Pre objektívnosť priznávam, že pri písaní tohto textu nemám spomenutý inzerát k dispozícii, napriek tomu sa pokúsim o uvedenie neskreslených faktov aj keď nebudem môcť doslovne citovať.
Mojim cieľom nie je spochybňovať ani inak diskutovať o právach autorov a vydavateľstiev. Na celej kampani ma zarazil iný fakt. Vydavateľstvá tam uvádzajú, že niektoré štátne i súkromné organizácie využívajú služby spoločností, ktoré spracúvajú dennú tlač a spravodajstvo v rozpore s autorskými právami. Potom tam uvádzajú, že na Slovensku existujú aj spoločnosti, ktoré takéto služby ponúkajú so súhlasom vydavateľstiev. Očakával som, že za týmito prehláseniami bude uvedený zoznam spoločností, ktoré porušujú zákon (a prípadne tie, ktoré zákon neporušujú -- to by ale bola reklama). V inzeráte sú uvedené dve skupiny organizácií, ale na moje počudovanie je to výber klientov „tých správnych dodávateľov“ a zvýraznene klienti „tých nesprávnych dodávateľov“. Ani s odstupom času v tom nedokážem odhaliť zmysel. Mám pocit, že vydavateľstvá útočia na nesprávnych. Alebo sa blíži čas, keď sa bude musieť zákazník sám zaujímať o to, či tovar alebo služba boli vyrobené či poskytnuté v súlade so zákonom? Budem braný na zodpovednosť za to, že si kúpim topánky, ktorých podošva je vyrobená z ukradnutého materiálu? Mám pred ostrihaním holiča žiadať o potvrdenie, že má uhradené všetky faktúry za vodu?
