reklama

Čínska výchova

Vytlčie čínska výchova z človeka akúkoľvek schopnosť odporu?

Čínska výchova
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Keď počujeme správy o protestoch v Číne, máme sklon sa pýtať: Sú Číňania skutočne schopní účinne protestovať proti režimu, alebo majú mozgy natoľko vymyté propagandou, že akékoľvek nádeje na zmenu zvnútra sú čisto iluzórne?

Dôležitou súčasťou odpovede na túto otázku je pochopenie čínskeho systému výchovy, ktorý formuje aký majú ľudia postoj a ako interagujú s autoritami, vrátane orgánov štátu.

Veľa sa popísalo o tom, ako je čínsky prístup k životu, a dokonca čínska ekonomika, formovaná tradičným konfuciánskych systémom jednej dôležitej skúšky, ktorá rozhodne o celom ďalšom osude človeka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Menej sa však píše o tom, ako výchova prebieha v rannom veku, ešte predtým ako sa človek stane strojom na dosahovanie študijných výsledkov.

Nasledujú úryvky z recenzie na knihu Malí vojaci od Lenory Chu, americkej Číňanky, ktorá sa rozhodla roku 2010 presťahovať s rodinou a trojročným synom do Číny.

Keď Lenora počúva ďalšie bláznivé príbehy od svojho syna a svojich priateľov, stále sa vracia k jednej otázke: "Čo vlastne Rainey v škôlke robí?"

Snaží sa opýtať Raineyho, ale on vždy odpovie: "Pokojne sedíme." Občas spomenie aj maľovanie a jedenie, ale to je všetko.

[...]

Keďže Lenora nemohla nahliadnuť do [škôlky] Soong Qing Ling, išla do inej miestnej škôlky a podplácaním získala miesto na pozorovanie v triede [...]. Zistila, že Rainey mal v podstate pravdu. Zdá sa, že čínska škôlka skutočne pozostáva z nehybného sedenia. Pokiaľ nedostali iné rozkazy, všetci študenti museli sedieť na svojich miestach s rukami po boku a nohami rovno na páske na zemi. Pre trojročné deti to nie je ľahká úloha.

[...]

Po dlhom prehováraní (trojročné deti nie sú obzvlášť výrečné) Lenora zistila, že Raineyho nasilu kŕmia vajíčkami. Učiteľ v škôlke každý deň rozdával natvrdo uvarené vajcia všetkým deťom a prikázal im jesť. Keď Rainey (ako vždy) odmietol, učiteľ chytil vajce a strčil mu ho do úst. Keď Rainey (ako vždy) vajíčko vypľul, učiteľ to zopakoval. Tento cyklus sa opakoval 3-5 krát, so stále hlasnejším krikom učiteľa, až kým sa Rainey nevzdal a vajce nezjedol.

Pobúrená Lenora vtrhla na druhý deň ráno do škôlky a po tom, čo vysadila Raineyho, oslovila učiteľku. Spýtala, či Rainey hovorí pravdu – či skutočne tlačí jej trojročnému synovi jedlo do úst a nadáva mu, kým ho nezje.

Učiteľka sa na Lenoru ani neobťažovala pozrieť a pokojne jej vysvetlila, že vajcia sú zdravé a že je dôležité, aby ich deti jedli. Keď Lenora žiadala, aby prestala jej syna kŕmiť násilím, učiteľka odmietla a odišla.

[...]

Rainey mal astmu a keď sa presťahovali do notoricky znečistenej Číny, výrazne sa to zhoršilo. Lenora chcela, aby mal nablízku inhalátor, ktorý by použil v prípade, že by dostal astmatický záchvat. Požiadala teda Raineyho učiteľku, aby uložila inhalátor v triede.

Učiteľka povedala, že lieky sa v triedach neskladujú. Skladujú sa v izbe sestier. Na opačnej strane školy.

Lenora jej vysvetlila, že liek je bezpečný, netoxický a ľahko sa skladuje. Nevadilo by to.

Učiteľka povedala, že lieky v triedach neuchovávajú.

Lenora sa spýtala, či môžu nechať inhalátor v blízkej šatni mimo triedy.

Učiteľka povedala, že lieky sa neskladujú v šatniach.

Lenora vysvetlila, že ak Rainey dostane astmatický záchvat a do dvoch minút nedostane inhalátor, môže mu to poškodiť mozog, alebo môže dokonca aj zomrieť.

Učiteľka povedala, že lieky sa neuchovávajú v triedach, ani v šatniach.

Lenora zorganizovala schôdzku so sestrou a riaditeľkou. Spýtala sa ich, či môžu nechať Raineyho inhalátor v triede.

Sestra a riaditeľka povedali, že lieky sa v triedach neskladujú.

