Harley- ťažký motocykel navrhnutý pre dlhé a pomalé jazdy (typický príklad je cesta do obchodu a späť); nezničiteľný.
Práve preto dostal takéto pomenovanie náš obľúbený bicykel, "harlejka", starší než ja... Prežila už viacero generácii a mnoho skúšok... Našli sme ju (akože "neboštik") pohodenú v kope železa a starého šrotu počas nášho detstva niekde v prísne tajných priestoroch dvora starých rodičov, a poslušne slúži doteraz. Dali sme jej nový image, taký na štýl ala Esmeralda; dve kolesá (ci, bez oporných koliesok), pedále (tiež dve, fíha), namastili sme ju a navoňali (indulona a alpa forever:), týmto pozdravujem Hanku)... Ale brzdy? Fungujú na zaujímavom princípe: Omotať štyrikrát okolo "kormaňa", čo pri páde z kopca, omzlinami na rukách, prípadne v lete pri invázii mušiek, vyzerá dosť komplikovane. Blatníky? Zbytočnosť. No hlavne, že má dynamo :D
A tak som sa pred pár dňami vybrala do obchodu. Keďže riadny kus cesty je od dediny do mesta, reku, vezmem si môjho miláčika a kolegynka, sesternička, podobne, no modernejší typ. Ale tá krútňava! Tenké kolesá sa šmýkali na prícestnom snehu, blato mi spestrilo moje "pozadie" a brzdy... Radšej vyskočiť ako zabrzdiť. Omotávam, omotávam a nič... no nevyskočiť? A taká jazda bez rukavíc vám dokáže poriadne spríjemniť poobedňajšie chvíle. Už len rýchlo zosadnúť, vybaliť nakúpene štyri chleby, ináč ten jeden sa prečo tak tesnal do predného kolesa? No čo už, usuší sa. A zohriať sa teplom z "kachľovca". Ale takéto dobrodružstvo by som nemenila. Treba zažiť :D
Pred pár rokmi, keď "harlejka" mala svoju pôvodnú farbu (ani nie farbu, dajme tomu skorodované železo) sa popri nám valili autá. Kde som mala rozum, že som šla po hlavnom ťahu, nemám úctu k starším (ale držala sa dobre v bezvetrí). Vybočila som na vedľajšiu cestu, aj tak hanby dosť (ani klobúk na očiach nepomohol k zamaskovaniu) a bolo úžasne pozorovať tie pohľady udivených ľudí spoza okien motorových vozidiel. Čím to je? Výskyt gadža. No čo už. Ďalšia skúška života je za mnou a nákup tiež:)