Diskusie v malých galériách, útulné kaviarne aj retro idylka na mňa cez jeden januárový víkend čakali v Trenčíne, európskom hlavnom meste kultúry na rok 2026. Slovensko má tento rok česť byť centrom umeleckého diania, a preto vám prinášam pár tipov z môjho výletu, aby ste z prípadnej návštevy mohli vytrieskať čo najviac.
1. Užite si zimu, kým sa dá
“Choďte na hokej!” znela spontánna odpoveď pani v Galérii M.A. Bazovského, keď som chcel vedieť, ako najlepšie využiť zimné mesiace v tomto severoslovenskom meste. K hokeju som sa dostal pri googlení pred cestou aj ja, keď som hľadal možnosti verejného korčuľovania. Miestny Zimný štadión Pavla Demitru okrem zápasov a tréningov ponúka aj hodiny pre verejnosť, korčule ale nepožičiavajú, fňuk.
Samozrejme, na celodenný výlet kvôli pár hodinám na zimáku sa asi vyberie málokto, ale korčuľovanie ku chladným mesiacom v Trenčíne očividne patrí. Už pri vchode do pešej zóny, hneď za bannerom “Trenčín 2026” som obchádzal dvojicu chalanov s korčuľami, a pri prechádzke popri Váhu mi bolo jasné, kam mierili. Na zamrznutom brehu na druhej strane sa skupinka tínedžerov pohrúžila do hry s pukom, a dokonca aj kočíkujúci párik, čo šiel okolo, to okomentoval: “Tam sme sa boli minule aj my, že hej?”
Okrem zábavy na ľade sa podľa pani z galérie takisto chodí sánkovať na kopec pod sídlisko Juh, ak je sneh teda. Na mojom kultúrnom výlete som zimné športy do itinerára zahrnúť neplánoval, ale popri prechádzke po hrádzi som sa vďaka bežcov, mamičkám s kočíkmi aj chalanom na ľade hneď cítil lokálnejšie.
2. Zohrejte sa v kaviarňach
Keď vás prechádzka ku hradu, popri rieke alebo uličkami centra dostatočne vyzimí, je načase ísť do tepla. Pri tom zhluku kaviarní a reštaurácii v okolí Mierového námestia je radosť si vyberať, ja som skončil v Paddocku. Už zvonku ma upútala čistým dizajnom, a síce sa interiér veľmi nelíšil od väčšiny nových kaviarní v ktoromkoľvek väčšom meste, mali aspoň pekných chalanov aj výborný punč v smaltovanom hrnčeku. Dokonca si odo mňa čašníčka vypýtala občiansky, vďaka čomu som tu veľmi rád omladol skoro o desaťročie.
3. Priblížte sa k umeniu
Aj keď má Trenčín iba jednu väčšiu galériu, nakrátko rozhodne neodídete. V čase mojej návštevy prebiehali hneď 3 výstavy a maliarsky workshop; takisto nemôžem zabudnúť na menšie galérie Novú vlnu a For Maat, ku ktorým sa dostanem v nasledujúcom bode.
“Snáď vam nevadí, že sme vám zabrali časť výstavy,” prehodila jedna zo zamestnankýň, keď sa pridávala ku kamarátkam s deťmi a jedlom v detskom kútiku vo výstavných priestoroch na prízemí. “Ale čo si, my sme súčasťou zážitku!” zasmiala sa druhá. A v niečom mala pravdu – prízemie galérie totiž hosťovalo výstavu fotografií Architektúra vytvárania komunít o Detskom mestečku, sirotinci, ktorý v Trenčíne kedysi fungoval. V kontraste ku príbehom o strate zázemia a vplyve prostredia na osobnosť sa tento spontánny sobotný krúžok postaral o veľmi pôsobivý dojem, výstava bola fakt vydarená.
Pána z Nemecka, ktorému som úplnou náhodou pri pokladni pomáhal s tlmočením, zas zaujímalo, prečo vo výstave Rudolfa Uhera nevedel nájsť sochy z kameňa, len z dreva a hliny. Na moju otázku, čo ho do galérie priviedlo, odpovedal, že jednak vlastný záujem o umenie, a takisto vlastné podnikanie, ktorého sídlo sa nachádza v tomto regióne. “Nie som tu teda vyslovene kvôli projektu Trenčín 2026, aj keď musím uznať, že v posledných rokoch viditeľne došlo k vývoju k lepšiemu,” objasnil a poukázal na pár butikov a krajčírstiev, ktoré sa v meste otvorili v posledných rokoch.
4. Aj Trenčania a Trenčanky to s umením vedia
Moja interakcia s nemeckým pánom v galérii nebola jediným momentom, kedy som vďaka umeniu v Trenčíne prišiel do kontaktu s miestnymi. Ak navštívite stránku Trenčín 2026, nájdete takmer v týždenných intervaloch otváranie výstav, komentované prehliadky, koncerty a iné podujatia, z ktorých by som určite dal do povedomia otvárací víkend. Od piatka 13.2. Do nedele 15.2. sa má mesto premeniť na jedno veľké javisko, oslavujúce otvorenie kultúrneho roka v uliciach, na námestiach, v kluboch aj školách.
Ja som sa zúčastnil otvorenia výstavy Infinite Countdown v galérii For Maat, a komentovanej prehliadky v galérii Nová Vlna, ktorá priniesla prostredníctvom série fotografií veľmi zaujímavý pohľad na fenomén pamäti, plynutia času a naše vyrovnávanie sa s ním.
5. Obdivujte industriálnu architektúru za denného svetla
Jednou z výhod (alebo nevýhod) zimných mesiacov na Slovensku je, že väčšinou môžete očakávať polooblačné počasie, čo sa skvelo hodí na fotodokumentáciu miestnych industriálnych budov. Nie som odborník ani na fotografiu, ani na architektúru, ale vždy ma vie vytočiť žiarivo modrá obloha pri fotení zaujímavých fasád. Toho sa v zime báť nemusíte, ani čakať do súmraku na ako-tak slušné svetlo.
Na budovy pri Štefánikovej ulici som narazil úplnou náhodou pri mojej prechádzke v okolí železničnej stanice. Keďže informačné centrum je cez víkendy v zime zatvorené, ani sa mi nepodarilo zistiť, kedy bude budova kompletne zbúraná. Ale do obrazu slovenského mesta s komunistickým dedičstvom zatiaľ zapadá celkom dobre.
Rovnako ma zasiahol brutalisticky pôsobiaci Dom Armády, ktorý sa nachádza neďaleko pešej zóny. Táto budova je podľa ChatuGPT je jednou z najvýznamnejších ukážok neskorej moderny na Slovensku a ku chladnému januárovému dňu v Trenčíne jednoducho dobre zapadol.
