Úryvky z neexistujúcich poviedok (I.)

Do zadnej miestnosti (či skôr komôrky) sa prechádza cez kuchyňu. Ale kuchyňa, to je výsostné územie babky. Prejsť cez kuchyňu nepovšimnutý a nebodaj s nejakým dievčaťom sa vlastne ani nedá. Len v jednom, jedinom prípade: keď babka pečie. Keby ste videli pôdorys kuchyne, asi by ste neverili. Rúra na pečenie priamo susedí s dverami do spomínanej komôrky a keď babka pečie, tak väčšinou práve tam. So svojim pozadím blokuje takmer celý priestor. Lenže babka, keď pečie, tak má vždy hlavu, niekedy až celú svoju bustu (a v mimoriadnych prípadoch i s rukami) strčenú do rúry. Nikto ešte nepátral prečo. Nebol dôvod, pretože babka po potrebnom čase (niekedy až po hodine) aj tak vždy vylezie a výsledok jej pečenia je pre skutočných gurmánov. Na spôsobe teda nezáleží -- podstatné je, že v čase pečenia veľa nevidí (je tam tma) a zrejme ani nepočuje, pretože dodávaný plyn je pomerne hlučný (zbytočne sme to už pár ráz u plynární reklamovali). Keď sa babka chystá piecť, viem, že si užijem hneď niekoľkokrát.