Rast cien patrí k makroekonomickým veličinám, ktoré ovplyvňujú každého bez výnimky – aj tých, ktorí sa o investície alebo finančné trhy bežne nezaujímajú. Nenápadne znižuje reálnu silu hotovostných úspor, oslabuje skutočné zhodnotenie aktív a cez drahšie vstupné náklady či mzdy sa prenáša do zisku podnikov. Aktuálne predpovede naznačujú, že slovenská ekonomika sa tento rok bude vyrovnávať s dynamickejším zdražovaním než susedné Česko.
Česká republika: Stabilný pohyb pri optimálnych hodnotách
Výhľady pre Českú republiku signalizujú, že tempo rastu spotrebiteľských cien sa udrží v blízkosti parametrov, ktoré je centrálna monetárna autorita považuje za vyvážené. Makroekonomická predikcia Ministerstva financií ČR z novembra 2025 očakáva priemerné tempo zdražovania na úrovni 2,3 % v roku 2026, čo je mierne menej než v roku 2025, kde sa počíta s hodnotou 2,4 %.
Zhodné čísla publikuje aj Česká národná banka (ČNB), ktorej prognózy hovoria o inflácii 2,2 % pre rok 2026 a o odhade 2,5 % za uzavretý rok 2025. Stabilný charakter cenového vývoja v Čechách je nepochybný – Český štatistický úrad za kompletný rok 2024 zaregistroval infláciu práve na hodnote 2,4 %.
Slovenská republika: Zo štandardu k výraznejšiemu tempu
Inštitút finančnej politiky pri slovenskom ministerstve financií na 73. zasadnutí makrovýboru zverejnil projekciu inflácie 4,4 % pre rok 2026. Čo sa týka predchádzajúceho roka, očakáva sa celoročný priemer na úrovni 4,1 %. Táto dynamika indikuje, že slovenské hospodárstvo sa podľa oficiálnych odhadov udrží v rokoch 2025 – 2026 v pásme približne 4 %, čo je výrazne viac než v českej ekonomike. Ide o značný rozdiel, keďže Štatistický úrad SR oficiálne uviedol za rok 2024 priemernú ročnú mieru inflácie na úrovni 2,8 %.
Ako alternatívne potvrdenie je možné zobrať do úvahy aj výhľad Európskej komisie. V jej prognóze pre slovenské hospodárstvo zo 17. novembra 2025 sa spomína očakávaná inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na hodnote 4,1 % pre rok 2026 a 4,2 % pre rok 2025. Medzi hlavné dôvody patrí akcelerácia cien v energetickom priemysle pri obmedzovaní systému cenových stropov, plus zvýšenie DPH v roku 2025 a ďalších daňových záťaží implementovaných v rámci konsolidačného fiškálneho programu.
Aké sú dôsledky pre bežnú populáciu a investujúcich?
Výsledný obraz je taký, že po predchádzajúcich rokoch poznamenaných enormne vysokým zdražovaním sa tempo cenového nárastu v oboch ekonomikách znateľne zmierňuje. Na Slovensku však aj napriek tejto zmene zostáva intenzita cenových posunov vyššia. Zatiaľ čo Česko sa na základe oficiálnych materiálov približuje k stabilnému vývoju v susedstve inflačného cieľa centrálnej banky, Slovensko by malo podľa dostupných domácich i európskych predpovedí zostať v rokoch 2025 až 2026 na úrovni okolo 4 %. Za kľúčové príčiny sa označujú fiškálne reformy a oblasť energetiky. Práve výška inflácie definuje, akou intenzitou sa znižuje skutočná sila hotovostných rezerv alebo vkladov na účtoch. Pre tých, čo spravujú investície, ide zároveň o kritérium minimálnej potrebnej nominálnej ziskovosti na zachovanie reálnej hodnoty kapitálu. Výhodou pritom zostáva skutočnosť, že aktívni účastníci investičných trhov môžu vďaka výnosom zo svojich pozícií infláciu vykompenzovať, kým ostatným ich finančné zdroje postupne ubúdajú na hodnote.
