Čiao Strom
"odpustiť zmyslom nezmyselnosť tvrdení
prebúdzajúcich sa v krehkých tak nestálych dušiach
a rozbiť tú ukotvenú krehkosť
v ktorej jestvujeme už iba ako
rozdúchané st/p/rachy"
Hlavu mám takú prázdnu, že už iba čumím do blba ako Michal a na nič nemyslím. Viem, netreba pripomínať. Obe sme spojené neznámym hlúpym priestorom, kde myšlienky iných majú slepú formu a otázky ničivý dopad. Dnes ráno som bola na nákup. Klasika. Mlieko do kávy, maslo, lentilky, polomáčané sušienky v horkej čokoláde a tiež koko v horkej čokoláde + cigarety.
Výdavok od pani pokladníčky poslušne hádžem (ako si mi prikázala) do prasiatka. Už teraz sa teším na spoločné tripy a na nečakané prievany, ktoré sa vždy míňajú s najnižším tónom tvojho hlasu (úchylka otvárania dverí ma pri tvojom speve vždy fascinovala).
O chvíľu máme výročie odlúčenia. Podať si ruky. Ach, len to nie. Ak víri zlá predtucha v hlave, až potom pevný stisk rúk a silné objatie, aby sa nikdy nezabudlo. Veď slová sa už dávno ulakomili, snáď prežijú apokalypsu komunikácie a tvrdý dopad na podlahu.
Kúpim víno a inteligentne budem pripíjať počas večerných "seáns" na letnú úrodu, na tvoju tragikomédiu a moje situačné prešľapy. Pripravím hviezdny prach, aby sme mohli po tvojom príchode dúchať do hladiny a po opojení vína na jej dne skladať vyhnynuté hviezdy do puzzle. Ber alebo nestrkaj do toho svoje paprče :-)
Tých pár dní mi však vrátiš a potom opäť prepožičiaš. Bozkávam, IS. Slovensko.