Kauza skládky vo Veternej Porube, na ktorej prekrytie si mesto Liptovský Mikuláš zobralo úver vo výške takmer 2 milióny eur (presne 1 991 550,18 €) dodnes vyvoláva búrlivé diskusie i mnohé otázky. Skutočná cena realizácie bola 1,89 milióna eur (presne 1 892 971‚57 €). Bolo potrebné investovať takýto balík peňazí do stavby, ktorá už raz bola uzatvorená a skolaudovaná?
V úvode Vám chcem, milí čitatelia, povedať, že všetky informácie, ktoré sú uvedené v tomto článku môžete nájsť aj vo video-podobe: kliknutím na odkaz pod týmto článkom. Ide o časť záznamu z Mestského zastupiteľstva, na ktorom som všetky fakty dôležité v tejto veci podrobne vysvetlila.
A teraz pre tých, ktorých ešte neomrzel písaný text..
Skládka skolaudovaná s pochybnosťami
Skládka bola uzatvorená v roku 2014 a po nástupe súčasného vedenia mesta v roku 2015 prebehla jej kolaudácia. Prevádzkovateľ, Verejnoprospešné služby (VPS), však pri kolaudácii nepredložil všetky potrebné výsledky skúšok použitých materiálov a uzatváracej vrstvy ílového tesnenia. Konanie bolo preto prerušené. VPS chýbajúce náležitosti doplnila v máji 2015, a inšpekcii predložila výsledky laboratórnych skúšok. Následne bola stavba skolaudovaná.
Pochybenia potvrdené: Pokuta 100 000 € za
správny delikt
Už v roku 2016 vedenie mesta Liptovský Mikuláš samo iniciovalo environmentálnu kontrolu, pretože malo podozrenie, že so skládkou nie je niečo v poriadku. Slovenská inšpekcia životného prostredia (Inšpekcia) následne zistila narastajúce množstvo priesakovej kvapaliny, avšak nedokázala určiť príčinu. Nariadila VPS, aby zabezpečila zachytávanie tejto vody.
Kľúčový moment nastal v roku 2017, kedy ďalšia kontrola Inšpekcie vyhodnotila, že už pri kolaudácii došlo k pochybeniu. Záver bol jasný: VPS neoznámila Inšpekcii, že stavba nebola zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie, čím uviedla nepravdivé a neúplné údaje. Tým naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý jej bola udelená pokuta 100 000 €. Mesto sa voči tejto pokute neodvolalo.
Dlhé čakanie na nápravu a kľúčová podmienka Inšpekcie
Napriek jasnému zisteniu, že skládka nebola uzatvorená správne, VPS požiadala Inšpekciu o zaslanie Rozhodnutia o opatreniach na nápravu až v marci 2021, teda takmer štyri roky po udelení pokuty.
Inšpekcia nariadila VPS vykonať nápravné opatrenia, pričom kľúčový bol bod 3:
Vyhotoviť skúšky ílového tesnenia.
Posúdiť, či bola drenáž vyhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou.
Zabezpečiť posúdenie, či eróziou podložia alebo zosuvom svahu nedošlo k poškodeniu tesnenia skládky odpadov (aby sa predišlo natekaniu podzemných vôd do telesa skládky).
Zabezpečiť novú projektovú dokumentáciu.
Kľúčový bod 3 mal preukázať, že problém je na povrchu skládky, a nie v jej podloží. Ak by totiž bola poškodená spodná tesniaca vrstva (napr. eróziou), opätovné prekrytie povrchu by bolo neúčinné. Problém s priesakovou vodou by pretrvával a 1,8 milióna eur by bolo vyhodených zbytočne. Zároveň všetky finančné prostriedky, ktoré sa už v tom čase vynakladali na likvidáciu kontaminovanej vody, by sa museli vynakladať aj naďalej.
Kontroverzné vydanie stavebného povolenia
V máji 2019 Inšpekcia prerušila proces vydávania stavebného povolenia a stanovila termín na doplnenie dokumentácie do konca roka 2019. Napriek tomu bolo stavebné povolenie vydané už v auguste 2019. Na základe čoho sa tak stalo?
1. apríla 2019 zahájil pán Zdeněk Potyš ( HGS-hydrogeoservis) na žiadosť VPS monitorovanie tvorby priesakových a drenážnych kvapalín. Po 3-mesačnom monitorovaní (od 1.4 do 30.6.2019) vydal Správu o predbežnom hodnotení monitorovania, kde sám konštatoval, že výsledky sú len predbežné, a pre ich legitímnosť je potrebný monitoring vodnej bilancie minimálne po dobu 1 roka.
Vo vyhodnotení uviedol:
"Uvedené tézy treba brať zo značnou rezervou, nakoľko výsledky môže potvrdiť alebo vyvrátiť len monitoring v nasledujúcom období. (...) Hlavnou neistotou je príliš krátke časové obdobie monitorovania."
S touto správou, ktorej validitu spochybnil i sám jej vykonávateľ, sa VPS obrátila na inšpekciu (18. júla 2019), tá následne na Ministerstvo životného prostredia (Ministerstvo), a na jej základe bolo nakoniec 16. Augusta 2019 ministerstvom vydané integrované stavebné povolenie.