Lenora im zopakovala všetky svoje argumenty.

Povedali, že lieky sa v triedach neuchovávajú. Navrhli však, že ak má Rainey problémy s dýchaním kvôli znečistenému ovzdušiu, môže každý deň sedieť na malej postieľke v rohu sesterskej izby namiesto toho, aby chodil von na prestávku.

Lenora bola pobúrená. Povedala, že Rainey by nemal prísť o prestávku. Potom zahrala svoj tromf - "Naozaj necháte môjho syna zomrieť kvôli tomuto hlúpemu pravidlu?"

Sestra a riaditeľka sa na chvíľu odmlčali. Potom riaditeľka navrhla, že ak sú Raineyho zdravotné problémy natoľko vážne, bolo by mu lepšie v škôlke pre deti so špeciálnymi potrebami.

[...]

Po niekoľkých rokoch v Číne sa Rainey zmenil. Aj keď sa Lenora neustále obávala, či neutrpela Raineyho tvorivosť a vodcovský potenciál, nemohla si pomôcť, ale bola ohromená jeho rodiacou sa sebakontrolou. Dokázal sedieť dlhšie. Ľudí vždy slušne pozdravil. Jedlo vždy dojedol. Často sa pýtal, či niečo smie, alebo nesmie.

Lenora nechápala, čo sa z Raineyho stalo, až kým ho nevzala na pár týždňov naspäť do USA navštíviť rodinu. Tam sa kontrast medzi Raineym a jeho americkými rovesníkmi stal očividným. Deti Lenoriných priateľov celý deň jedli junk food, zatiaľ čo Rainey si pýtal zeleninu. Nevedeli čítať ani robiť jednoduché sčítanie, zatiaľ čo Rainey bol už takmer dvojjazyčný a dvojciferné sčítanie a odčítanie začal robiť už v prvom ročníku. Nesústredene blúdili vo svojich vlastných svetoch, zatiaľ čo Raineyho čínski starí rodičia boli nadšení, keď ich Rainey, vždy keď vstúpil do miestnosti, úctivo pozdravil.

Na prvý pohľad sa zdá, že človek s takouto výchovou nemá žiadnu šancu na odpor, že sa automaticky podvolí akejkoľvek požiadavke nastolenej zhora.

Ja osobne by som však nebol až taký pesimistický. A nevychádzam len z nedávnych rozsiahlych protestov proti de-demokratizácii Hongkongu (kde človek môže predpokladať istý britský vplyv), ale aj z historických protestov v pevninskej Číne. Protesty a vzbury sa tu konajú pravidelne. V moderných časoch sú to napríklad protesty proti africkým študentom (1988) a protesty proti korupcii, za demokraciu a slobodu tlače na Námestí Nebeského Pokoja (1989).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ak by človek čakal len masu zombies bez vlastnej vôle, dohnanú k protestom extrémnymi podmienkami kovidových lockdownov, prekvapí ho vynaliezavosť protestujúcich, dokonca aj istý vtip: Keď polícia vyzvala protestujúcich, aby prestali kričať "Preč s lockdownami!" začali namiesto toho skandovať "Viac lockdownov!" a "Chceme robiť kovid testy!".

Otázkou je skôr, či môžu protesty v spoločnosti ako je tá čínska vôbec uspieť.

A ani tu nie je dôvod prepadať úplnej beznádeji. Ak za problém považujeme konfuciánsky prístup k životu, štátu a vzdelávaniu, máme tu príklad Južnej Kórei, ktorej kultúra stojí na rovnakých konfuciánskych základoch a ktorej sa napriek tomu podarilo prejsť od diktatúry ku demokracii. A ak sa nám zdá, že problém je špecificky čínsky, nie všeobecne konfuciánsky, stále tu máme príklad Taiwanu, ktorý nielenže bol historicky čínskym územím osídleným Číňanmi, ale aj po porážke Kuomintangu na pevnine zažil miliónovú imigráciu priamo z pevninskej Číny. Taiwan podobne ako Kórea prešiel pomerne mierumilovne od diktatúry k demokracii, až kým sa nestal tým dnešným laboratóriom demokracie, ktorému môžu v mnohom závidieť aj západné krajiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

---

Kniha: https://www.amazon.com/Little-Soldiers-American-Chinese-Achieve/dp/0062367854

Podrobná recenzia knihy: https://mattlakeman.org/2020/01/23/little-soldiers-inside-the-chinese-education-system/

Viac o čínskych problémoch s kovidom: https://adamtooze.substack.com/p/chartbook-177-beijings-tragic-covid

Taiwan ako laboratórium demokracie: https://conversationswithtyler.com/episodes/audrey-tang/

Martin Sústrik

Martin Sústrik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  1 348x

Ako funguje svet. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu