Toto nie rozprávka, ale skutočný obraz našej spoločnosti.
V nemenovanej dedinke vchádza babka s paličkou na cestu. Chce prejsť k susedom oproti. V tej istej chvíli sa touto dedinkou rúti auto rýchlosťou 177 km/hod. Vodič zbadá 100 metrov pred sebou babku, ktorá vchádza na cestu. Kým stačí zareagovať, prejde sekunda. Za tú sekundu auto prejde 50m. Vodič začína krízove brzdiť, ale tých zvyšných 50 metrov auto prejde za 1,5 sekundy. Potom sa stane nevyhnuté. Auto v takmer 100 kilometrovej rýchlosti zráža babku.... Výsledok si vie každý predstaviť.
Každý normálny človek a každý normálny vodič si to vie predstaviť, ale tento vodič nie je normálny, je to NIEKTO. Je to šéf policajného oddelenia, ktorý sa niekam ponáhľa. Prečo ? Pretože on môže ? Jemu sa predsa nemôže nič stať. Jemu nie, pretože je policajt, nie obyčajný, ale šéf. Na to, či sa môže stať niečo niekomu inému, nemyslí, pretože nemá čím. Keby mal čím, tak by sa nikdy nehnal v dedine 177 kilometrovou rýchlosťou.
To je to, čo sa mohlo stať, ale na šťastie sa nestalo. Čo sa stalo potom ? Vodič, šéf policajného oddelenia, dostal písomné napomenutie od svojho nadriadeného. Vybavené, však sa v podstate nič nestalo.
Čo by sa ale stalo v inom, normálnom, štáte ?
Ten vodič by už asi nemohol pokračovať v jazde. Ten vodič, šéf policajného oddelenia, by už asi nebol séfom. Rovnako by už asi nebol šéfom ani jeho nadriadený, ktorý ocenil jeho zbesilú jazdu napomenutím. Ten vodič by už asi nebol ani policajtom, a ten vodič by už asi dlho nebol ani vodičom. To by sme ale museli žiť v normálnej krajine, kde žijú a vládnu normálni ľudia. V krajine, kde nežijú rovní a rovnejší, v krajine kde platí padni komu padni. To žiaľ Slovensko, po 15 rokoch Ficovlád, nie je. Napriek tomu sa dá len ťažko uveriť, že na Slovensku nežijú ešte aj normálni ľudia, ktorí to vidia.
PS : Čo sa mohlo stať a nestalo sa, ale aj to, čo sa potom malo stať a nestalo sa.
Takže Robko, Matúško, Peťko, platí padni komu padni ?
PS 2 : A čo vy, milí kolegovia blogeri, ako by ste ocenili vy tohto vodiča ?
