Chodníčky, cesty, moje milované stromy, potoky a rieky. Kameňožrúti, víly, prednášky, a kotle, kde sa miešali elixíry. Opäť som sa medzi svojimi kolegami hrabal v archíve, kde boli staré policajné prípady. Dokonca som dostal ponuku učiť o tom na univerzite. Prednášať o starých policajných čarodejníckych metódach.
S dievčatkom so zápalkami sme sa stretávali každú stredu po práci a zbierali listy. Chýbala mi jej ženskosť. Gaštany, listy, kŕmenie sýkoriek a hrabanie sa vo vlasoch. Občas sme si spravili horúci nápoj. Jeseň odišla, ale bola krásna. Takú som už dlho nezažil. Padali listy a hrali sa s našimi vlasmi.
Na Štedrý deň som sa zobudil o štvrtej ráno a pozeral do stropu. Opäť to prišlo. Dúfal som, že nespavosť som vyliečil, ale nie. Povedal som si, že si urobím kakao. Horúce kakao s maslom a škoricou.
Sedel som v kaviarni, ktorá bola prázdna. Nebol som hladný, zíval som, ale vedel, že nezaspím. Typický znak nespavosti: človek je dobitý, unavený, ľahne si – a nič sa nedeje.
„Fascinujúce, aké maličkosti dokážu byť spúšťačmi, čo?“ usmial sa rys, ktorý si sadol na stôl a umýval sa.
„Fascinujúce je, že ty nespíš,“ podpichol som ho.
„Na rozdiel od teba, ja spím kedy sa mi chce. Čo sa ti stalo?“ spýtal sa ma priamo.
„Ja neviem. Je 5 hodín ráno, kakao je už studené a ja vlastne neviem. Nechcem nikomu pokaziť Vianoce, ale opäť neviem spať. A ešte na Štedrý deň,“ povedal som mu.
„Ešte aj to kakao je hnusné, fuj!“ skríkol som, lebo bolo studené.
„Vieš, na to, že si čarodejník, máš výrazne obmedzené schopnosti, ktoré sú spôsobené nespavosťou. Tuším sa to volá oheň, ktorý ti pomôže,“ usmial sa ironickým smiechom popod fúz.
Spravil som si ďalšie kakao a urobil si sladké raňajky s džemom. Rys síce lomil labami, že prečo nejem niečo poriadne ako mäso, ale usmial sa. Vonku ani nesnežilo, ale kaviareň bola krásna. Vianočný stromček, vôňa pomarančov a chuť škoricového kakaa.
„Myslím, že som šťastný. Odkedy som sa vrátil, je mi dobre. Čas plynie rýchlo,“ začal som.
„To je jasný dôkaz nespavosti, šťastie. Keď je človek spokojný, nemá zlé myšlienky, užíva si život, tak najlepší liek na to, je, že nevie spať. Pôsobivé,“ ironickým hlasom poznamenal a usmial sa.
„Tomu práve nerozumiem, čo sa vlastne deje. Veď tu je všetko fajn. Pamätáš sa na to, ako sme šli za tou riaditeľkou, ktorej si povedal, že používa ženské zbrane?“ spomenul som si a začal sa smiať.
Rys sa nesmial. Priamo na mňa pozeral, usmial sa a začal rozprávať.
„To myslím nie je dôležité. Mimochodom, pre tvoju informáciu, už nie je riaditeľka. Odbáčaš od témy,“ povedal mi to dosť rázne.
„A čo sa stalo? Veď všetko bolo v poriadku. Konečne som zaspal vedľa dievčatka so zápalkami. My štyria tiež občas chodíme spolu na pivo a je to super. Dokonca sa mi páči aj v práci,“ prezradil som mu.
„Došiel si do bodu, že si skutočne šťastný a nevieš spať, čo?“ spýtal sa ma priamo.
„Veď to,“ povedal som mu a nerozumel som. Nenávidím stavy, keď vstanem o štvrtej ráno. Potom neviem zaspať a nakoniec som ako zbitý pes a únavou ľahnem do postele večer. Vydrží mi to pár hodín a potom opäť to isté.
„Príde mi to ako keď dostaneš chrípku po nejakom strese v strede júla, len preto, že trochu inak zafúka vietor,“ dokončil som.
„Ale to nie je len. To je ten spúšťač, môj dvojnohý priateľ. Teraz si prišiel domov. Si tu s milovanými osobami. Dokonca tvoji rodičia sa prisťahovali do neďalekej dediny a rodičia dievčatka so zápalkami tiež. V práci to máš dobré, lebo máš šéfa, ktorý ťa rešpektuje. Tvoji kolegovia sú fajn, pretože máte kolegiálne vzťahy. Rešpektujete sa a viete si dopriať priestor. Vynechal som niečo?“ opýtal sa ma tento terapeut v kožuchu.
„Takže chceš povedať, že keď som si konečne oddýchol, prišli staré „rany“, ktoré sú vo mne dlhodobo?“ opýtal som sa ho.
„Neprišli by, pokiaľ by neprišiel spúšťač,“ povedal mi.
„Dobre, ale čo sa stalo? Akože v Taliansku som mal jemný problém s kolegom. Dával mi jasne najavo, že ma neberie ako kolegu. Keď som začal niečo robiť, dokončil to po mne. Alebo mi vzal kus mojej práce a ani mi nenechal začať a každému hovoril ako sa so mnou dobre robí. Potom, keď som nevládal, lebo bolo toho veľa, dohodol sa tajne s niekým a urobil to. A ešte povedal, nemáš začo,“ vybľul som to zo seba.
Rys zasyčal.
„A tomu hovoriš jemný problém? Keď je tvoja drahá kníhovnička a ty si archivár, mal by si občas niečo prečítať o takých zaujímavých termínoch. Napríklad undermining, gaslighting, love bombing, backstabbing. To mi chceš povedať, že je málo?“ usmial sa rys a umyl si labu. Potom pomaličky nadvihol obočie.
„Od mala inak neznášam týchto frajerov, ktorí môžu všetko!“ skríkol som.
„Pretože používajú tieto toxické manipulatívne techniky. Tak si to rozanalyzujme:
- neberie ťa ako kolegu – pasívno-agresívna dominancia. Ty si tam bol nový a on ti dal pocítiť, že ťa nerešpektuje. (Normálne to funguje opačne, ale to ty vieš.)
- tajné dohody za tvojim chrbtom. Backstabbing, čiže zradný útok zozadu.
- love bombing – rozpráva o tebe, aký si úžasný.
A ešte ti zrejme podkopával a znížoval autoritu – to je presne to, čomu sa hovorí undermining.
To je stále jemný problém?“ pousmial sa.
Mne bolo konečne lepšie a šiel som si dať ďalší chlieb s džemom.
„Nebolo by aj trochu rumu do toho kakaa?“ dievčatko so zápalkami škrabala rysa pod bradou a on priadol šťastím.
„Ale len trochu, ešte bude cestovať. Pustíš nás na trojhodinový výlet? Okolo 10. sme späť,“ spýtal sa rys líšky, ktorá sa na neho nežne dívala.
Vonku nás už čakal drak a ďakoval rysovi, že si poletí nad Apeniami. Rys mi do kakaa niečo nalial, aby som bol neviditeľný. Ktovie čo mali tí dvaja za lubom. Dievčatko so zápalkami a líška si uškŕňali pri stromčeku.
Zoznam dielov:
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-zoznam
