„Tak prečo si prišiel? Čo tu chceš?“ nedalo kolegovi a hádzal po rysovi všetko, čo ho napadlo. Čuduj sa, svete, netrafil sa.
„Takto sa upratuje v šéfovej kancelárii?“ ešte nežnejšie sa spýtal rys. Pozrel sa neho ako na deti, keď im chce prečítať rozprávky.
„Mali ste tu v lete kolegu. A vy ste znehodnotili jeho prácu. Obaja,“ povedal rys.
„Ja, ja, ja, ja, ja,“ začal šéf a nevedel čo povedať.
„A čo je to prerábanie jeho práce? Dokončil niečo, prešli ste s ním, kde boli chyby? Aby vedel do budúcna?“ spýtal sa po tichu rys. „ Nie! Vy ste to za jeho chrbtom spravili tak, aby sa on cítil, že je zbytočný!“ doplnil a trochu zvýšil hlas.
„No, keď on bol flákač. A ruku na srdce, bol lenivý!“ skríkol šéf.
„Tak preto si prišiel. Ty si jeho ochranca. A teraz ako čo čakáš?“ kričal kolega.
Vo mne to trochu vrelo. Počúvať o sebe také veci.
„Nedokončil prácu a ja som musel za neho robiť. Potom som mu radšej nič nedal, lebo je to hlúpy dement!“ skríkol kolega.
„Dojemný príbeh plný sĺz. Preto trpí nespavosťou. Pretože vyhorel kvôli tomu, lebo ste ho pasívne odkopli?“ spýtal sa rys.
„Aha, nemáte začo, zabudol som?“ zasyčal rys a kolega spadol na zem.
„Na to nemáte dôkazy!“ skríkol šéf, čo sa tiež bál.
To už som nevedel či sa viac bojí o svoje miesto alebo o to, čo mu rys urobí. Štvornohý tvor sa ale kontroloval elegantne.
„To je znamenitá vojenská taktika. Skoro ako Umenie vojny, čo?“ posmešne sa vyjadril na oboch adresu.
„No kolega je veľmi snaživý a radšej robí sám,“ šéf mu to povedal a chránil ho. Ťažko povedať, či chránil seba alebo chránil jeho.
„Čiže ste si ani na začiatku nevyjasnili pracovné povinnosti. A chceli zničiť človeka, ktorý vám nič neurobil?“ začal ich rys tlačiť k oknu.
Oni bľabotali, hučali, vyhovárali sa, že oni ho majú radi. Že to tak nemysleli.
„Áno, mali ste ho radi ako vlk ovcu, keď je hladný, čo?“ syčal rys a tentokrát už bol fakt zlý.
„A čo som mal robiť? Jasné, že som vedel, že je lepší. Svedomitejší, má kontakty po celej Európe, ešte popri tom učil a moji kolegovia chceli s ním do terénu, aby s nimi riešil zločiny. A ja? Ja sa tu celý čas sa snažím a nikto si to nevšimne. Tak som si povedal, že to nebude mať také jednoduché. A čo? Tiež som človek, ktorý má svoje potreby! A každému je to jedno! Tak si to robte sami!“ skríkol kolega, čo začal plakať. Obaja sa tlačili pri skrini.
„Môj drahý priateľ, kedysi si bol fanúšikom Star treku. Pozri sa, aj takí Klingóni alebo Romulani by sa od nich mohli učiť,“ povedal mi rys a ja som sa odrazu stal viditeľným. Tí dvaja šli do mdlôb.
„Vzácny artefakt, ten tvoj kolega. DARVO vo všetkých vrstvách!“ skríkol rys.
Pozrel som sa na nich a pri tom všetkom som si čosi uvedomil, ale niekto ma prerušil.
„Vykopali ti jamu a nad ňu ti dali kyvadlo. Ja som však z iného diela, ale máš plné právo im povedať, „Never more!“ zakrákal havran z krbu.
„Postarám sa, aby sa to prešetrilo,“ povedal šéf.
„To my sa postaráme o to, aby sa tu vymenilo oddelenie,“ povedal som ja ráznym tónom.
„Ty si ešte na tom horšie! Pretože ty si svojim hýčkaním kamoša vykopal jamu a dal tam kyvadlo. Aby si paralyzoval môjho priateľa!“ zasyčal rys a havran zakrákal.
Okno nad nimi sa rozbilo a objavila sa dračia hlava.
„Chlapci, mám med. Aj nejaké orechové koláče. Poďme domov na Vianoce! Máme 2 hodiny! A na nich kašlite, však to šmece!“ povedal drak.
Leteli sme opäť nad Alpami všetci.
„Drak mal med, rys vzal cestoviny a bylinky, chlapec so zápalkami niesol kávu a toskánske koláče,“ usmial sa havran.
„Chceš letieť s nami?“ opýtal sa drak.
„Tu sa nehodí povedať Never more, čo?“ žmurkol.
A tak sme leteli ponad Alpy späť. Dievčatko so zápalkami zdobilo s mačiatkom stromček a neustále sa doberali.
Rys si pod stromček ľahol a zaspal. A ja som ju pobozkal. Chutila po škorici a mede.
„Drahý, kým vy ste boli v Taliansku, my sme boli v Škandinávii. Predsa len, drakovej žene bolo smutno a tak sme tiež niekam odleteli. V Nórsku mačiatko roztrhlo krabicu jednému podvodníkovi a tak som ti doniesla ovčí sveter,“ nežne sa usmiala.
A tak sme si postupne začali pripravovať vianočné dobroty. My sme doniesli koláče z Talianska, rys cestoviny a kdesi sa tu zatúlali aj koreniny. Líška priniesla Luciine žemle, Pepparkakor, mačiatko zvedavými očami ukazovalo na sud, v ktorom bol Glögg. A zjedli sme všetko možné. Dokonca aj tvarohy ako to majú v Chorvátsku, ale aj kapustnicu s rybou a šalátom. Rysa a mačiatko div neporazilo, keď sme chceli rybu obaliť.
Havran si našiel najvyššiu vežu na univerzite a čakal.
„Boli to divoké Vianoce, keď sme lietali po Európe,“ usmial som sa na ňu večer.
„Myslíš, keď sme mačiatko vyberali z truhlice pokladov kdesi na severe Nórska?“ usmiala sa a sľúbila mi, že to povie.
„Sme radi, že sme opäť všetci spolu,“ nežne povedala líška.
„Keď mi nabudúce zatajíš jemný problém, tak si ma nepraj!“ zachrápal rys a olízal mačiatko, ktoré ho hrýzlo do ucha. A pri univerzite prefrčal vlak.
„Mimochodom, jedol si niekedy Skyr?“ podpichlo ma dievčatko so zápalkami, lebo vie, že ho zbožňujem.
Zoznam dielov:
https://blog.sme.sk/suraba/kultura/o-chlapcovi-ktory-stratil-zapalky-zoznam
