Montreal Canadiens – 1971-1979 (6 Stanley Cupov )
„Habs” , ako znie prezývka tímu, započali jedno z najlepších období klubu ziskom najcennejšej hokejovej trofeje v roku 1971, keď vo finále zvíťazili nad Chicagom Blackhawks 4:3 na zápasy. Na lavičke sa počas základnej časti vymenil Claude Ruel a Al MacNeil. Generálnym manažérom bol už 9. sezónu Sam Pollock a kapitánske „Céčko” na hrudi nosil legendárny Jean Béliveau, mnohými označovaní ako najlepší kapitán v histórii klubu.
Pred sezónou 1971/72 ukončil kariéru Béliveau, post brankárskej jednotky prebral mladý Ken Dryden a novým koučom sa stal dnes už legendárny Scotty Bowman. Obhajoba hokejového grálu z toho nebola, vo štvrťfinále tím nestačil na New York Rangers. Znova sa dočkali až o rok neskôr, v ročníku 1972/73. Pre Bowmana to bol prvý z trinástich pohárov. Nasledovali 2 roky vypadnutia vo štvrťfinále . Po nich však prišlo niečo nečakané – „Habs” vyhrali Stanley Cup v rokoch 1976, 1977, 1978 a aj 1979. Ten posledný bol už bez Sama Pollocka.
Súčasťou tohto kádra boli okrem iných aj členovia Siene slávy Henri Richard, Ken Dryden, Guy Lafleur, Frank Mahovlich alebo Larry Robinson . Tréner Bowman, rodák z neďalekého Vernudu, pôsobil v Montreale, na zápasy ktorého chodil už ako malý chlapec, s výnimkou piatich rokoch v St. Louis, svoju celú dovtedajšiu kariéru. Po poslednom víťazstve v play-off sa však rozhodol odísť do Buffala.
Chicago Blackhawks – 2010-2015 (3 Stanley Cupy)
O prvú a zatiaľ najúspešnejšiu dynastiu v ére platového stropu sa postarali hráči Chicaga. Z prvého Stanleyho pohára sa tešili v roku 2010, keď vo finále nedali šancu Flyers z Philadelphie 4:2 na zápasy. Súčasťou kádra bol aj Marián Hossa, ktorý sa stal prvým hráčom, ktorý sa dostal do finále 3x po sebe s troma rozdielnymi tímami. Na rozdiel od prechádzajúcich dvoch, tentokrát sa dočkal aj víťazstva. V tíme bol aj jeho krajan Tomáš Kopecký. Pre Blackhawks to bol 4. pohár lorda Stanleyho v histórií, pričom od toho posledného uplynulo dlhých 49 rokov. Ďalšie 2 sezóny boli pre klub slabšie, dokázal sa síce dostať do play-off, no vypadol už v 1. kole. Hráči Chicaga si napravili chuť v ročníku 2012/13. Doposiaľ sú posledný tím , ktorý vyhral základnú časť aj Stanley Cup v rovnakej sezóne. Vo finále zvíťazili nad Bostonom Bruins so Zdenom Chárom, Jaromírom Jágrom či Davidom Krejčím. Na strane víťazov stál opäť Marián Hossa, po jeho boku bol Michal Handzuš, Česi Michael Frolík a Michal Rozsíval. Prvýkrát od roku 1978 sa stalo, že sa vo finále stretli 2 tímy z Originálnej šestky.
Na ceste za obhajobou ich zastavili hráči LA Kings s Mariánom Gáboríkom, ktorí neskôr zdolali vo finále NY Rangers. “Blackhawks” sa na hokejový Olymp dostali znovu v roku 2015. Vo finále si poradili s Tampou Bay 4:2 na zápasy. Súčasťou kádra počas všetkých troch víťazstiev boli 7 hokejisti, tréner Joel Quenneville aj generálny manažér Stan Bowman. Jeho otec, Scotty, pôsobil pri všetkých troch triumfoch ako poradca. Medzi nimi aj Marián Hossa, ktorý je už uvedený do Siene slávy. Pred niekoľkými dňami bolo oznámené, že medzi nesmrteľných sa zaradí aj Duncan Keith.
Čiernou bodkou na tejto dynastii je sexuálny škandál, kedy videotréner Brad Aldrich obtažoval počas play-off 2010 mladého Kylea Beacha.
Toronto Maple Leafs – 1945-1951 (5 Stanley cupov)
O jednu z prvých dynastií v histórii NHL sa postarali hokejisti Toronta. Započali ju v roku 1945. Jednalo sa o tretí triumf v lige po zmene názvu z Toronto St. Patricks na súčasné Toronto Maple Leafs. Po ročnej prestávke, kedy sa nedostali do play-off, nasledovali 3 výherné ťaženia za sebou. Počas ročníka 1949/50 hráči Maple Leafs nezvládli 7. zápas semifinále s Detroitom, a tak sa prerušila ich výherná šnúra. Chuť si napravili o rok neskôr proti Montrealu. Rozhodujúci gól strelil v predĺžení 5. zápasu obranca Bill Barilko, ktorý bol súčasťou kádra aj pri predchádzajúcich troch pohároch. O 3 mesiace neskôr Barilko zmizol cestou na rybačku. Jeho telo bolo objavené o 11 rokov neskôr. Zhodou okolností to bolo v roku, kedy Maple Leafs vyhrali ďalší hokejový grál, prvý od Barilkovho zmiznutia. Číslo 5, ktoré nosil, bolo v Toronte vyvesené a stal sa námetom pre song “Fifty Mission Cap” od skupiny The Tragically Hip . V kádri sa nachádzalo aj 5 neskorších členov siene slávy. Jedným z nich bol aj Ted Kennedy, ktorý 1. pohár vyhral v 50-zápasovej základnej časti, ďalšie 3 v 60-zápasovej a posledný v 70-zápasovej.
