Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko

"Kolektívny protest v Rusku nie je možný. Po papuli ti dajú určite a výsledok nie je vôbec zaručený."

Sociálny kapitál od Ruska po Švajčiarsko
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Natália Zubarevič, profesorka geografickej ekonómie na Moskovskej Štátnej Univerzite, pekne zhŕňa to, čo už pred ňou povedali mnohí iní:

"Kolektívny protest v Rusku nie je možný. Naša základná stratégia je útek pred štátom. [...] Atomizácia spoločnosti je neuveriteľná. Existujú veľmi úzke svojpomocné skupiny, len najbližší priatelia a príbuzní. Existujú riziká a obavy ohľadom kolektívnej akcie. Po papuli ti dajú určite a výsledok nie je vôbec zaručený. Toto nás učí ruská história. A rozháňanie rôznych občianskych organizácií, ktoré sa snažili ľudí spájať horizontálne, prebieha nepretržite už dvadsať rokov. Preto fungujú len také klanové, patriarchálne štruktúry. Neexistujú organizátori, neexistujú žiadne návyky na kolektívnu akciu."

Iné zdroje zas hovoria, že ruský štát sa s nevôľou pozerá dokonca aj na skupiny, ktoré pracujú v súlade s oficiálnou doktrínou, napríklad na skupiny, ktoré svojpomocne zásobujú ruských vojakov na fronte. Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Ale ak zvážime, že jednou z prvoradých úloh ruského štátu je znemožnenie kolektívnej akcie, zrazu to nie je až také hlúpe: Áno, takéto skupiny môžu byť dnes prospešné. Ale zároveň tak vznikajú štruktúry nezávislé na štáte, štruktúry, ktoré sa zajtra môžu stať zárodkom organizovaného odporu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz porovnajme situáciu v Rusku so situáciou v Iráne:

V zvodke Critical Threats (v spolupráci s Inštitútom Štúdia Vojny) zo 17. novembra sa píše:

Niektoré zložky terajšieho protestného hnutia v Iráne už mohli dosiahnuť hranicu, ktoré americká vojenská doktrína označuje ako „latentné a začínajúce“ povstanie. Americká protipovstalecká doktrína [...] definuje túto najnižšiu úroveň povstania takto:

„Prvá fáza je latentné a začínajúce povstanie. Počas tejto fázy vzniká povstalecké vedenie, vytvára sa počiatočná organizačná infraštruktúra. Konajú sa školenia, získavajú sa zdroje a dejú sa politické akcie, ako napríklad organizovanie protestov. Skupina, ktorá sa nakoniec pripojí k povstaniu, môže byť v tomto štádiu jednoducho legitímnou politickou stranou. Konanie vlády a zmeny v spoločnosti môžu premeniť bežné politické zoskupenie na povstalcov.“

Zložky protestného hnutia [v Iráne] už čiastočne, alebo úplne splnili niektoré z týchto kritérií. Zdá sa, že mládežnícke skupiny a ďalšie protestné organizácie naďalej zohrávajú významnú úlohu pri koordinácii a plánovaní demonštrácií. [...] Tieto protestné organizácie tiež nabádajú občanov, aby útočili na režim a snažili sa ho destabilizovať. Napríklad skupina Mládež Mašhadského Okresu zverejnila 16. a 17. novembra dve vyhlásenia vyzývajúce demonštrantov, aby pri vedení partizánskej vojny navzájom spolupracovali, aby pri blokovaní ciest konali spoločne a spoločne tiež v boji proti bezpečnostným zložkám využívali výbušniny ​​a aby komunikovali so svojimi „operačnými tímami,“ čo poukazuje na istú úroveň organizácie.

Zvodka zo 4. decembra pokračuje:

Tridsať miestnych mládežníckych skupín ohlásilo vytvorenie zastrešujúcej organizácie — Aliancie Miestnych Mládežníckych Skupín. Aliancia uviedla, že jej cieľom je „koordinovať ďalšie plánovanie revolúcie ako aj vytvorenie infraštruktúry potrebnej na riadenie krajiny počas kritického obdobia prebratia moci.“ [...] Vznik Aliancie Miestnych Mládežníckych Skupín odráža rastúcu mieru koordinácie zložiek protestného hnutia a naznačuje možný vznik centralizovanejšieho vedenia.

Nie je sa teda čo diviť, že iránsky režim údajne požiadal Rusko o poradcov a snaží sa odtiaľ kúpiť výbavu na boj proti protestom.

To, čo v Rusku úplne chýba a to, čo sa práve formuje v Iráne je niečo, čomu ekonómovia a sociológovia hovoria "sociálny kapitál". Je to sieť vzájomných medziľudských vzťahov, ktorá funguje ako mazadlo kolektívnej akcie. V jednoduchom prípade to znamená, že obyvatelia paneláku sa zorganizujú a upracú spolu neporiadok pred domom. V zložitom, že sa rôzne skupiny obyvateľstva spoja a zvrhnú despotický režim.

