Ak s niečím prejavujeme nespokojnosť, alebo dokonca otvorene kritizujeme vedenie môže sa nám ľahko stať, že o prácu prídeme. Oficiálne sa potom samozrejme vždy nájde nejaká všeobecne akceptovateľná príčina, prečo sme museli byť prepustení. V skutočnosti však budú všetci vedieť, že k tomu došlo preto, lebo sme si otvárali ústa.
Takto nejako to v živote okolo nás reálne funguje, či si to už chceme priznať, alebo nie. Na kom sú ľudia závislí a dáva im prácu, čiže chlieb, toho vôľu a požiadavky musia plniť. Keď ju plniť nechcú, môžu si hľadať nový spôsob obživy.
Ak je však náš zamestnávateľ ľudský, čestný, spravodlivý a chápavý, vtedy zväčša plníme jeho príkazy radi a úplne samozrejme, pretože sú múdre a prinášajú prospech obom stranám.
S odvrátenou tvárou tohto úslovia sa však stretneme najmä vtedy, ak je zamestnávateľ neľudský, nespravodlivý, nečestný a bezohľadný. Ale ani vtedy si človek zväčša neporadí a musí sa prispôsobiť, ak nechce prísť o prácu.
Prečo o tom hovoríme? Pretože ľudstvo si doposiaľ neuvedomovalo a nechcelo nijakým spôsobom pripustiť, že vyššie spomínané úslovie, ktoré má v ľudskej spoločnosti svoje diskutabilné mravné a morálne limity, že toto úslovie platí absolútne bezvýhradným spôsobom vo vzťahu tvora k jeho Tvorcovi. Teda vo vzťahu človeka k Bohu!
Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Význam tohto úslovia môžeme do určitej miery nájsť i v podtexte prvého, a teda najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho prikázania, ktoré nám dal Stvoriteľ.
„Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať nijakých iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“ Tieto zásadné slová, ktoré si mnohí ľudia doteraz nedali námahu správne pochopiť znamenajú asi toto:
Hospodin je Stvoriteľom všetkého vo stvorení, a teda i človeka. Stvorenie vzniklo z jeho Vôle a z jeho Vôle v ňom smieme jestvovať. Je to teda jeho Vôľa, ktorá je určujúcou a rozhodujúcou pre všetko, čo sa nachádza vo stvorení.
Z rúk Hospodina jeme chlieb, v jeho stvorení žijeme, a preto sme povinní rešpektovať jeho Vôľu. Sme povinný spoznávať ju a podriadiť sa jej! To jej oná pieseň, ktorú sa musíme naučiť spievať!
Poznanie Vôle Najvyššieho a náš život podľa nej má byť piesňou chvály, ktorou máme vzdávať vďaku Bohu, svojmu Stvoriteľovi. Vďaku za výsadu smieť jestvovať v jeho stvorení. Lebo on jediný má skutočnú moc, on jediný je určujúci a jedine jeho Vôľa je z dlhodobého hľadiska rozhodujúcou. A pretože Hospodin je Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým, človek by s plnením jeho Vôle nemal mať absolútne žiadne vnútorné problémy.
A onen Stvoriteľ, ako jediný oprávnený Majiteľ a Vlastník celého stvorenia už celé tisícročia trpezlivo čaká na to, aby ľudia tieto zásadné skutočnosti konečne pochopili. Avšak oni neustále odmietali a odmietajú spievať pieseň toho, koho chlieb jedia a z koho milosti žijú. Takýto postoj je obzvlášť nepochopiteľným preto, lebo ako už bolo povedané, Hospodin je predsa Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým a plnenie jeho Vôle má schopnosť vniesť do ľudských sŕdc dobrotu, spravodlivosť, lásku, ušľachtilosť i blažené šťastie.
Čas milostiplného čakania na zmenu postoja ľudí však nie je nekonečný! Raz nakoniec skončí a táto skutočnosť bude mať celkom určite veľmi nepriaznivý dopad na každého, kto sa nenaučil spievať pieseň chvály plnenia Vôle Božej vo svojom každodennom živote! Veď všetky tie tisícročia života na zemi boli ľuďom darované iba k tomu, aby pochopili a vo svojich životoch zrealizovali túto najelementárnejšiu a najzákladnejšiu pravdu všetkých právd.
„Buď Vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi!“ Tieto Kristove slová nám predsa jasne napovedajú, že svätá Vôľa Najvyššieho má byť pre nás tu na zemi i mimo tejto zeme vždy určujúcou a rozhodujúcou. Že jej máme podriadiť všetko svoje myslenie a cítenie, všetky svoje slová i činy. Každý, kto vyslovoval tieto Kristove slová nimi predsa sľuboval Najvyššiemu, že sa bude práve takto vždy snažiť konať.
Ale prevažná väčšina ľudských sľubov zostala sľubmi prázdnymi. Nechceli sme a nenaučili sme sa spievať vznešenú pieseň plnenia Božej Vôle, ktorá by musela pretvoriť život na zemi v rajskú záhradu.
Je vskutku ťažko pochopiteľné, prečo ľudstvo nikdy nechcelo spievať túto vznešenú pieseň, ale vydalo sa na cesty zla, nespravodlivosti, nelásky a neušľachtilosti. Tým sa ale vzdialilo od šťastia a mieru, ktoré nie je schopné nájsť, pretože nechce a neusiluje o poznanie a plnenie Vôle Najvyššieho. Pamätajme však, že tejto svojvoľnosti ľudí bude raz učinená konečná prietrž tak, ako bolo zasľúbené. Pamätajme na to a zariaďme sa podľa toho.
