reklama

Kobrí efekt

Jedovaté hady, krysy a iné nástrahy, ktorým čelia zákonodarci.

Kobrí efekt
(Zdroj: Kamalnv CC BY 3.0)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Ekonóm Horst Siebert uvádza tento príbeh: Britská vláda v Indii, znepokojená množstvom jedovatých kobier v Dillí, ponúkla odmenu za každú mŕtvu kobru. Spočiatku to bola úspešná stratégia: Ľudia zabili veľké množstvo hadov a dostali za to odmenu. Po čase však začali podnikavci kobry chovať a odovzdávať ich úradom. Keď sa vláda o tomto triku dozvedela, program zrušila. Kobrí podnikatelia vtedy vypustili svoje - zrazu bezcenné - hady na slobodu a populácia divokých kobier sa tým ďalej zvýšila.

Hoci je tento príbeh zrejme apokryfný, kobrí efekt sa často vyskytuje aj v skutočnosti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V roku 1902 zaviedla vláda Francúzskej Indočíny v Hanoji program, ktorý vyplácal odmenu za každú zabitú krysu. Ako dôkaz, že bola krysa zabitá bolo treba predložiť odseknutý chvost. Po čase si však koloniálni úradníci začali na uliciach všímať živé potkany bez chvosta. Lovci potkanov chytali potkany, odrezávali im chvosty a potom ich vypúšťali späť do kanalizácie, aby mohli splodiť ešte viac potkanov.

Medzi rokmi 1945 a 1960 vyplácala federálna kanadská vláda provinciám len $1.25 na sirotu, ale $2.75 na psychiatrického pacienta. V provincii Quebec to viedlo k tomu, že údajne až 20000 sirôt bolo nesprávne označených za duševne choré a poslaných do psychiatrických liečební. Viac ako 50% týchto detí neskôr uviedlo, že v liečeniach zažili fyzické, mentálne, alebo sexuálne zneužívanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V roku 2002 ponúkli britskí predstavitelia v Afganistane afganským pestovateľom maku 700 dolárov za aker, ak zničenia svoju úrody maku. Medzi afgánskymi farmármi prepuklo šialenstvo. Každý sa snažil vypestovať čo najviac maku, aby sa dostal k peniazom. Niektorí farmári zbierali pred zničením rastlín šťavu z makovíc (používa sa na výrobu ópia), aby dostali za tú istú úrodu zaplatené dvakrát.

V roku 2005 zaviedol Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy program na zníženie emisií skleníkových plynov. Spoločnosti, ktoré ničili znečisťujúce plyny dostali uhlíkové kredity, ktoré sa dali potom premeniť na hotovosť. Program stanovoval ceny podľa toho, aké vážne škody mohla znečisťujúca látka spôsobiť životnému prostrediu. Jedna z najvyšších odmien bola za HFC-23, vedľajší produkt pri výrobe bežnej chladiacej kvapaliny HCFC-22. Firmy začali zrazu vyrábať viac tohto chladiva, aby mohli zničiť čo najviac odpadových plynov. Táto zvýšená produkcia však spôsobila výrazné zníženie ceny chladiva, čo motivovalo chladiarenské spoločnosti, aby ho naďalej používali aj napriek nepriaznivým vplyvom na životné prostredie. Roku 2013 bolo v Európskej únii vyplácanie týchto kreditov pozastavené.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na záver sa oplatí povedať, že medzi ekonómmi sú v súčasnej dobe v móde tzv. random control trials, keď sa pravidlo zavedie len na obmedzenom území a výsledky sa porovnajú s výsledkami na územiach, kde pravidlo neplatí. S trochou šťastia by mal pokus takýto problém odhaliť prv než sa pravidlo zavedie na národnej úrovni. Zároveň však treba dodať, že random control trials sa v praxi robia bohužiaľ len zriedka.

Zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Perverse_incentive

Martin Sústrik

Martin Sústrik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  101
  •  | 
  • Páči sa:  1 348x

Ako funguje svet. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu