Náš zákazník – náš pán. Po stoprvé!

O neochote obsluhujúceho personálu v obchodoch, supermarketoch, či hypermarketoch sa toho už popísalo viac než dosť. Predavač je vždy neochotný, drzý, neprívetivý, pomalý, neskúsený, neinformovaný a samozrejme vôbec nemá prehľad o chode “svojho“ obchodu. Ale aké je to na druhej strane bariéry – teda za pultom?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)
Obrázok blogu

Pamätám sa, že keď som bola mladšia a išla som s mamou do potravín pozerala som na rôzne veci inak ako teraz. Napríklad keď sme prišli k lahôdkovému pultu, kde sme si vybrali nejaký salám a pani ktorá k nám bola otočená chrbtom a niečo robila k nám okamžite nepriskočila a neobslúžila nás, rozčuľovala som sa ako je to možné, keď je to jej práca a pritom nič iné, dôležité, práve nerobí. Dnes už viem, že všetko je inak. Mám za sebou už niekoľko rokov brigád v lahôdkach známej siete supermarketov a aj nejakú tú brigádu v malom bufete. Najnovšie k mojim skúsenostiam pribudla aj práca v hračkárstve. No nie je ani tak podstatné miesto, ale skôr “mesto“. Bratislava , Slovensko. Ľudia na Slovensku a najmä v Bratislave si často myslia, že sú pánmi tvorstva a že obsluhujúci človek, predavač, je ich sluha či podriadený. Zabúdajú na to, že tento človek je taký istý ako oni a je to iba jeho práca, tak ako oni majú prácu možno niekde v teplej svetlej kancelárii kam chodia na osem hodín denne. Dnes sme tak ďaleko, že máloktorý obchod s potravinami otvára neskôr ako o siedmej a zatvára skôr ako o ôsmej. Asi najobľúbenejšie miesto nákupov sú dnes samozrejme supermarkety a hypermarkety, ktorých pracovná doba prekračuje 12hodín. Človek ktorý je zamestnaný v takejto prevádzke pracuje väčšinou formou dlhý - krátky týždeň, čo znamená že keď pracuje, tak pracuje od rána do večera. Takže keď sa obchod otvára 6.30 , predavač tam musí byť o 6.00. Obchod zatvára napr. o 21.00 a keďže platí heslo “Náš zákazník – náš pán“ , ľudia vstupujú do predajne aj 5 minút pred záverečnou aby si nakúpili a predavač nemôže skončiť skôr ako všetci zákazníci odídu. To znamená , že vstať musí tak cca o 5. hodine rannej , v práci končí tak 21.30 a domov prichádza približne o 22hod. O tom že má zaplatený iba čas ktorý má v pracovnej zmluve ani nehovorím. No ako to vyzerá v obchode? Zamestnanci od rána chystajú tovar – či už sú to údeniny alebo hračky. Dorovnávajú a dopĺňajú tovar v regáloch, umývajú podlahu, čistia pulty od prachu a pripravujú prevádzku tak, aby sa tam nakupujúci cítili dobre. Personál v pokladni si prepočítava peniaze a pripravuje drobné aby mal zákazníkom čo vydať. Keď nastane hodina H prevádzka sa otvára ... zákazníci už nervózne prešľapujú pred vchodom, pretože nemôžu dospať a samozrejme akýkoľvek tovar potrebujú hneď ráno. Nákupné košíky bez mihnutia oka obchádzajú. Prechádzajú uličkami, všetko chytajú do rúk, otvárajú originálne balenia, zhadzujú cenovky a neunúvajú sa ich zodvihnúť a kde tu niečo rozlejú alebo hodia na zem. Tí čo si odnášajú tovar bez zaplatenia sú samozrejme osobitná skupina o ktorej sa radšej nevyjadrujem. Pomaly nakupujúci prichádzajú k pokladniam. Netrpezlivo čakajú kým pokladníčka naúčtuje tovar a ak nedajbože niečo nefunguje a tovar má inú cenu než si pozreli na prehodenej cenovke, či tovar ani neprejde cez pokladňu a je potrebné tovar odniesť do kancelárie a tam zistiť jeho cenu, je to hotová pohroma. Samozrejme za všetko môže pokladníčka aj keď tovar a cenovky vôbec nemá na starosti. Ale veď je najbližšie tak prečo si neuľaviť. Konečne môže prísť k platbe. Najlepšie je akokoľvek nízku sumu platiť čo najväčšou bankovkou – veď si ju potrebujeme rozmeniť. No ale ako sa môže stať, že pokladníčka s kasou plnou tisícok nemá vydať z ďalšej tisícky? To je ale neslýchané. Potom ešte rýchlo zabaliť tovar do tašky, ktorá ale samozrejme nie je darčeková a zákazník predsa nakupuje tovar ako darček a dokonca je tá taška zdarma aj priesvitná a deti cez ňu uvidia čo im rodičia, teda Ježiško, kupuje pod stromček. Tak 11 hodinová pracovná doba je takmer za nami. Ešte umyť podlahu aby sme mohli načas odísť domov. No, ale prečo neísť cez práve umytú dlážku keď práve tam je tovar ktorý si chceme pozrieť. Fajn, 5 minút pred záverečnou, stačí už len spraviť uzávierku kasy. No, ešte nie, ešte máme zákazníkov. Zaznie výzva, že zatvárame. „Jasné, veď už idem“ ozve sa spoza regálov. Zhasíname svetlo. Počuť šuchot ... nie k pokladni stále nikto nesmeruje. Veď o deviatej večer sa vyberajú hračky najlepšie. A zamestnanci? Čo ma do nich ... veď oni sú za svoju prácu platení priam kráľovsky a určite žiaden vlastný život nemajú a bývajú priamo v predajni, takže im autobus určite neujde. Tak asi takýto je Náš Zákazník – Náš Pán.

Monika Szamaranszká

Monika Szamaranszká

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rada hudbu a koncerty a v lete robím tábory v ktorých sa pracuje www.5pe.sk Zoznam autorových rubrík:  tak ma napadlovšimla som si ...SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

56 článkov
SkryťZatvoriť reklamu