New York Islanders – 1980-1984 (4 Stanley cupy)
Islanders vstúpili do najlepšej ligy sveta v roku 1972 spolu s Atlantou Flames. Už v 3. sezóne po vstupe sa im podarilo dostať do konferenčného finále, kde však nezvládli 7. zápas v Philadelphiou. Na 1. pohár si klub musel počkať až do roku 1980. Tím vedený trénerom Alom Arbourom zvíťazil vo finále práve Philadelphiu 4:2 na zápasy. Vyvrcholenie ďalšej sezóny dopadlo ešte jednoznačnejšie, Minnesota North Stars uhrala iba 1 zápas. Zavŕšenie zlatého hetriku prišlo v 4. zápase proti Vancouveru 16. mája 1983. Do dnešných dní sú posledný tím ktorí vyhrali NHL 3x po sebe. Budúci sezónu ich však môže napodobniť Florida Panthers. O rok neskôr sa do finále dostali opäť, a opäť súper proti nim neuhral ani 1 zápas. Tentokrát to bol Edmonton Oilers vedený Waynom Gretzkym. Pre klub sa jednalo o 4. a doposiaľ posledný Stanley Cup . Islanders sa stali iba 2. tímom, ktorý dokázal vyhrať ligu 4x po sebe. Predtým sa to 2x podarilo Montrealu. V sezóne 1983/84 sa zopakovalo finále z predchádzajúceho ročníka. Z výhry sa však tešil Edmonton, ktorý prehral iba 1 zápas. Hovorí sa, že hráči Oilers pochopili čo stojí získať pohár lorda Stanleyho až keď videli doudieraných hráčov Islanders v šatni rok predtým. Zverenci Ala Arboura vyhrali neuveriteľných 19 play-off sérii v rade. V kádri sa nachádzali hráči ako Mike Bossy, Ken Morrow, Bryan Trottier alebo Brent Sutter. Kapitánom bol Denis Potvin.
Detroit Red Wings – 1995-2002 (3 Stanley cupy)
Red wings patria medzi tímy tzv. Original six , teda šesticu tímov, ktoré tvorili NHL v prvej sezóne. Mali niekoľko tímov, ktoré sa dajú označiť ako dynastia, ten posledný na prelome tisícročí. V ročníku 1994/95 vyhrali základnú časť NHL a v play-off došli až do finále, kde však prehrali s New Jersey Devils 1:4 na zápasy.
O rok neskôr opäť vyhrali základnú časť, no vypadli v konferenčnom finále s Coloradom Avalanche. Počas tejto série sa zrodila ikonická rivalita, keď Claude Lemieux krosčekoval do hlavy Krisa Drapera. Ten spadol hlavou na hranu mantinelu a odniesol si niekoľko zranení. Všetko to vyvrcholilo o 301 dní neskôr. Tesne pred vyraďovacími bojmi 1997 sa vo v zájomnom zápase týchto tímov strhla bitka, ktorej výsledkom bola korytnačia poloha Lemieuxa a prijímanie úderov od Darrena McCartyho. Na ceste za hokejovým grálom Red Wings nič nezastavilo, vo finále si poradili s Philadelphiou v najkratšom možnom čase.
Počas osláv došlo k autonehode , v dôsledku ktorej sa na ľad už nikdy nepostavil obranca Vladimir Konstantinov, paralyzovaný zostal kustód Sergej Mnacakanov a zranenia utrpel aj Viačeslav Fetisov. O motiváciu do ďalšej sezóny tak bolo postarané. A skutočne, vo finále Stanleyho pohára 1998 nedali hráči Red Wings šancu Washingtonu s Petrom Bondrom. Počas osláv absolvoval „kolečko“ s pohárom aj Konstantinov na invalidnom vozíku. Ďalší triumf prišiel po troch nevydarených sezónach, kedy sa klub nedostal ani do konferenčného finále, v roku 2002. Ich súperom sa stala Carolina, ktorá však dokázala vyhrať iba 1 zápas. Počas tohto obdobia v klube pôsobili legendy ako Chris Chelios, Brendan Shanahan, Igor Larionov, Sergej Fiodorov , Larry Murphy či Nicklas Lidström . Kapitánom bol Steve Yzerman a hlavným trénerom Scotty Bowman, ktorý s klubom získal Stanley Cup aj roku 2008 v pozícii konzultanta.