SkryťVypnúť reklamu

Ak sa chceme pozrieť na príklad krajiny na opačnom konci spektra, príklad krajiny so silným, rozvinutým sociálnym kapitálom, môžme si prečítať, čo v polovici XIX. storočia píše o Amerike Alexis de Toqueville:

Američania sa združujú, aby organizovali oslavy, zakladali semináre, stavali hostince či kostoly, rozdávali knihy, posielali misionárov k protinožcom. Rovnakým spôsobom zriaďujú nemocnice, väznice, školy. Napokon, ak chcú zdôrazniť pravdu alebo prostredníctvom pozitívneho príkladu rozvíjať mravy, vytvoria združenie.

A práve v tejto schopnosti slobodného združovania videl de Toqueville - v kontraste ku svojmu rodnému Francúzsku - príčinu úspechov mladého amerického štátu.

A ak chceme príklad zo súčasnosti, môžeme sa pozrieť na dnešné Švajčiarsko. V osemmiliónovej krajine funguje asi 90000 spolkov a každý druhý Švajčiar je členom aspoň jedného spolku. Dokonca aj štát deleguje niektoré dôležité úlohy na spolky. Ohne hasia dobrovoľné požiarnicke združenia, strelecké spolky zas namiesto armády organizujú pravidelné cvičné streľby pre rezervistov.

SkryťVypnúť reklamu

Pojem sociálneho kapitálu však nie je úplne intuitívny. Čitateľ sa škrabe po hlave: Ako to všetko súvisí? Ako môže krúžok šikovných rúk prispieť, v akokoľvek malej miere, ku zvrhnutiu putinovského režimu?

Pozrime sa teda na detaily.

Spolok, ktorý v malom Švajčiarskom mestečku organizuje každoročný detský sprievod s lampášmi vyrezanými z repy, musí spolupracovať s:

  • farmárom, ktorý repu vypestuje (treba je objednať už na jaro, aby ju farmár stihol vysadiť)

  • miestnym centrom voľného času, ktoré poskytne vŕtačky na vŕtanie repy

  • všetkými miestnymi školami a rodičovskými združeniami

  • políciou, ktorá odkloní dopravu z trasy pochodu

  • ľuďmi, čo na dobu sprievodu vypnú pouličné osvetlenie

  • kapelou, ktorá bude hrať v sprievode

  • pekárňou, čo upečie čokoládové žemle

  • a mnohými inými

A hoci polovica obyvateľstva nie je v žiadnom spolku, každý jeden človek je prinajmenšom niekde na opačnom konci týchto vzťahov. Je to farmár, ktorý pestuje pre spolok repu, pekárka, ktorá pečie žemle, policajt, ktorý počas sprievodu riadi dopravu.

SkryťVypnúť reklamu

Výsledkom je, že ľudia sa poznajú krížom cez spoločenské vrstvy, krížom cez profesie, ako aj naprieč politickým a náboženským spektrom. Majú v mobiloch navzájom svoje čísla. A nepoznajú sa len na takej nezáväznej, spoločenskej úrovni: Reálne spolu pracovali, riešili praktické úlohy a tak presne vedia kto je schopný organizátor, na koho sa dá spoľahnúť a kto zas len mláti prázdnu slamu.

A to je len jeden malý spolok. Keď to vynásobíme 90000-krát, získame tak približnú predstavu o tom, akú silu predstavuje švajčiarsky sociálny kapitál: Keď nastane kríza, všetky tieto známosti a vedomosti sú zrazu k dispozícii. Preruší ruská raketa dodávku prúdu? Tu mám z repno-lampiónového spolku číslo na človeka, čo má pod palcom miestny rozvod elektriny! Začali sa represie? Viem presne, komu môžem dôverovať! Chcem sa pripojiť k odbojovému hnutiu? Viem, kto bude pri diverzných akciách schopný veliteľ!

Za takýchto podmienok je nedemokratické prevzatie moci, či dokonca len vláda bez širokej podpory obyvateľstva, silne problematickým podujatím. Každý strelecký, či okrášľovací spolok, každý krúžok šikovných rúk sa tu stáva potenciálnym kondenzačným jadrom odporu. Ale sociálny kapitál účinkuje už skôr. Už prvé príznaky nespokojnosti vedú k vzájomnej organizácii a nenásilnej kolektívnej politickej akcii. Problém sa tak môže zažehnať už v zárodku, prv ako dôjde k podstatnému zhoršeniu situácie.

Ako sme na tom so sociálnym kapitálom na Slovensku? Skutočnú odpoveď môžu dať len sociológovia, my si však môžeme dovoliť hádať. Využiť na to môžme skutočnosť, že sociálny kapitál je stabilný, či ako so niekedy hovorí "lepkavý", že hoci sa formuje za desaťročia a storočia, rovnako ťažko je ho potom zlikvidovať. Pretrváva cez generácie a cez zmeny politických režimov.

Na našom území nadväzujeme na relatívne slušnú úroveň za Rakúsko-Uhorska, prinajmenšom ak ju porovnávame s inými lokálnymi mocnosťami ako boli ruská, alebo osmanská ríša. Nasleduje prvá republika, ktorá bola obdobím spolkov. Potom prišliel za komunistického režimu regres a atomizácia, podobná, na akú dnes trpí Rusko. A napokon nenápadné, ale sústavné budovanie sociálneho kapitálu za posledných tridsať rokov.

Martin Sústrik

Martin Sústrik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  914x

Politológia, ekonomika, história, altruizmus, pokrok. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

740 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
SkryťZatvoriť reklamu