Vzduchovka - aspoň niečo súdruhovia urobili dobre.

Naše detstvo bolo krásne žiadne počítače , tablety , mobilné telefóny. Behali sme po lesoch , lúkach a loziť po stromoch bola veľká výzva. Dnešné bio matky by kolabovali pri pohľade na deti vylezené na vysokej borovici. Ale najväčšia radosť bola keď strýko vtiahol terč a vzduchovku. Sprevádzala nás celým detstvom. V táboroch, škole, doma proste všade. Trest bol keď sme nemohli ísť si zastrieľať. Keď sme boli starší prišli na rad aj ručné vzduchové pištole. Zbrane boli naša láska a ešte prak povinná výbava každého zálesáka.Áno naše detstvo bolo pestré modriny, roztrhané gate, sem tam zlomenina. Detské ihriská boli iný level , kto spadol z preliezky bol lúzer. A kto netrafil terč, to bolo smiechu a hanby. Vzduchovka slávia - legenda na ktorú nikdy nezabudneme. To čo sme zažili mi už deti nikdy nezažijú. Áno som z éry Husákových detí no a čo. Apropo do škôlky a školy sme chodili peši za každého počasia.