Ak sa rozhodnem ísť do práce pešo (čo je asi pätnásť minút chôdze), idem ako mravec po stope, ktorú som si vychodil, a ktorá má korene ešte v časoch, keď som navštevoval základnú školu (pretože sa istý úsek cesty zhoduje). Ak idem na zastávku či do blízkeho biznis centra do potravín je to to isté: vychodená cestička -- dokonca v dvoch verziách. Takýchto cestičiek mám nespočet a dokonca sa odlišujú aj tým, či je to tam alebo naspäť. Poznám tie cestičky naspamäť vrátane obrazov, zvukov a vôní, ktoré na mňa môžu cestou číhať. Ak sa niečo zmení, všimnem a uvedomím si to.
Bolo letné nehorúce popoludnie. Skoro podvečer -- slnko už bolo nízko a nepálilo. Rozhodol som sa, že pôjdem z práce domov pešo. Zamknúť kanceláriu, zbehnúť po schodoch, vyjsť pred budovu, doprava, cez prechod na druhú stranu ulice, cez malé trhovisko... Zastavil som sa a od predavača, čo už balil, som výhodne kúpil jeden voňavý žltý melón. Už som sa chystal pokračovať vo svojom pochode, keď sa čosi zmenilo. Nie vonku -- v mojom vnútri. Ani neviem aké podnety mi posunuli náladu do nezvyčajnej polohy. Zámerne som sa nevydal po chodníku okolo plota, ale prešiel som na druhú stranu. A ako som išiel, pozeral som sa späť na chodník a videl: seba, ako tadiaľ kráčam, ozdoby horného okraja plota, ponad ktoré prevísali konáre starých stromov. Videl som strechy domov nad týmito stromami a mnoho ďalších vecí, ktoré som predtým nikdy nevidel. Ani nemohol.
Cesta z práce mi trvala viac ako pol hodinu. Nebola dlhšia -- aspoň nie podstatne. Celý čas som prebiehal na druhú stranu a pozoroval. Miesta, po ktorých som toľko krát prechádzal, boli iné: nepoznané, vzdialené. Celý svet sa mi pred očami hýbal akosi inak. Miestami som mal pocit, že sa vznášam ponad autá na ceste až ku korunám aleje. Zvuky sa vzďaľovali, miešala sa do nich akási príjemná a nevtieravá melódia. A ja som sa rozhliadal a nasával.
Domov som prišiel akýsi vymenený. Bol som na druhej strane. Videl som krátku ukážku filmu z môjho života. V hlave mi stále znela hudba, lyžičkou som vyjedal mäkkú a sladkú dužinu melóna. Večer pred spaním som presunul svoj vankúš a paplón na druhú stranu širokej postele. Už dlhší čas je prázdna. Zaspával som v očakávaní iných snov a nezvyčajného prebudenia.
