O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XXVIII

Mačiatko rozpráva príbeh o tom, ako s rysom ukradli prútik černokňažníkovi.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Jedného dňa, vtedy, keď si si vzala zápalky a šla čakať svojho chlapca k vlaku, sme išli my traja na výzvedy.

„Traja?“ spýtal sa chlapec so zápalkami.

„Traja,“ odvetila líška, hanblivo sa pozrela na rysa a on jej venoval úsmev.

Prešli sme stenou do starej knižnice, spýtali sa knihovníka, ako bojovať proti čiernej mágii a on nás ponúkol mliekom a keksami. Potom rys vyňuchal starú knihu. Šlo o nejakú prastarú ochranu proti čiernej mágii, kde sme my traja čítali výrobu elixíru.

A tak sme začali hľadať suroviny na to, ako uvariť nejakú vodu, ktorá buble a zničí čarodejnícky prútik, ktorý bude robiť všetkým tvorom zle.

„Kotlík mám od draka, mrzí ma, že som ti ho čmajzol,“ hanblivo sa rys pozrel na draka. Prastarý tvor sa cítil pobavene.

„A čo obsahoval elixír?“ opýtalo sa dievčatko so zápalkami.

„Nevieme. Všetko bolo po latinsky, grécky a niečo bolo písané švabachom,“ povedala líška.

„Vy ste miešali elixír a nevedeli, čo tam je?“ opýtal sa chlapec so zápalkami. Bol pobavený, ale zarazený.

„Pamätáš sa čarodejník, keď sme šli riešiť tú výpoveď a Romeo Montek sa zašil na ženské WC? Miešali sme to pred jeho domom. Mali sme aj pár nepekných pokusov a dotyčný jedinec jačal hrôzou, triasol sa a rumázgal nezmyselné citoslovcia. Tuším niektoré termíny v oblasti urológie, ktoré zľudoveli,“ povedal rys a olizal si labu.

No ticho, neprerušujte ma. Lebo poviem o tom, ako som dotyčnému jedincovi skrylo farbu na vlasy kamsi do hnoja. Mňau.

Došli sme k černokňažníkovi domov. A tam bol kôň, ktorý vytlačil nášho koňa.

„Och, ty môj poklad. Čo by som bez teba robil? Ten pred tebou bol lenivý a neschopný. Špina jedna!“ kričal černokňažník.

„Kedykoľvek. Ja nemám problém pomáhať. Aj po víkendoch. Predsa len, robotu treba porobiť. A nemám problém,“ povedal hlúpy kôň. Černokňažník ho pohladkal po hrive.

„Och ty provokáter,“ predcedil černokňažník a uhol si nejakého liehu.

„A pokojne, ja vydržím niesť ťažké náklady aj bez toho, aby som sa napil vody, “ nechutným hlasom povedal svojmu majiteľovi.

„Servilný génius pracuje,“ nadhodil rys a v očiach sa mu zablyslo.

„Nepôjdeme preč? Nechajme im tu elixír, bojím sa o vás,“ povedala líška.

Ja som nesúhlasilo a tajne som sa predrala k černokňažníkovi. Kôň stál majestátne a užíval si, ako sa mu leskla hriva. Mňa si ani nevšimol. A tak som čakalo, kedy černokňažník zaspí. Potom som mu vzalo prútik a hodilo do elixíru.

„Kde si bolo? Kde si sa túlalo?“ opýtala sa ma líška.

„Hotovo. Prútik pláva v tom svinstve,“ povedalo som.

„Múdre mača. A teraz poďme preč, lebo sa tu udeje apokalypsa,“ povedal rys.

Ušli sme a za pár hodín sme prišli späť. V lese sme našli staré drevo, odniesli do prútikarne, kde sa vyrobil prútik, ktorý nemal mágiu a podsunuli sme ho černokňažníkovi. Nespoznal rozdiel.

„A čo sa stalo s elixírom?“ opýtalo sa dievčatko so zápalkami. Oči jej horeli zvedavosťou.

„Nuž, provokoval som černokňažníka, aby sa napil bublavej vody, ale neuspel som. Do šľaka!“ povedal rys.

„Ale kôň už dobrý týždeň nevyšiel z toho domu,“ zachichotala líška.

„Snáď ste ho nedokaličili,“ poznamenal chlapec so zápalkami.

„Ale čoby. Z nejakého obchodu som vzal kvapky. Len nerozumiem ľudským termínom. Čo je to preháňadlo?“ rysovi sa rozžiarili oči.

„Nespomínali ste, že ste poškrabali toho chmuľa?“ opýtal sa drak.

„Samozrejme. Už nevedel čarovať. Tak som sa učil základy chirurgie. Ale bez šitia. A predsa len, nerozumiem veľmi termínom ako umŕtvenie,“ poznamenal rys.

„Ale to ste nemuseli,“ povedal kôň, ktorý bol hrdý na to, akých má priateľov.

„Čo keby sme dotyčného jedinca zobudili? Určite pohľad do mojich očí ho donúti používať citoslovcia, ktoré možno zľudoveli,“ povedal rys.

Dalo by som si niečo dobré k jedlu. A pôjdem spať. Celé som sa nadrelo. A tak som zaspalo pri svojich najbližších. Pri svojom rysovi, líške, chlapcovi a dievčatku so zápalkami, pri koňovi a drakovi. Začalo som si ešte aj priasť. Mňau.