Súd rozhodol, že okresný úrad nezákonne upustil od posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Jedná sa o prípad sanácie environmentálnej záťaže bývalého CHZJD v bratislavskej Vrakuni.
Ide pritom o jednu z najvážnejších environmentálnych záťaží na Slovensku, ktorej riešenie sa už roky odkladá.
Rozhodnutie súdu však neznamená koniec problému – skôr otvára otázku, ako a či vôbec sa sanácia skládky pohne správnym smerom.
Nezákonné vylúčenie ďalších etáp z posudzovania
V roku 2018 prebehlo zisťovacie konanie pre sanáciu skládky – výstavbu tesniacej steny a tesniacej povrchovej vrstvy.
Okresný úrad rozhodol, že skládku netreba posudzovať z pohľadu vplyvov na životné prostredie. Takisto rozhodol, že sa nebude zaoberať druhým variantom – úplným vytiahnutím a odstránením jedovatého odpadu.
Súd rozhodol, že toto rozhodnutie okresného úradu je nezákonné – posudzovanie vplyvov malo prebehnúť. Dal tak za pravdu mnohým odborníkom, aktivistom a aj samosprávam Vrakune a Ružinova. Všetci sme v pripomienkach a odvolaní svorne tvrdili to, čo teraz oficiálne potvrdil súd.
Významné vplyvy na životné prostredie skládky sa mali posudzovať
Pretože vplyvy na životné prostredie pri výstavbe tesniacej steny sú významné. Pri samotnej výstavbe pravdepodobne vznikne nebezpečný odpad z vykopanej hliny.
Ešte viac nebezpečného odpadu vznikne trvalým čerpaním jedovatej vody z telesa zapuzdrenej skládky a aj mimo telesa skládky. Aj keď má byť skládka utesnená stenou a zvrchu tesniacou vrstvou, predpokladá sa, že do skládky aj tak nejaká dažďová voda natečie – a treba ju odčerpávať.
Zásadným problémom tohto riešenia je, že čerpanie kontaminovanej vody môže trvať veľmi dlho – stovky alebo aj tisícky rokov. Takéto riešenie samozrejme nie je dlhodobo udržateľné.
Okresný úrad však rozhodol, že tieto vplyvy skládky nie je treba posudzovať. Teraz vieme, že protizákonne.
Súd zrušil rozhodnutia okresného úradu a vrátil na opätovné riešenie. Výsledkom týchto rozhodnutí bolo, že sanácia sa roky posúvala bez toho, aby boli riadne vyhodnotené jej vplyvy na životné prostredie.
Rozhodnutia úradov sa stali pred viac ako piatimi rokmi. Okresnú úrad rozhodol v roku 2018 a žalobu sme podali v roku 2019. Súd rozhodol až teraz – za prieťahy dostal v decembri pokutu od ústavného súdu.
Sanácia skládky – vyberieme a zneškodníme odpady
Medzitým nielen pretieklo veľa jedovatej vody zo skládky na Žitný ostrov.
Za ten čas získala tesniaca stena stavebné povolenie. Majitelia nehnuteľností stihli dať povolenie na súd a súd už pravdepodobne rozhodol. Podľa dostupných informácií právoplatné stavebné povolenie medzičasom už aj stratilo platnosť.
Súčasné ministerstvo už povolený projekt zahodilo a rozhodlo sa pre kompletné odstránenie jedov zo skládky.
Toto je presne to, čo sme aj na okresnom úrade navrhovali – aby sa úrad zaoberal aj variantom úplného odstránenia nebezpečných odpadov – vtedy to úrad zamietol.
Nechceli sme však, aby sa sanácia takto neúmerne časovo naťahovala. Keď už bola stena pripravená na výstavbu, bolo treba ju postaviť – lepšia stena ako nič. Žalobou sme nijako tento proces nezabrzdili.
Pretože čas je proti nám – každý rok sa na Žitný ostrov naleje množstvo jedovatej vody. Jedovatý mrak postupuje rýchlosťou 200 m za rok a teraz už zasahuje 5-6 km na Žitný ostrov. Čo sa už do spodnej vody dostane – už nedostaneme preč. A bude sa to šíriť ďalej. Ako dlho tam tie jedy zostanú a ako ďaleko sa dostanú?
Príprava nového variantu ministerstva môže trvať veľa rokov – pripraviť zámer, urobiť zisťovacie konanie a takmer isto aj posudzovanie vplyvov. Vybaviť územné a stavebné povolenie, vybrať realizačnú firmu.
Vidím to ako neospravedlniteľné zanedbanie riešenia otravy podzemných vôd na Slovensku.
Rozhodnutie súdu má skôr význam ako precedens
Na čo je teraz dobré rozhodnutie súdu? Súd rozhodol, že sanácia environmentálnej záťaže je zámer, pre ktorý sa musia posudzovať vplyvy na životné prostredie.
Prečo je toto posudzovanie také dôležité? Pretože presúva sanáciu z politickej do odbornej roviny. Vidíme ako funguje politika – čo iný minister, to iné riešenie – a sanácia je stále v nedohľadne. Myslím, že na odbornej rovine je väčšia šanca nájsť pre tento neobyčajne komplikovaný a drahý projekt schodnú cestu.
Okrem toho pri posudzovaní sa majú vyhodnotiť vplyvy na životné prostredie reálnych variantov – a nielen vplyvy ale aj napríklad cena. Takže je šanca, že aspoň z pohľadu životného prostredia sa nájde najlepšie riešenie – a sanácia skládky je primárne projekt environmentálny.
No a v neposlednom rade – posudzovanie musí dať priestor verejnosti – sú to naše veľmi silné práva, ktoré sme zdedili vstupom do EU. A aj tento prípade ukazuje, že prínos verejnosti môže byť užitočný.
No ale úprimne: V súčasnej situácii sú to všetko len veľmi virtuálne zisky. Po harakiri na ministerstve aj tak musí ísť celý zámer od začiatku. Vyhratý súd nemusí teraz sanáciu posunúť dopredu – ministerstvo prehlási zámer za zrušený a súdom nariadené obnovenie konania aj tak neprebehne.
Možno len pre ďalšie posudzovanie sanácie a iných projektov je rozhodnutie súdu významné: Sanáciu, nech sa už bude robiť akokoľvek, budú musieť posúdiť podľa EIA. Okrem toho súd jasné povedal, že je nezákonná salámová metóda obchádzania posudzovania, keď sa z celého riešenia vyjme len jedna etapa a tou sa úrad zaoberá.
Rozhodnutie súdu samo o sebe problémy nevyrieši. Je však jasným signálom, že sanáciu nemožno obchádzať ani skracovať. Ak má mať riešenie skládky zmysel, bude potrebné, aby sa verejnosť, samosprávy aj odborníci aktívne zaujímali o ďalší postup a nestratili ho zo zreteľa.
