reklama

História, ktorá sa v škole neučí: Večný September

Ako vznikol svet, do ktorého sa ponárame na hodiny denne.

História, ktorá sa v škole neučí: Večný September
Pamätné tričko pri príležitosti Večného Septembra. (Zdroj: Kevin Marks CC BY 2.0)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

História sa nám snaží vysvetliť ako vznikol svet, v ktorom žijeme. Ale dnes, keď ľudia trávia veľkú časť svojho bdelého času na Internete, dejepis začal akosi zvláštne krívať. V škole sa dozvieme o tom, ako vznikol náš štát, ako vznikli jeho politické a sociálne inštitúcie, ale o tom, ako vznikol ten magický a trochu desivý svet, do ktorého sa každý deň na niekoľko hodín ponárame, o tom nevieme skoro nič. A tak, ak sa žiak spýta učiteľa dejepisu, ten bude chvíľu koktať a potom zahrá otázku do autu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde však začať?

Keď sa chceme oboznámiť s históriou cudzej krajiny, je dobré zapamätať si nejaký kľúčový dátum, dátum, ktorý rozdelí históriu na dva kusy a poskytne nám aspoň trochu orientácie v čase. Pre históriu Európy by to mohol byť napríklad rok 1945. Čo sa stalo pred ním je dávna história, ktorá nemá bezprostredný vzťah ku svetu, v ktorom žijeme. Čo sa stalo po ňom, to je povojnový svet, ktorý ešte stále vidíme okolo seba.

V online svete je takýmto rokom rok 1993, rok, kedy sa začal Večný September.

Prvé americké telekomunikačné spoločnosti vtedy začali predávať prístup na Internet bežným užívateľom. To, čo bolo najprv len skromným kvapkaním sa roku 1994, keď túto službu začal ponúkať AOL , zmenilo na dravú rieku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte v januári 1994 sa domorodec Joel Furr pýta: "Len sa mi to zdá, ale to vážne Delphi vypustilo na net neuveriteľné množstvo čudákov?"

Nie, dobrý muž, nezdá sa ti to. A to, čo vidíš je len chabou predzvesťou toho, čo ešte len príde. Tvojou budúcnosťou sú GeoCities.

Geocities
Geocities 

Rok 1993 oddeľuje Internet akademikov a uletených nadšencov, ten starý svet intelektuálnej elity, znovuzrodenú République des Lettres od nového, bujného a nespútaného, demokratického Internetu spodiny, kde zrazu neplatili žiadne normy, ani pravidlá.

Keď som na škole roku 1991 dostal po prvý krát prístup k Internetu, musel som podpísať pravidlá správania sa, ktoré obsahovali veci, ako že tam človek nemá nadávať a podobne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, znelo to vtedy rovnako hlúpo ako dnes, dôležité však je, že vtedy ešte mohol niekto vážne veriť, že sa takéto pravidlá dajú na Internete vynútiť. Po roku 1993 sa tieto ilúzie rozplynuli. Videli sme, že pred nami leží divoký západ.

A ak by sme túto metaforu amerického západu zobrali vážne, tak potom tí prví domorodci na Internete boli dobrodruhmi, cestovateľmi, prospektormi, ktorí osamote, alebo v malých skupinkách objavovali nové, obrovské a nepreskúmané územia, boli prví, čo videli tiecť dátovú Mississippi, boli, tak ako ranné americké kresťanské sekty, prví, čo experimentovali s novými spôsobmi spolužitia, spolužitia, ktoré by nevyžadovalo fyzickú prítomnosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po roku 1994 potom prišla fáza divokého západu. Hordy nových obyvateľov tiahli vo vozoch smerom na západ. Lákala ich vidina lacnej pôdy, zlata a rýchleho bohatstva. Z toho, čím bol Internet predtým nenechali kameň na kameni. Možno nerozumeli svetu, ktorý sa vydali dobyť, zato však položili základy nového, onlinového sveta, tak, ako ho poznáme dnes.

Niekto by povedal, že táto fáza ešte stále trvá. Iní by asi namietli, že už dávno skončila, že s nástupom veľkých firiem ako Google a Facebook, nastúpila aj doba lúpežných barónov. Tak či onak, rok 1993 bol vážnym prelomom v histórii Internetu.