Záujem vzbudzuje i fakt, že táto operácia, resp. komunikácia medzi 3 subjektmi, sa odohrala za necelý mesiac, zatiaľ čo štandardná lehota odpovedí (čo i len medzi 2 subjektmi), pokiaľ sa jedná o inšpekciu alebo ministerstvo, sa spravidla pohybuje od 30 do 60 dní.
K tomu navyše došlo bez splnenia podmienky Inšpekcie (bod 3) preukázať, že voda nevyteká v dôsledku erózie podložia alebo zosuvu svahu. Bez tohto zistenia neexistuje istota, že sa kontaminovaná voda nedostáva do podložia a podzemných vôd a že opätovné prekrytie skládky je naozaj riešením.
Navštívili sme skládku: Záhada stojatej vody a merače vykazujúce nepravdivé údaje
V júni 2020 sme sa spolu s ďalšími kolegami poslancami vydali na obhliadku skládky. Šli sme sa tam pozrieť, aby sme si potvrdili, či je skutočne problém v nedokonale vyhotovených povrchových vrstvách (chýbajúce 3% ílu a 4% geokompozitu), ktoré majú spôsobovať presakovanie dažďovej vody.
Na mieste nás ale čakalo prekvapenie: na povrchu skládky bola stojatá voda. Pokiaľ sa na povrchu drží stojatá voda, musia byť tieto vrstvy predsa aspoň do určitej miery nepriepustné… Tento fakt naznačuje, že problém pravdepodobne nebude spôsobený priesakom dažďovej vody. Rovnako i správa z environmentálnej kontroly z roku 2020 potvrdila, že je vznik tejto stojatej vody zvláštny.
Ďalší šok prišiel pri kontrole meračov výtoku priesakovej a drenážnej vody. Štyri digitálne merače vykazovali výdatnosť v rozpätí 0,22 až 0,35 litra za sekundu. Vtedajší riaditeľ VPS, Dušan Grešo, nám na požiadanie ukázal výtokové rúry, ktoré ústia do zbernej nádrže, ktorých výtoky merače merajú. Všetci prítomní jednotne posúdili, že skutočná výdatnosť výtoku na rúrach nedosahovala ani 10% z hodnoty uvedenej na meračoch. Prítomný bol aj odborník z oblasti hydrogeológie, ktorý ju odhadoval len na 0,05 litra za sekundu a menej. Išlo o slabý, prerušovaný prúd vody - doslova kvapkanie.
Pre ilustráciu - predstavte si 3 dcl pohár vody, ktorý vylejete do drezu - taký objem by mal z rúr vytekať za sekundu. V skutočnosti sa jednalo o kvapkanie. Mnohí to máme zachytené aj na kamerách. Merače síce vykazovali hodnoty, hodnoty zodpovedajúce realite v teréne to však určite neboli.
Znepokojujúci je fakt, že množstvá zaznamenané týmito meračmi slúžili ako podklad pre pána Potyša, ktorý na ich základe vyhodnocoval vodnú bilanciu.
Záver: Najprv príčina, potom milióny?
Prehľad faktov naznačuje, že proces schvaľovania opätovného prekrytia skládky bol sprevádzaný pochybnosťami:
Skládka bola v roku 2015 skolaudovaná napriek chýbajúcim dokumentom.
VPS dostala v roku 2017 pokutu 100 000 € za to, že neoznámila nedodržanie projektovej dokumentácie.
Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2019 na základe predbežnej, spochybnenej správy a bez splnenia kľúčovej podmienky Inšpekcie na zistenie, či problém nie je v podloží.
Miestna obhliadka v roku 2020 spochybnila oficiálne tvrdenie o príčine priesaku (stojatá voda na povrchu) a odhalila značný nepomer medzi meranými a skutočnými objemami vytekajúcej vody.
Ostáva otázkou, či bol úver 1,8 milióna eur vynaložený na skutočnú príčinu problému,. Ak totiž problém pramení z poškodenia podložia, financie boli investované zbytočne a problém pretrváva.
Som presvedčená o tom, že bolo najprv potrebné vykonať dôkladnú analýzu príčin výtoku kontaminovanej vody, a až potom vynaložiť finančné prostriedky z peňazí daňových poplatníkov na odstránenie skutočne zisteného problému.
POKRAČOVANIE: VÝVOJ PO ROKU 2023
Táto časť mapuje udalosti do schválenia úveru vo výške 1,99 milióna eur, ku ktorému došlo v januári 2023. Už čoskoro Vám prinesiem ďalší článok, ktorý mapuje, ako sa kauza vyvíjala po tomto dátume a aké informácie vyplávali na povrch počas samotnej realizácie opätovného prekrytia.
(Poznámka: Všetky faktické informácie obsiahnuté v tomto článku boli prednesené na Mestskom zastupiteľstve dňa 9.6.2022, kde som ich podrobne vysvetlila v časti od 1:14:47. Odkaz nájdete kliknutím TU.)
