Robo neustále vyťahuje minulosť , aby ňou obhájil budúcnosť.

Ak sa mu naskytne príležitosť, ihneď ju využije. Minulosťou sa snaží ospravedlniť kroky, ktoré chce využiť v prospech svojej budúcnosti. Spája nespojiteľné a verí, že mu to všetci zožerú. Vie, že jeho spôsob vládnutia, nevydrží navždy. Keď potrebuje, vytiahne atentát na svoju osobu a spojí ho s opozíciou. Keď mení zákony tvrdí, že nechce opakovanie rokov 20 - 23. Keď potrebuje obhájiť korupciu odhalenú súdmi tvrdí, že nemôže byť zodpovedný za každého vo vedení rôznych úradov. Tvrdí, že páchali skutky bez vedomia najvyšších predstaviteľov štátu. Lenže oni ich dosadzujú a dávajú im príkazy čo a ako. Je unavený a naštvaný. Nestal sa prezidentom, nedostal sa na ústavný súd a nemôže si užívať plody svojej práce. Navyše mu Európska únia klepe po prstoch a preto sa musia niektoré zákony meniť. Dostal sa do slepej uličky. Vie, že bezbrehé rozdávanie skončí a kupovanie voličov nebude také jednoduché. Studňa vyschla a súdruhovia musia " vodu " dovážať. Robo tuší, že vyriešenie súčasných problémov bude extrémne náročné. Preto vyťahuje neustále minulosť. Dúfa , že aspoň na chvíľu ňou zamaskuje súčasnosť. Už nedokáže hodiť všetku vinu na minulú vládu. To ho štve riadne. Chcel by viesť krajinu po svojom. Preto vzhliada k autoritárskym režimom. Svojím ovečkám sa snaží nahovoriť, že je to cesta do peknej budúcnosti. Pobavil ma výrok človeka z jednoty dôchodcov. Za nižšie dôchodky môže druhý pilier. No nedivím sa keď o ňom súdruhovia tak hovoria. Všetko čo súdruhom vyjde z úst, jeho ovečky hneď pochopia po svojom. Prekrúcanie faktov už nestačí a realita je neúprosná. Padli sme a musíme vstať. Musíme meniť spôsob fungovania spoločnosti. Je založená na chybnej mienke, že všetko za nás niekto vyrieši. A mi môžme žiť naďalej vo svojej bubline.