Technologické giganty sa rozhodli financovať svoj boj o vedúce postavenie v umelej inteligencii prostredníctvom dlhopisových trhov — a hovoria o objemoch presahujúcich 300 miliárd dolárov len v tomto roku. Vzniká pritom legitímna dilema: je ochota takto sa zadlžovať práve v čase, keď tieto firmy generujú rekordné zisky, výrazom strategickej predvídavosti, alebo skôr symptómom trhového rizika, ktoré väčšina investorov v súčasnej vlne eufórie vôbec nevníma?
AI infraštruktúra má cenu bilióna
Za rastúcou chuťou po externom financovaní stoja predovšetkým explodujúce kapitálové výdavky (CAPEX) na budovanie dátových centier a zabezpečenie pokročilých čipov. Podľa aktuálnych analýz zachytených CNBC sú čísla naozaj impozantné — súhrnné kapitálové výdavky najväčších „hyperscalers" by v tomto roku mali preraziť hranicu 700 miliárd dolárov, teda o 60 % viac ako v predchádzajúcom roku. Alphabet — materská spoločnosť Googlu — zamýšľa takmer zdvojnásobiť objem svojich investícií: z 91 miliárd v roku 2025 vyšplhajú na 185 miliárd dolárov v roku 2026. Hoci by tieto výdavky mohli teoreticky pokryť z vlastných prostriedkov, takýto krok by znateľne oslabil ich okamžitú likviditu — preto volí cesta na dlhopisové trhy. Výhoda je dvojaká: výdavky sa rozložia v čase a firmy zároveň vyjdú v ústrety investorom, ktorí po kvalitných korporátnych dlhových nástrojoch čoraz viac túžia. Banka UBS pritom predpokladá, že celkový dlh naviazaný na AI a technológie by mohol kumulatívne do roku 2026 dosiahnuť 1 bilión dolárov.
Modelovým príkladom je Meta, ktorá v októbri 2025 bez komplikácií predala dlhopisy za 30 miliárd dolárov. Schopnosť mobilizovať externý kapitál sa dnes javí ako rovnako zásadná konkurenčná výhoda ako prístup k najvýkonnejším procesorom na trhu.
Alphabet: Keď dopyt stonásobne prevyšuje bežné očakávania
Vrcholom tohto trendu sa v uplynulých dňoch stalo počínanie konglomerátu Alphabet. Spoločnosť minulý týždeň uzavrela emisie dlhopisov na troch trhoch — americkom, britskom a švajčiarskom — v úhrnnej hodnote 31,51 miliardy dolárov. V USA pritom sedemdielna séria nezabezpečených dlhopisov v objeme 20 miliárd dolárov narazila na dopyt až 100 miliárd dolárov. Britský trh prekvapil ešte viac — storočný dlhopis v hodnote 1,4 miliardy dolárov zaznamenal záujem takmer desaťnásobne presahujúci ponuku. Takýto pomer hovorí sám za seba: investori sú natoľko presvedčení o stabilite Alphabetu, že bez váhania akceptujú splatnosť až v roku 2126 — teda vyjadrujú dôveru v túto spoločnosť na celé storočie dopredu.
Covenant-light: Tichá hrozba ukrytá v podmienkach emisií
Idyla však nie je úplná. Vo vnútri týchto emisií sa totiž skrýva jeden podstatný nedostatok — ich štruktúra zodpovedá tomu, čo odborníci označujú ako „covenant-light". Jednoducho povedané, tieto dlhopisy neobsahujú bežné ochranné doložky, ktoré veriteľom štandardne zaručujú určitú mieru kontroly pri nečakaných zmenách v spoločnosti. Pri dlhopisoch Alphabetu, Mety či Oracle napríklad úplne chýba ochrana pri zmene kontroly — v prípade akvizície alebo zásadnej reštrukturalizácie teda investori nemajú právo domáhať sa predčasného vyplatenia.
Trh tieto nedostatky doteraz ochotne prehliadal, pretože spoločnosti tohto formátu považuje za príliš silné na to, aby potrebovali prísne zmluvné záruky. Skutočné nebezpečenstvo však spočíva v precedense, ktorý tým vzniká. Keď si najsilnejší hráči vymôžu emisie bez ochranných doložiek, je len otázkou času, kedy rovnaké podmienky začnú požadovať aj emitenti s výrazne nižším kreditným ratingom — a tí už takú finančnú rezervu nemajú.
