Hoci je do neba volajúce rozkrádanie rozčuľujúce a neospravedlniteľné, pacientov viac deprimuje totálne odľudštenie zdravotníckej starostlivosti a strata hodnoty ľudského života na všetkých jej úrovniach.
Nechajme teraz bokom korupciu, predražené CT prístroje, platy lekárov a sestier. Pre chorého človeka, ale aj jeho príbuzných a blízkych, zohráva pri hodnotení toho, akej starostlivosti sa mu dostalo, aj emocionálna stránka. Výsledný dojem a efekt ovplyvňuje to, ako sa k pacientovi správajú ošetrujúci, či mu prejavia ak nie súcit, tak aspoň pochopenie. Záleží na tom, či zdravotníci vnímajú pripomienky pacientov a príbuzných k zdravotnej starostlivosti a ich oprávnené sťažnosti.
Spokojnosť obyvateľov Slovenska s kvalitou zdravotnej starostlivosti kontinuálne klesá. Podľa posledného Eurobarometra z roku 2014 dosahovala v Európskej únii spokojnosť so zdravotnou starostlivosťou v priemere 71 %, ale na Slovensku to bolo len 50 %.
Iným slovom ako hyenizmus nemožno označiť škandál v Národnom onkologickom ústave, ktorý sa prevalil v uplynulých dňoch. Kvôli špinavým kšeftom s cytostatikami, ktoré niekoľko tamojších zamestnancov vynášalo z ústavu a v kooperácii s párom páchateľov z prostredia farmafiriem s nimi kšeftovalo, totiž naši pacienti prichádzali o dostupnú liečbu.
Jeden známy mi nedávno opísal príbeh, ktorý, žiaľ, nie je ojedinelý a s niečím podobným sa stretla väčšina bežných slovenských rodín. Muž tesne pred sedemdesiatkou mal roky problémy s bedrovým kĺbom. Po pol roku užívania tabletiek, ktoré mu predpísal obvodný lekár, začal opúchať. Navštívil nemocnicu v okresnom meste, kde ho nasledujúci deň hospitalizovali. Manželka ho pravidelne navštevovala a pýtala sa, ako ho liečia. Nedialo so však nič. Až do soboty.
Keď prišla, manžel bol v bezvedomí, utekala za lekárom a prosila ho, aby niečo urobili. Ten odpovedal slovami: „Pani, čo by ste chceli, pápež bol pápež a predsa zomrel.“ V tomto prípade pacient napokon nezomrel. Zúfala a zhrozená manželka zavolala dcére a tá sa vďaka známostiam postarala o to, aby službukonajúci lekár predsa len niečo urobil. Mimochodom, pacienta stačilo napojiť na kyslík a odvodniť organizmus.
Ľudskosť v slovenskom zdravotníctva očividne vymiera od čias, keď sa hlavnou mantrou stala vláda neviditeľnej ruky trhu. Lenže sú oblasti, kde by trh nemal byť hlavným diktátorom. Ako upozorňuje holandský odborník Jaap Koop, špecializujúci sa na verejné zdravotníctvo: „Trh sa v zdravotníckej starostlivosti ukázal ako nedostačujúci. Kvalita zdravotníckej starostlivosti nie je ľahko definovaná, tak ako spotreba paliva v kilometroch za liter. Poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti nie sú rozptýlení ako predavači áut: vzdialenosti k poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, čo má za následok zhoršenie konkurencie. Mnohí pacienti sú počas svojej choroby krátkodobými užívateľmi. Preto sa nesprávajú ako pravidelní konzumenti. Vlády sa nemôžu spoľahnúť na trhové mechanizmy v dosahovaní kvality zdravotníckej starostlivosti.“
V slovenskom zdravotníctve začal trhový mechanizmus bez výhrad ako prvý presadzovať v roku 2002 vtedajší minister zdravotníctva za ANO Rudolf Zajac. Tým sa začala éra odľudšťovania slovenského zdravotníctva. Pacient prestal byť človekom a stal sa príťažou – pre systém, pre personál, pre štát.
Ale nezostal v tom sám – má dôsledných nasledovníkov aj z opačného politického tábora, ktorým sa ho darí ešte aj tromfnúť. A obyvateľ tejto krajiny nevie, či sa smiať a či plakať, keď si prečíta jeho hodnotenie súčasných škandálov v zdravotníctve: „Keď chcete kradnúť alebo zarobiť bokom tak, aby vás nejaký Beblavý stále nevyťahoval, tak to musíte urobiť sofistikovane. Keď to robíte brutálne, že všetci o tom vedia, tak tým dosiahnete, že si trúfnu aj iní a robia to necitlivo, bagrom.“
Takže poučenie znie: Nejde o to, nekradnúť, ale kradnúť tak, aby Vám na to neprišli.
Slušná vláda by určite dokázala kradnutie a škandály v zdravotníctve aspoň obmedziť. Otázne je, či sa slovenské zdravotníctvo ešte niekedy spamätá z morálnych škôd, ktoré na ňom napáchali doterajší ministri. Na to sa bude musieť prinajmenšom vymeniť celá generácia.
Ak sa vám blog páčil, môžete zaň zahlasovať na vybrali.sme.sk. Ďakujem.
