Športovci sú zvláštny národ, tí dobre platení ešte zvláštnejší. Okrem rozbíjania drahých áut v okolí Dubnice a manieroch veľmi jednostranne orientovaných ľudí nám pri týchto majstrovstvách sveta ponúkajú futbalisti rozličné výkony(a moderne tetované ruky).
Čo mňa ale fascinuje, je skutočnosť, že reprezentácia krajiny na turnaji majstrovstiev sveta sa často stotožňuje s národným záujmom. Ak takýto futbalista urazí trénera, alebo novinárov, tak hovoríme o urážke národa. V tomto duchu sa dnes ráno vo svojom komentári na SME vyjadril aj Peter Schutz. Možno je to pravda. Napriek tomu hystéria, ktorá zavládla v mnohých médiach už ďaleko presiahla jeden obyčajný športový turnaj.
Francúz Anelka sa hrubou úrážkou matky trénera tak zapísal do histórie, že dokonca spravodajské programy priniesli telefonát trénerovej matky, ako ju to zasiahlo. Následný štrajk futbalistov a neochota nastúpiť v poslednom zápase bola hodnotená ako zrada vlasti. Mnohí oslovení francúzi hovoria, že sa hanbia za svoju reprezentáciu. Prezident Sarkózy sa o hre "svojho mužstva" vyjadril ako o urážke Francúzska (dokonca udelil audienciu Henrymu, aby mu "vysvetlil", čo sa stalo). Média rozpačito hodnotili výkony mužstva a hľadali vinníka. Našli ho: rozmaznaní boháči, zbytočne nadhodnotene platení s neschopnosťou pre realitu. Len niektorí pripomenuli, že Francúzsko zbytočne vyzdvihovalo hráčov národného mužstva na piedestál a dokonca hovorili o nich ako o výnimočných ľuďoch, až títo tomu sami uverili.
Lidovky.cz píšu: "Evropský tisk označil francouzský tým za "živé mrtvoly" a "imbecily", kteří udělali Francii ostudu a vážně poškodili její image v zahraničí. "Francie se vrací domů vice než ponížená," zní titulek italského listu Il Messaggero. Španělský sportovní deník Marca soudí, že Francouzi se před světem zesměšnili a v jejich výkonu v posledním zápase vidí potvrzení "zjevného rozkladu" týmu."
K tomu sa ozývajú pre ruku Henryho nepostupivší írovia a mohli by sme dať ďaľšie príklady. Pred štyrmi romi, keď sa nedarilo Talianom (uvidíme opäť), tak média prirovnávali ich cestu turnajom ku krížovej ceste Ježiša Krista. Severokórejci zase možno pre prehru budú potrestaní vodcom. Nemecké správy, ktoré pokladám za jedny z najkvalitnejších, začínajú dlhými vstupmi a analýzami ako to dnes večer bude a že by to bola hanba prvýkrát v histórii nepostúpiť zo skupiny. Až kdesi celkom na konci správ sa spomenie napr. veľké nešťastie v Brazílií, kde záplavy pripravili o život niekoľko desiatok ľudí a ďaľšie tisíce sú pohrešované. Nemali by práve takéto informácie byť dôležitejšie? Najmä ak ide o možnosti hľadania solidarity a pomoci?
