"Policajný funkcionár sa na východe Slovenska rúti obcou 177 kilometrov za hodinu. Maximálnu 50-ku tak prekračuje viac než trojnásobne. Je sobota popoludní. Šéf miestneho obvodného oddelenia nie je v službe a šoféruje svoje súkromné vozidlo, kým ho zastaví policajná hliadka. Kam sa ponáhľal, vysvetľovať nechce. Po našej otázke zložil telefón." https://www.aktuality.sk/clanok/ydrEvqj/zvrat-v-kauze-policajneho-sefa-ktory-sa-rutil-rychlostou-177-kmh-dedinou/
Nadriadený tohoto policajného závodníka ocenil písomným pokarhaním. Normálny smrteľník by na mieste zaplatil 800€, alebo 1300€ v správnom konaní.
Padni komu padni ?
Ale vyzerá to, že keď nefunguje systém, fungujú božie mlyny. Po medializácii tohoto prípadu si to všimli aj na Ministerstve vnútra a čuduj sa svete, zrušil rozhodnutie nadriadeného o písomnom pokarhaní policajného pretekára. Riaditeľ odboru sa má hlboko zamyslieť a rozhodnúť znova...
Pán riaditeľ si má z čoho vybrať :
"Ak sa dopravného priestupku dopustí policajt, pokutu na mieste nedostane. Podľa služobného zákona rieši spôsob sankcie jeho nadriadený. Ako disciplinárne opatrenie tak môže policajt dostať okrem písomného pokarhania aj trest zníženia služobného platu o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, alebo zákaz činnosti." V najhoršom prípade by tak funkcionár mohol prísť o vodičský preukaz.
Policajt by mal pomáhať a chrániť, ale policajt, ktorý sa rútil obcou rýchlosťou 177km/hod nikomu nepomáhal ani nikoho nechránil, ale ohrozil obyvateľov obce, ktorou sa rútil. Čo by sa stalo, keby na cestu náhle vybehlo dieťa ?
Policajt by mal byť vzorom v dodržovaní zákonov, policajný funkcionár by mal byť vzorom nielen občanom, ale aj svojim podriadeným a riaditeľ odboru by mal dbať na to, aby jeho podriadení dodržiavali zákony a boli v tom vzorom pre občanov.
Jediný, ktorý sa zachoval tak, ako sa mal zachovať, bol príslušník hliadky, ktorá zastavila policajného funkcionára, ktorý sa hral na Fitipaldiho. Tento policajný funkcionár ale určite nebol žiadnym vzorom. Jeho nadriadený a jeho rozhodnutie určite poškodilo vnímanie polície verejnosťou. Padni komu padni, nepadlo...
Policajný riaditeľ dostal šancu zamyslieť sa nad svojím rozhodnutím, hoci aj jeho rozhodnutie by malo byť ocenené, Policajný funkcionár si bude musieť počkať na jeho rozhodnutie a verejnosť (média) by mala sledovať, ako bude jeho životom nebezpečná jazda vyriešná.
Po tom, ako bola jeho jazda vyiešená jeho nadriadeným, a po tom, ako sa riešia iné prípady v polícii, sa asi nejaké rázne rozhodnutie očakávať nedá. Rovnako ako sa nedá očakávať, že by to rozhodnutie mohlo vrátiť stratenú dôveru občanov v políciu.
