Ekonomický vývoj na oboch stranách spoločnej hranice sa v roku 2025 dramaticky rozišiel – a všetko nasvedčuje tomu, že ani tento rok neprinese zásadný zvrat. Česko sa zaradilo k výkonnostnej špičke vyspelých európskych ekonomík, zatiaľ čo Slovensko sa s rastom len tesne nad nulou ocitlo na opačnom konci rebríčka. Prognózy na rok 2026 potvrdzujú pokračovanie tohto trendu.
Česko: domáci motor beží na plné obrátky
Medziročné tempo rastu českého HDP dosiahlo v roku 2025 hodnotu 2,6 percenta – rovnaké číslo platilo aj pre záverečný štvrťrok. Český štatistický úrad identifikoval ako kľúčový faktor investičné výdavky s medziročným prírastkom 5,3 percenta. Významný podiel mal aj nárast spotrebiteľských výdavkov domácností, ktorý prekonal tri percentá.
Rozhodujúcim zdrojom minuloročného rastu bol teda vnútorný dopyt – zo strany obyvateľov, firiem aj štátu. Bilancia zahraničného obchodu paradoxne pôsobila tlmivo: nie pre pokles exportu (ten stúpol o 5,1 percenta), ale kvôli ešte intenzívnejšiemu rastu importov o 5,3 percenta, ktorý odrážal silu domácej ekonomiky.
Nič nenasvedčuje tomu, že by sa táto dynamika mala v roku 2026 vytratit. Pokiaľ nepríde neočakávaný externý šok, české hospodárstvo by malo bez problémov prekonať dvojpercentnú hranicu rastu.
Ministerstvo financií ČR predpovedá tohtoročný reálny rast okolo 2,5 percenta a podobné tempo očakáva aj v nasledujúcich dvoch rokoch. Pilierom má naďalej zostať vnútorný dopyt – kombinácia investícií a spotrebných výdavkov.
Ešte odvážnejší odhad ponúka Česká národná banka, ktorá ráta s tohtoročným rastom 2,9 percenta (a zhodne aj v roku 2027). Za hlavné hybné sily považuje spotrebu obyvateľstva a investičnú aktivitu verejného aj súkromného sektora. Česká banková asociácia so svojím odhadom 2,6 percenta pre roky 2026 a 2027 stojí medzi oboma inštitúciami.
Slovensko: stratený rok bez signálov obratu
Z pohľadu hospodárskeho rastu bol rok 2025 pre Slovensko de facto premrhaný. Štatistický úrad SR zaznamenal za celý rok rast HDP iba o 0,8 percenta. Jediným rastovým impulzom boli investície; spotrebiteľské výdavky domácností naopak klesli o viac ako percento. Ostatné komponenty HDP nezanechali výraznejšiu stopu.
Ani rok 2026 neprináša dôvod na optimizmus. Národná banka Slovenska predpovedá rast iba na úrovni 0,6 percenta, kde ťažnú úlohu má prevziať export. K citeľnejšiemu oživeniu by malo dôjsť najskôr v roku 2027, po odznení konsolidačných opatrení vo verejných financiách. Mierne pozitívnejší výhľad prezentuje slovenské ministerstvo financií, ktoré predpokladá rast o jedno percento, pričom základom majú byť investičné výdavky.
Spoločným menovateľom oboch ekonomík je ich malý rozsah a vysoká otvorenosť, a teda aj zraniteľnosť voči medzinárodnému dianiu. Česko má výhodu priameho napojenia na nemecký fiškálny impulz, kým Slovensko z neho dokáže čerpať len nepriamo, cez sprostredkované kanály.
Prehľad rastu HDP a prognóz pre rok 2026
Spoločným rizikom zostáva vojenský konflikt na Blízkom východe. Čím dlhšie bude pretrvávať napätie medzi americko-izraelskou a iránskou stranou, tým reálnejšie sa stáva nebezpečenstvo trvalejšieho nárastu cien energetických komodít – s potenciálom vyvolať inflačné tlaky a podlomiť rast na oboch stranách Moravy.
