých funguje naša vlastná vrodená prirodzená inteligencia. Kto sa preto snaží tieto princípy žiť a zachovávať, preráža si cestu k spojeniu so svojou prirodzenou duchovnou inteligenciou, a nakoniec sa s ňou spojí. Nakoniec sa s ňou zjednotí. Nakoniec sa duchovne znovu zrodí a plne stotožní s kráľovstvom nebeským, nachádzajúcim sa v každom z nás. A prejavom tohto kráľovstva nebeského v nás je práve naša prirodzená inteligencia. Touto inteligenciou sa máme vo všetkom riadiť a táto inteligencia sa v nás prejavuje tromi spôsobmi: citom, intuíciou a svedomím.

Plnohodnotný človek, je človekom citu, svedomia a intuície! Nimi sa prejavuje jeho prvotná vrodená prirodzená inteligencia. Tento typ inteligencie musí byť nadradený nad našu druhotnú rozumovú inteligenciu, ktorá má stáť v službách ducha. Jedine tak je to správne a jedine tak budeme kráčať cestou k harmónii a k šťastiu.

PS. Hovorí sa tiež napríklad o zdravom sedliackom rozume, ktorým by sme sa mali riadiť. Táto ľudová múdrosť nie je v podstate ničím iným, ako odkazom na nášho ducha. Odkazom na to, čo je v nás opravdivé a autentické, o čo sa môžeme vždy vnútorne plnohodnotne oprieť, a čo nie je možné nikdy nahradiť ničím naučeným.

Skryť Zatvoriť reklamu