Netreba sa však mýliť. Netreba si myslieť, že Internet, ktorý vidíme dnes je len čírym produktom barbarskej kultúry Večného Septembra. Že rok 1993 je rokom, kedy prestalo existovať to staré a vzniklo niečo úplne nové. Tak ako dnešná európska kultúra nie je len produktom divých kmeňov, ktoré sem za sťahovania národov pritiahli z východu, ale skôr naštepením kultúry týchto kmeňov na substrát zaniknutej Rímskej Ríše, tak isto je dnešný Internet tým, čo vzniklo, keď sa nomádi Večného Septembra pokúsili vyrovnať z dedičstvom pôvodného Internetu.

Začína to samotnou architektúrou Internetu, ktorá bola vyvinutá so zámerom prestáť jadrovú vojnu. Dáta na Internete obtekajú poškodenie. Ak padne jadrová bomba sa Silicon Valley, zvyšok Internetu bude fungovať ďalej. Ale ako hovorí John Gilmore, jeden z význačných domorodcov: "Net interpretuje cenzúru ako poškodenie a dáta tečú ďalej okolo nej." S týmto princípom nemajú hordy Večného Septembra nič spoločné. Napriek tomu ho tu však máme dodnes a budeme mať zrejme navždy. Cenzúra v Číne funguje len s najvyšším vypätím síl a západné pokusy o cenzúru dezinformácií jednoducho zlyhávajú.

Ďalším dedičstvom starého Internetu je open source softvér. O jeho vplyve na svetovú ekonomiku sa veľa nehovorí. A hlavným dôvodom je to, že ako by svet vyzeral bez neho si vlastne ani nedokážeme predstaviť. Open source softvér poháňa telefón, na ktorom čítate tento článok, stoja na ňom dátacentrá, ktoré vám poskytujú výsledky, keď vyhľadávate cez Google, alebo keď si prezeráte posty na Facebooku. Ak by pretrval starý systém, kde IBM dávalo absurdne vysoké cenovky na každý jeden kúsok softvéru, svet by dnes vyzeral dosť inak. Vysoké ceny by zrejme znamenali, že poskytovať online služby zadarmo a financovať ich cez reklamy by nebolo ekonomicky únosné. To znamená, že všetky služby na ktoré sme zvyknutí, teda vyhľadávanie, mapy, email, sociálne siete a podobne by boli platené. Bolo by to len niečo pre elitu, tak ako kedysi kufríkové mobilné telefóny. Väčšina by stále žile offline. Neúprosná logika učebných kriviek tiež znamená, že samotné služby, hoci určené len pre bohaté publikum, by mali dosť nízku kvalitu.

Ďalej: IETF, organizácia založená za ranného Internetu a dodnes pracujúca na jeho anarchistických princípoch sa zase stará o to, aby jednotlivé časti Internetu vedeli navzájom spolupracovať a aby sa Internet nerozpadol na oddelené kusy vlastnené či už národnými štátmi, alebo veľkými firmami.

Z cypherpunkového hnutia skorých 90. rokov zas pochádza moderná kryptografia - a teda to, že sa dá platiť cez Internet, bez toho, aby človek o svoje peniaze prišiel a teda aj Amazon a celý online obchod - ale tiež kryptomeny, WikiLeaks a napokon aj dark web. A z dlhých diskusií o open source tomto a open source hentom nakoniec vznikla open source vojenská rozviedka, zrejme posledná vec, ktorú by človek čakal, že ju preberie občianska spoločnosť.

Pred rokom 1993 vyzeral Internet a komunity na ňom ako niečo, čo si raz v histórii možno vyslúži poznámku pod čiarou. A aj by to tak bolo, ak by nebol prišiel Večný September a myšlienky, ktoré vznikli v inkubátore týchto komunít nevtiahli do seba celý svet. Nielen pár kockáčov a fanúšikov sci-fi, ale aj robotníkov, politikov, ženy v domácnosti a futbalistov. Skrátka nás všetkých.

Martin Sústrik

Martin Sústrik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  1 348x

Ako funguje svet. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu